Neohybné slovné druhy

Neohybné slovné druhy

Príslovky

• vyjadrujú okolnosť alebo vlastnosť deja,
• neohybný, plnovýznamový slovný druh,
• majú platnosť vetného člena: tvoria určovací sklad hlavne s prísudkom (utiecť domov), ale aj s prídavným menom (veľmi pekný, dosť dobrý) a inou príslovkou (celkom pomaly), zriedkavo s podstatným menom (cesta späť)

Delenie:

1. miesta (Kde? Kam? Kade? Odkiaľ? Pokiaľ?) napr. vysoko, dole, vpravo, okolo, zhora, potiaľ, uprostred
2. času (Kedy? Odkedy? Dokedy? Ako dlho?) napr. zrána, včera, zvečera, oddnes, dozajtra, stále
3. spôsobu (Ako? Akým spôsobom? Nakoľko?) napr. dozlata, dobre, hlasno/e, plynulo/e, skvele/o, trocha/u, veľmi
4. príčiny (Prečo? Načo? Začo? Z akej príčiny?) napr. náročky, nadarmo, zámerne, zato, náhodne

Stupňovanie prísloviek - príslovky, ktoré sú odvodené od akostných prídavných mien, môžeme stupňovať podobne ako akostné prídavné mená. Stupňovanie:

a. pravidelné

1. stupeň: -0 (napr. rýchlo, krátko)
2. stupeň: -šie, -ejšie (napr. rýchlejšie, kratšie)
3. stupeň: naj+2.stupeň (napr. najrýchlejšie, najkratšie)

b. nepravidelné

dobre – lepšie – najlepšie, zle – horšie –najhoršie, málo – menej – najmenej, veľa – viac – najviac pekne – krajšie – najkrajšie, veľmi – väčšmi – najväčšmi, ďaleko – ďalej – najďalej

1. opisom - pridaním ďalšej príslovky napr. vpravo – väčšmi vpravo – najväčšmi vpravo

Čo určujeme pri príslovkách

• druh príslovky + stupeň, ak sa dá stupňovať, napr. Usiluj sa zdravšie žiť. zdravšie – príslovka spôsobu, 2. stupeň

Pravidlá písania

2. Písanie spolu:

• spolu sa píšu príslovky, ktoré vznikli zo spojenia predložky (alebo iného slovného druhu) a podstatného mena: s-, na-, nad-, málo-, dolu-, a podobne + podstatné meno - napr. Darí sa nám iba sčasti. Stál naprostriedku. Prišiel až nadránom. Tvrdil to donedávna. Padol doluznačky.
• spolu sa píšu aj niektoré príslovky, ktoré vznikli zložením z dvoch prísloviek, napr. Vidí ho dennodenne.
• Svätosväte jej to sľúbil. Zriedkakedy sa objaví.

4. Písanie osobitne

• osobitne sa píšu príslovky vyjadrené slovesami hovorenia: hovoriť, rozprávať, písať, poznačiť si, zaznamenať, spájajú sa vždy s predložkou “po“, napr. hovoriť po francúzsky, písať po taliansky
• osobitne sa píšu aj niektoré príslovkové výrazy typu: na nerozoznanie, na nepoznanie, na neuverenie, do zúfania, do ..

6. Zmena spoluhlásky “z“ na “s“:

• pri príslovkách, ktoré vznikli z predložkových spojení, sa predložka “z“ zmenila na predponu “s-“ ak sa predložka napojila na neznelú spoluhlásku, napr. Opísal to z časti knihy. Sčasti má pravdu. Ranu mal z opaku ruky. Tresol mu spakruky
• pri napojení na znelú alebo zvučnú spoluhlásku sa “z“ nemení, napr. Pozri sa na to aj zdola, aj zhora. Zrána býva na kopci zriedkakedy

