Hovorový štýl - útvary, vlastnosti

- je subjektívny štýl používaný v súkromnom styku,
- využíva sa vo familiárnej, priateľskej komunikácii,
- typické sú spontánne nepripravené prejavy, jednoduchá stavba viet,
- kompozícia textu nie je prísne členená,
- využíva všetky slohové postupy: rozprávací, informačný, opisný, výkladový.
Hlavnou funkciou hovorového textu je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ktorá je založená na pružnom sprostredkovaní informácií v danej situácii.
 
ÚTVARY:
- dialóg - v rôznych formách,
- monológ – (napr.: rozprávanie príbehu),
- súkromný list – písaná podoba

VLASTNOSTI:
· ústnosť – uvoľnená vetná skladba, vysoké tempo a intonácia, mimika
   ( napr.: pohľad), gestikulácia ( napr.: pohyb tela),
· súkromnosť – slangové slová, dialekt – ovplyvňuje prízvuk, nedôsledná artikulácia,
· situačnosť – viaže sa na konkrétnu situáciu, vysoký výskyt zámen, parazitické slová 
  ( napr.: oné, vlastne,...),
· stručnosť – univerbizácia (napr.: minerálna voda- minerálka), značky a skratky aj slangového rázu,
· expresívnosť – využívame štylisticky zafarbené slová: eufemizmy, deminutíva, hypokoristiká, profesionalizmy, vulgarizmy.
 
Niektorí vedci uvádzajú aj tzv. spisovný variant hovorového štýlu, ktorý sa používa v kolegiálnom  alebo v pracovnom styku, pričom uprednostňuje hlavne štylisticky bezpríznakové (neutrálne) slová. Avšak mnohokrát sa v ňom vyskytujú aj štylisticky príznakové ( zafarbené) slová, a to profesionalizmy (napr.: uzávierka).
 
NIEKTORÉ ŽÁNRE HOVOROVÉHO ŠTÝLU: jednoduché rozprávanie, súkromný rozhovor, telefonický rozhovor, sms správy, maily, internetové chaty, súkromný list, prosba, poďakovanie, ponosa, klebeta, zvada.
LEXIKA: využívanie dialektizmov, slangových, nespisovných a citovo zafarbených slov,
MORFOLÓGIA: časté používanie zámen, častíc a prísudkových slovies v činnom rode,
SYNTAX: pestrá modalita vety, uvoľnená vetná skladba.