Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ

Lexikológia, štýlové rozvrstvenie SZ

LEXIKOLÓGIA – náuka o slovnej zásobe (SZ)ˇ- lexike.
SZ – jadro – najfrekventovanejšie slová

– je to pomerne stála skupina slov, vyvíja sa pomaly

– napr. Zem, voda, otec, brat, obloha...

– okraj – dynamická, menlivá časť SZ

– napr. zastarané slová, neologizmy

Individuálna SZ – súbor slov jednotlivca; závisí od veku, vzdelania, profesie...

a) aktívna – slová nielen pozná, ale i aktívne používa

b) pasôvna – slová pozná, ale v bežnej komunikácii nepoužíva

ČLENENIE SZ ZO ŠTYLISTICKéHO HĽADISKA

1. štylisticky bezpríznakové (neutrálne slová)

– možno ich použiť v ktoromkoľvek jazykovom štýle; patria do jadra SZ

2. štylisticky príznakové (zafarbené) slová
-členia sa podľa toho, o aký štylistický príznak ide:

a) podľa obsahu:

– termíny (odborné názvy) – umožňujú presné a jednoznačné vyjadrovanie
lingvistika, fotosyntéza,

– tu patria aj – kancelarizmy (v admin. textoch)
pohľadávka, faktúra, platca, dokumentovať

– žurnalizmy (publicizmy) – v publicistických textoch
iniciatíva, atentát, integračné úsilie, etnoturistika....

– hovorové slová – v súkromnom prejave
futro, žúrovať, frfľať, slepák

– knižné slová – v písomných textoch, v ústnej podobe sa nezvyknú používať
milota, riava, svätyňa, kradmý
tu patria aj – poetizmy (básnické slová)
kdes´, luna, vesna, lkať, deva, krásnota

– biblizmy : manna, koráb, kalich, Jehovah...

b) podľa pôvodu

– domáce - majú domáci pôvod, pochádzajú z počiatkov nášho národa, zväčša indoeurópskeho
pôvodu
tri, deň, dom, matka, noha, kniha

– cudzie – prebrali i preberajú sa z cudzích jazykov, najmä z ANJ

– využitie: najmä v náučných textoch

a) zdomácnené – nepociťujeme ako cudzie: rádio, televízor, auto

b) internacionalizmy (medzinárodné slová) – vyskytujú sa v minimálne 3 rozdielnych
jazykoch
volejbal, server, summit, substantívum

– doslovené preklady = KALKY (geo/grafia = zemepis)

– proces udomácňovania cudzích slov sa prejavuje najmä v pravopise
speaker-spíker; dealer-díler; hattrik – hetrik

c) podľa spisovnosti
- spisovné slová – patria do SZ spisovného jazyka, sú kodifikované v normatívnych príručkách
- nespisovné slová – použitie obmedzené na úzky okruh textov
– dialektizmy (nárečové slová)
švábka, bandurky, grule, krumple
– slangové slová – súbor nespisovných pomenovaní, ktoré používa len istá
sociálna skupina ľudí; vznikajú často deformáciou známych slov

– kilo (100 Sk), fáro, klasák...

– profesionalizmy – používajú príslušníci istej profesie
PFič-ka, KOP-ka

– argot – tajná šifrovaná reč (na tajné dorozumievanie) mafia, ľudia deklarov.
spol., blcha – stopa po inj. striekačke

– žargón – súbor slov a výraz. prostriedkov istej (sociálnej; profesnej) skupiny
ľudí. Snaha o vyjadrenie nadradenosti: napr. pán z Chudobíc (hungarizmy) a pod.

d) podľa dobovosti (doby používania)

– neologizmy – novovzniknuté slová alebo spojenia slov, často prevzaté,
mobilný telefón;ipod, skype
tu patria aj okazionalizmy – príležitostné slová
sladkoústny, rešpektuchtivý

– zastarané slová – dnes sa už nepoužívajú, dostali sa na okraj SZ
– archaizmy – nahradili ich novšie slová
mrazivo-zmrzlina, mravy-správanie, movitý-zámožný, lajblík-vesta,
sklep-obchod

– historizmy – kedysi pomenúvali predmety, povolania apod., ktoré dnes už
neexistujú, v súčasnej slovenčine nemajú synonymá; vyskytujú sa v
historických textoch
zlatka, groš, dukát, dráb, vicišpán...

e) podľa expresívnosti (citového zafarbenia)
I. BEZPRÍZNAKOVÉ = nocionálne, neutrálne
II. PRÍZNAKOVÉ = expresívne (emocionálne) slová

1. Kladný postoj

– deminutíva (zdrobneniny) na vyjdrenie- pozitívneho vzťahu – mamička, Janko

– pomenovania drobných vecí – noštek, ručička

– eufenizmy- zjemňujúce slová
zaspať naveky (zomrieť), mať dobrú náladu (byť opitý)

– hypokoristiká – maznavé slová
holúbok (osoba), čučoriedka (mladé dievča)

2. Záporný postoj
– augmentatíva (zveličujúce slová)
psisko, dlhočierny

– dysfemizmy- opak eufemizmov; zdôraznenie zápornej vlastnosti
hnát (končatina), chajda (dom) + nadávky: zmija (= osoba)

– pejoratíva – hanlivé slová: žbrnda, pracháč, mamľas, laba (ruka)

– vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy
S L O V O . T R I E D E N I E S L OV

Slovo – univerzálna jednotka jazyka – vystupuje vo všetkých jazykových rovinách,
t.j. zaoberajú sa ním i ďalšie jazykové disciplíny – ustálený, ako celok
premiestniteľný sled hlások, ktorý má svoj vlastný lexikálny a gramatický
význam.
lexikálny význam slova = vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti.