Príslovky a iné slovné druhy

1. príslovky a predložky - príslovky okolo, vedľa, dole, poniže a sa môžu stať predložkami (vtedy stoja pred ohybným slovným druhom a neviažu sa s prísudkom vety)
   1. [príslovka] Bežal okolo. Strelil vedľa. Pozeraj dole! Autobus stojí poniže.
   2. [predložka] Bežal okolo školy. Stelil vedľa brány. Padá dole brehom. Stojí poniže domu.
2. príslovky a častice - príslovky dobre, skôr, veľmi a sa môžu stať časticami (vtedy hodnotia výpoveď a neviažu sa s prísudkom vety, ak sú uvádzacími časticami, sú oddelené čiarkou)
   1. [príslovka] Bolo mi dobre. Príď skôr. Veľmi sa páči.
   2. [častica] Dobre, nezabudnem. Je skôr žltý ako oranžový. Veľmi ju nevidel.
3. príslovky a citoslovcia - príslovky sa môžu stať aj citoslovcami (vtedy sa neviažu s prísudkom vety, sú oddelené od ostatnej časti vety čiarkou)
   1. [príslovka] Výborne sa mu darí. Choď dočerta.
   2. [citoslovce] Výborne, tak to má byť. Dočerta, ako to mám urobiť.

7. Predložky

• stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami (vyjadrujú vzťahy)
• neohybný, neplnovýznamový slovný druh + nemajú funkciu vetného člena

Delenie:

• podľa to, či môžu, alebo nemôžu byť iným slovným druhom ich delíme:
  • prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom a ani nepochádzajú z iného slovného druhu, napr. z, v, za, do, popod, poza, ponad
  • druhotné - môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu, napr. okolo, dolu, hore, vôkol, uprostred, vinou, vďaka, následkom, koncom
• podľa zloženia ich delíme:
  • jednoduché – sú tvorené iba jednou predložkou, napr. z, v, do, okolo, medzi, miesto
  • zložené – tvorené viacerými predložkami, napr. popod (po-pod), spoza (s-po-za), pomedzi (po-medzi)

Väzba s pádmi

• predložky sa viažu s tvarmi podstatných mien, prídavných mien, zámen a čísloviek
• niektoré predložky sa viažu iba s jedným pádom, niektoré sa môžu vyskytovať vo viacerých pádoch /za - viaže sa s troma pádmi!!! Prišli za rána (G), vydala sa za Jana (A), stál za domom (I)
• predložka z, zo sa viaže LEN s genitívom a predložka s, so LEN s Inštrumentálom

Vokalizácia predložiek –pre lepšiu výslovnosť – vokalizovať môžeme len predložku, ktorá sa končí spoluhláskou:

k → ku, s → so, z → zo, v → vo, od → odo, pod → podo, nad → nado, pred → predo

Niektoré správne/nesprávne predložkové väzby:

Spojky

• spájajú vetné členy a vety
• sú neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena

Delenie:

• Priraďovacie spojky:
  • zlučovacie: a, i , aj, ani,
  • stupňovacie: ba, ba aj, nielen – ale aj,
  • odporovacie: ale, no, lež, lenže, iba, ibaže,
  • vylučovacie: však, alebo, buď, či, alebo – alebo, či – či, buď – ..
• Podraďovacie spojky: že, aby, žeby, keď, či, lebo, pretože, ako, hoci, kým, len čo...

Úlohu spojok plnia aj opytovacie/vzťažné/zámená: kto, čo, ktorý, aký, čí, kde, kade... napr. Povedz, kde bývaš. Kúpila som si šaty, aké svet nevidel.

Čiarka pred spojkami Čiarku nepíšeme:

• pred priraďovacími spojkami a, i, aj , ani, alebo, či, Ľúbil ju aj neznášal. Díval sa ani slova neprehovoril.

Verte či neverte!

• pred porovnávacími podraďovacími spojkami ako, než, sťa, ani: Bol vysoký ako jedľa. Je to lepšie než

Čiarku píšeme:

• pred priraďovacími spojkami a, i, aj , ani, alebo, či, ak sa opakujú, pred každou ďalšou píšeme čiarku, napr. Aj ju ľúbil, aj ju občas neznášal, aj mu niekedy bola protivná. Nebolo to ani mastné, ani slané. Alebo sa poponáhľaš, alebo zostaneš
• pred ostatnými priraďovacími spojkami a pred podraďovacími spojkami: napr. Prekvapil ju kvetmi, no nepotešila sa. Dostal pochvalu, ba aj darčekom ho obdarovali. Pôjdem do tábora, lebo sa tam budem učiť cudzí jazyk. Ak ma príjmu do školy, budem sa učiť.
• pred podraďovacími spojkami ako, než, sťa ,ak tieto spojky spájajú vety v podraďovacom súvetí: napr. Je to lepšie, ako/než som to čakal.
• pred priraďovacou spojkou avtedy, keď je súčasťou spojok a preto, a teda, a tak, a predsa, a jednako, a to:

Sme priatelia, a preto si veľmi rozumieme. Učil sa, a jednako dostal zlú známku.

