Náučný štýl

Patrí medzi objektívne štýly verejnej komunikácie. Rozdeľuje sa na teoretický a populárno - náučný štýl.

Vedecko - náučný štýl
1.  Využíva termíny a knižné slová
2.  Má prísne logickú kompozíciu ( presná štruktúra )
3.  Náročná stereotypná štylizácia z hľadiska morfológie a syntaxu
4.  Presná vedecká argumentácia, citácia, parafrázovanie, bibliografia
5.  Neutrálnosť, nezaujatosť výkladu (zákony, leták z liekov)

Populárno – náučný štýl
1.  Voľnejší výber slov
2.  Voľnejšia kompozícia, členenie textu na odseky
3.  Pestrejšia, pôsobivejšia štylizácia, beletristické a rečnícke prvky
4.  Voľná citácia alebo parafrázovanie, bez bibliografie
5.  Silná didaktická a presviedčacia zložka (časopis Zdravie)

Základné vlastnosti náučného štýlu:
1.  PÍSOMNOSŤ: väčšina textov má písanú podobu. Veta môže byť komplikovaná, pretože príjemca sa k textu môže niekoľkokrát vrátiť. Prevládajú dlhšie vety a súvetia, aj zložené. Okrem názvov ( napr. kapitol )absentuje jednočlenná veta. Využíva sa polovetné konštrukcie, hlavne s príčastiami, neobracia sa na adresáta
2.  MONOLOGOCKOSŤ: využíva len spisovnú podobu jazyka, úvodzovky znamenajú citáciu
3.  VEREJNOSŤ: používa vyjadrovacie prostriedky zrozumiteľne verejnosti, texty sú určené širokej verejnosti.
4.  POJMOVOSŤ: odborný text pracuje s pojmami, termínmi, nachádzajú sa tu aj nocionálne – pojmové slová (...po jeho smrti – nie po jeho skone, alebo usnutí atď.)
5.  ODBORNOSŤ a PRESNOSŤ: údaje musia byť presné, jasne formulované, odbornosť sa dodržiava pomocou lexiky, využíva sa terminológia vedných odborov

Jazykové prostriedky:
Využíva zložité vetné, súvetné a polovetné konštrukcie (napr. s činným a trpným príčastím), enumeráciu (napr. vymenúvanie autorov, ich diel, udalostí...), termíny a internacionalizmy.
 
Lexika náučného štýlu:
1.  Nocionálne slová (štylisticky bezpríznakové) napr. pes
2.  Termíny – jednoznačné, jednovýznamové ustálené pomenovania
a, domáce: jednoslovné, viacslovné alebo zložené (napr. drevoryt)
b, cudzie
c, hybridné (neologický)
d, kalky (geografia)
3.  Knižné slová
4.  Značky, skratky, skratkové slová (TANAP)
5.  Multiverbizácia (namiesto minerálka povieme minerálna voda)

Vybraté útvary

Štúdiá, dizertácia (rozprava) – vedecký opis sú útvary, ktoré prinášajú výsledky vedeckej činnosti. Dizertácia sa delí na kompendium ( Dejiny Slovenska – celá vedecká disciplína) a monografiu (napr.  Slovensko v dobách Veľkej Moravy – časť vedeckej disciplíny).

Monografia je spravidla vedecké dielo, publikácia alebo aj časť publikácie, kde je komplexne spracovaná jediná téma, spravidla úzko špecializovaná či vymedzená. Vznikla na základe skúmania daného problému.

Kompozícia a obsah SOČ
1. titulný obal, titulný list
2. obsah
3. Úvod: stručný úvod do problematiky, dôvod, prečo sa autor pre tému rozhodol, cieľ práce, metódy, ktoré zvolil, môže spomenúť ťažkosti, ktoré mu stále v ceste pri práci s literatúrou alebo pri overovaní v praxi atď.
3. Jadro: v kapitolách označených číslom a názvom analyzuje, porovnáva, prináša dôkazy, príklady, cituje z odbornej literatúry atď.
4. Záver: Stručné zhodnotenie splnenia cieľov, prínos práce a jej možné použitia v škole
5. Resumé: (v slovenskej a cudzej reči) stručné zhrnutie obsahu po kapitolách, aby dostal základnú informáciu aj človek, ktorý nebude čítať celú prácu, ale prípadne hľadá pramene na spracovanie podobnej témy.
6. Bibliografický zápis: zoznam použitej literatúry, ktorá poslúžila na štúdium, argumentovanie, citáciu atď.
7. Prílohy