Spôsoby obohacovania slovnej zásoby

Spôsoby obohacovania slovnej zásoby 

Tvorenie slov je jedným z najdôležitejších spôsobov obohacovania slovnej zásoby. Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá spôsobom tvorenia slov, sa nazýva náuka o tvorení slov.

Náuka o tvorení slov:

– Má úzke vzťahy aj s inými jazykovednými disciplínami (napr. s fonológiou, morfológiou, syntaxou, štylistikou, etymológiou).

Etymológia:

– Náuka o pôvode slov, ich prvotnom význame a príbuznosti.

Slovotvorný postup:

– Spôsob tvorenia nových slov. Nové slová sa tvoria: odvodzovaním, skladaním,
kombináciou odvodzovania a skladania, skracovaním, preberaním z iných jazykov

1. Odvodzovanie

– najproduktívnejší spôsob obohacovania slovnej zásoby.

Slovotvorná štruktúra slova:

– Vždy je dvojčlenná (binárna), každé slovo (okrem niektorých skratiek a značiek) sa člení na slovotvorný základ a slovotvorný formant.

Slovotvorný základ (SZ):

– t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá je totožná s tvaroslovným základom a je nositeľom základného lexikálneho významu. Napr. škol-a, od-včera, troj-ica, skák-ať.

Slovotvorný formant (SF):

– t.j. tá časť odvodeného slova, ktorá sa pripája k slovotvornému základu (zaň alebo predeň) a významovo alebo funkčne ho modifikuje, obmieňa, ale novovytvorené slovo má význam iba ako celok, spája sa v ňom štylistická hodnota základového slova a štylistické zafarbenie slovotvorného formantu.

Slovotvorným formantom môže byť napr.:

– slovotvorná prípona: napr. chod-ec, vlastn-ík, noč-ný,

– slovotvorná predpona: napr. proti-hráč, do-dnes, pred-zápas

– kombinácia predpony a prípony: napr. bez-charakter-ný, pod-voz-ok.

2. Preberanie slov z iných jazykov

– spôsob obohacovania slovnej zásoby.

Slová sa podľa pôvodu delia na:

– domáce slová – pochádzajú z nášho jazyka

– prevzaté slová – ich cudzí pôvod už nepociťujeme – zdomácneli, t.j. prispôsobili sa pravopisne aj výslovnostne, využívajú sa vo všetkých štýloch, k takýmto slovám zaraďujeme aj kalky

– cudzie slová – pociťujeme ich cudzí pôvod, aj internacionalizmy (výskyt aspoň v 3 jazykoch, t.j. medzinárodné slová), zväčša grécky a latinský pôvod, napr. bios, logos, grafo, mono-, poly-.

Kalky:

– doslovné preklady, napr. geografia – zemepis

3. Skladanie

– spojenie dvoch, alebo viacerých slovotvorných základov

– napr. zem-e-trasenie, život-o-pis, hor-o-lezec

V súčasnej slovenčine pribúdajú slová, ktoré majú jeden slovotvorný základ cudzieho pôvodu a druhý má domáci pôvod.
Napr.: auto-dielňa, web-stránka, inter-net

Skladané slová sa využívajú na tzv. úsporné vyjadrovanie (náučný a administratívny
štýl).
Napr.: nos-o-hltan, par-o-plavba, zver-o-lekár

Existujú aj hovorovo zložené slová, štylisticky emocionálne zafarbené.
Napr.: čert-vie-prečo, na-moj-veru

4. Skracovanie – nové slová vznikajú zo skrátených častí skracovaných slov, pričom lexikálny význam slov sa skrátením nemení.
 a) administratívne skratky – vyslovujú sa neskrátené
Napr.: resp., napr., str., ap.
b) iniciálové skratky – vz. z prvých písmen viacslovného názvu
Napr.: SR-Slovenská republika, LOH- letné olympijské hry
c) skratkové slová – vz. spojením začiatočných hlások alebo slabík
viacslovného názvu
Napr.: sitcom, TANAP

d) ustálené značky – vyslovujú sa neskrátené, za nimi nikdy bodka!
Napr.: km, g, dm, l

4. Multiverbizácia

– Multiverbizačné spojenia sú také viacslovné (najčastejšie dvojslovné) výrazy, ktoré existujú popri svojich synonymných jednoslovných ekvivalentoch. Multiverbizácia je teda utvorenie viacslovného výrazu z jednoslovného synonymného ekvivalentu:
Napr.: súhlasiť – dať súhlas, dokázať – podať dôkaz, v súčasnosti – v súčasnej dobe, zaujímavo – zaujímavým spôsobom

Multiverbizačné spojenia sú v porovnaní so svojimi jednoslovnými ekvivalentami
oficiálnejšie, knižnejšie:
Napr.: namietnuť – vzniesť námietku, opýtať sa – položiť/predostrieť otázku

5. Univerbizácia

– Opakom multiverbizácie je univerbizácia, teda tvorenie jednoslovných pomenovaní z viacslovných ekvivalentov

Univerbizované štruktúry vznikajú v bežnom hovorenom jazyku, ktorý charakterizuje výrazná tendencia používať jednoslovné pomenovania – skrátené výrazy (ekonomickosť komunikácie). Najznámejší a najrozšírenejší je v slovenčine spôsob univerbizácie deriváciou: výpadová cesta – výpadovka, kultúrny dom – kulturák, stahovacie vozidlo – sťahovák

Pomerne málo slov pri univerbizácii sa tvorí substantivizáciou. Aj tu, podobne ako pri derivácii, ide vlastne o substantivizáciu atribútu: hlavný (čašník), nočná (smena), trvalá (ondulácia), bronzová medaila – bronz

V súčasnosti sa vo veľkej miere uplatňuje aj tvorenie univerbizovaných slov s využitím synekdochy. Vyskytujú sa predovšetkým v publicistických textoch, a ešte častejšie v titulkoch a medzititulkoch. Mechanizmus synekdochy je založený na tom, že viacslovné pomenovanie začne zastupovať určujúci člen: vrh guľou – guľa, skok do diaľky – diaľka

Takisto počet univerbizovaných kompozít v súčasnej spisovnej slovenčine narastá. Ide o typ univerbizácie, kde sa viacslovné spojenie so zložitejšou gramatickou formou mení na zložené slovo, ktoré sa stáva východiskom ďalšieho odvodzovania: hráč stredu poľa – stredopoliar, zápasník vo voľnom štýle – voľnoštýliar