• Ak sa v súvetiach dostanú k sebe dve spojky, čiarku píšeme pred prvou z nich: napr. História ukázala, že keď treba, vieme byť jednotní.

Čiarku nemusíme, ale môžeme napísať:

Pred spojkou a:

• odporovanie: napr. Koniec jari je tu, a on sa ešte neukázal. – Koniec jari je tu a on sa ešte neukázal.

!!! Čiarka sa môže písať (podľa staršieho stavu), ale nemusí (podľa novšieho odporúčania),

9. Častice

• sú neohybné a neplnovýznamové slová bez platnosti vetného člena
• vyjadrujeme nimi svoje postoje/pochybnosť, istotu, súhlas, nesúhlas, približnosť, pravdepodobnosť, zdôraznenie, spresnenie, vysvetlenie k obsahu celej výpovede alebo len niektorého jej výrazu.
• iné častice stoja na začiatku výpovede, uvádzajú ich alebo pripájajú k textu či k situácii, okolo, vraj asi, možno, určite, stopercentne, veď, zrejme, aspoň, fakt, iba, pravdaže...

Delenie:

• uvádzacie častice – stoja na začiatku vety – vyjadrujú postoj k celej výpovedi: a, ale, veď, ....
• vytyčovacie častice – viažu sa k časti výpovede alebo k jednému slovu – stoja pred daným slovom/časťou vety:

iba, aspoň, práve, ešte

• hodnotiace častice – hodnotia výpoveď (sú zvyčajne odpoveďou na otázku). Vo vete ich oddeľujeme čiarkou:

pravda, hádam, kdeže, samozrejme, veru, dobre,..... Kdeže, on to nespravil! Dobre, ja to skúsim. On, samozrejme, nič nepovedal.

Častice oddeľujeme čiarkami:

• vnútri vety z oboch strán, ak ich môžeme osamostatniť do samostatnej výpovede,

Neteší sa, naopak, zúri. (Neteší sa. Naopak. Zúri.) Bohužiaľ, musíme už končiť. (Musíme už končiť. Bohužiaľ.)

• ak nimi spresňujeme, vysvetľujeme časť výpovede, Dnes, presnejšie dnes popoludní prídem. Dnes prídem. Presnejšie dnes popoludní prídem.

Častice nevyčleňujeme čiarkami

• ak zdôrazňujeme nimi vetný člen, napr. Počasie sa hádam umúdri. To určite všetci videli. Urob najmä
• ak sú častice na začiatku viet, ktorými iba uvádzame alebo pripájame vety, napr. Nech teda dobehne! Kiež by konečne zapršalo! Či ozaj prídeš?

10. Citoslovcia

• sú neohybné a neplnovýznamové slová, v priamom použití nemajú platnosť vetného člena,
• sú slová vyjadrujúce city, vôľu alebo napodobňujú rozličné

Delenie:

• Vlastné (cit, nálada): ech, ó, jaj, fíha, fuj, jej, ha-ha-ha, chi-chi-chi, bŕŕ...
• Zvukomalebné/onomatopoje (zvuk): čľup, kvak, hav, bum, bác...
• Vôľové (pokyn k činnosti): hľa, hijo/hijó, pst/psst, pŕ/pŕŕ

Citoslovcia vo vete oddeľujeme čiarkami: Haj, húsky! Bŕŕ, aká zima.

Neoddeľuje sa čiarkami - ak citoslovce nadobudne platnosť vetného člena: Hlasné hurá sa ozývalo štadiónom. Nad jazerom zaznelo joj. Žaba čľup do vody.

Pravopis:

• v citoslovciach často píšeme -i aj po tvrdých spoluhláskach, napr. kikirikí, tik-tak, hihihi,
• niektoré citoslovcia píšeme dvojako: čary – mary/ čáry – máry, cupy – lupy/ cupi –