3. slovo nemôže bez neho existovať (napr. dom- budova, stavba na bývanie)

gramatický význam slova = schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie (napr. rod, číslo, pád substantív) alebo vzťahy, do ktorých môže slovo do vety vstúpiť (nadradenosť-podradenosť)

lexikálny význam slova + gramatický význam slova = úplný význam slova

T r i e d e n i e s l o v

Slová rozdeľujeme na základe:
A. LEXIKÁLNEHO VÝZNAMU:
l. jednovýznamové – pomenúvajú len l skutočnosť, označujú práve jeden význam
napr. – vlastné mená (Liptov, Dunaj, Magda ap.)

– odborné názvy (kyslík, ruský jazyk, hydrosféra ap.)

– bežné pomenovania (chlapec, stôl, vlak ap.)

2. viacvýznamové – pomenúvajú viacero rôznych skutočností, majú viacero významov (pričom tieto významy sa podobajú, navzájom nejako súvisia)
Mnohoznačnosť slov nazývame p o l y s é m i a .
Rozlišujeme pri nich:

a) základný, prvotný význam – napr. matka- žena vo vzťahu k svojmu dieťaťu
hlava – časť ľudského tela

b) odvodený, druhotný (prenesený) význam
matka – označenie včelej kráľovnej

Odvodený význam vzniká prenášaním významu:

– na základe vonkajšej podobnosti:
METAFORA: oko (ľudské- na sieti), líška (zviera – prefíkaný človek)

– na základe vnútorných súvislostí:
METONÝMIA: dedina má strach, číta Kukučína
SYNEKDOCHA: pars pro toto (časť za celok): nevstúpi tu ani noha = (nikto)
požiadal ju o ruku, totum pro parte (celok namiesto časti): Mikuláš vyhral nad
Zvolenom = (hokejisti)

B. VÝZNAMOVÝCH SÚVISLOSTÍ; VZŤAHOV MEDZI VÝZNAMAMI
SLOV

– synonymá – rovnoznačné slová

– majú rôznu formu, ale rovnaký alebo podobný význam

a) úplné – slová majú totožný (identický význam)
tlakomer-barometer, jazykoveda- lingvistika, okno-oblok

b) čiastočné – slová majú podobný význam (je medzi nimi významový
odtienok)
piecť- vypekať, plakať- nariekať, dážď – lejak
tvoria tzv. synonymické rady (viac ako 2 synonymá)
(náhľad-názor-mienka; usnúť-zomrieť-skapať)

štylistické využitie: – zbavujú jaz. prejav jednotvárnosti
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!

2. antonymá (opozitá) – protikladné slová (slová s opačným významom)
dvojice niekedy trojice slov , napr. príchod- odchod, starý-mladý/nový

štylistické využitie: – v rečníckom, umeleckom a publicistickom štýle

– na zdôraznenie protikladu

– na vytvorenie napätia v texte
! vždy patria k tomu istému slovnému druhu!

3. homonymá – rovnoznačné slová

– ich rovnaká zvuková podoba vznikala náhodne, bez vonkajšej alebo
vnútornej súvislosti
(D)deka – prikrývka; hudobná relácia;
čelo – hlavy; hudobný nástroj
zľava – smer; zníženie ceny
dospievať – stávať sa dospeolým; prestať spievať
! môžu patriť k rôznym slovným druhom!

C. POČTU SLOV, POTREBNÝCH NA VYJADRENIE JEDNÉHO
LEX.VÝZNAMU

– JEDNOSLOVNÉ POMENOVANIA

– jeden lexikálny význam sa pomenúva jedným slovom , napr. stôl, učiteľ,
hodiny

– je ich väčšina

· VIACSLOVNÉ POMENOVANIA

– jeden lexikálny význam sa pomenúva viacerými slovami – ustálené slovné
spojenia
nedajú sa rozdeliť, používajú sa ako celok

a) frazeologizmy

b) združené pomenovania

– nemajú expresívny charakter (ani obrazný význam)

– väčšina plní funkciu termínov

– základom je zväčša podstatné meno alebo sloveso:
šijací stroj, konať dobro, zasadacia sieň, Slovenská republika...

univerbizácia – nahradenie združ. pomenovania jednoslovným
minerálna voda- minerálka, sanitné vozidlo-sanitka

multiverbizácia – nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným
darovať- dať do daru, financie- finančné prostriedky

využitie: náučný a publicistický štýl
snaha o vyššie, abstraktnejšie, pôsobivejšie pomenovanie