Výkladový slohový postup

®  analyzuje a vysvetľuje vývinové (genetické), funkčné a kauzálne (príčinné a následné)vzťahy medzi predmetmi a javmi alebo vnútri predmetov a javov
 / zisťovať, vysvetľovať, ozrejmovať, vykladať/; logicko – príčinná súvislosť a objasňovanie podstaty javu
 
®  znaky: - e x p l i k a t í v n o s ť = objasňovať, vysvetľovať, rozvádzať myšlienky
  - s u k c e s í v n o s ť = postupnosť, následnosť myšlienok – nadväzujú na seba celé výpovede alebo odseky
  - g n ó m i c k o s ť = mimočasovosť, mimosituačnosť
  - o b j e k t í v n o s ť = vysoká frekvencia pojmov a odborných termínov
  - zložito komponované a perfektne stavané vety; podraďovacie súvetia, oznamovacie vety
  - n e o s o b n o s ť = prejavuje sa požitím trpného rodu pri slovesách a 1. os. plurálu- autorský plurál
  - využitie základných poznávacách metód jako je: porovnávacia analýza, syntéza, abstrakcia, generalizácia (zovšeobecnenie)
  - využitie jazykových prostriedkov náučného štýlu
®  vyskytuje sa najmä v písomných útvaroch náučného (odborného) štýlu, ako sú výklad, štúdia, 
  referát, recenzia, úvaha, esej, dizertácia (vedecká rozprava)
-  najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu je učebnicový (didaktický ) výklad, 
ktorého ústnou podobou je prednáška

Výklad
- je to náučný žáner
- môže byť v písomnej aj ústnej forme
- cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci. 
  Výkladom sa vysveľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky.
- aby bol jasný často sa využívajú schémy, grafy, tabuľky….
- citácie ( presné citáty )

® je písaný náučným štýlom
® postoj autora je objektívny ( 3.os.j.č., alebo 1.os. mn.č. )
®vo výklade sa používajú zákldné postupy logického myslenia:

 - analýza 
 - syntéza ( skladanie, zlučovanie )  - - 
 - konkretizácia ( presné pojmy ) 
 - aplikácia ( preniesť niečo na niečo ) 
 - generalizácia ( zovšeobecnenie ) 
 - komparácia ( porovnávanie )
 - analógia (zhoda, obdoba, propodobnenie)

 - indukcia - z jednotlivých konkrétnych príkladov vyvodzujeme všeobecný záver
 - dedukcia - zo zovšeobecnenia odvodzujeme jednotlivé prípady ( odvodzovanie )
 - argumentácia (dokazovanie) - autor vedecky alebo voľne cituje, prípadne parafrázuje
 
Kauzálne vzťahy čiže príčinné a následné javy. Pri kauz.vzťahoch platí: príčina podmieňuje účinok.

Príčina odpovedá na otázku: Prečo sa to stalo?
Následok odpovedá na otázku: Čo to spôsobuje?
Dôsledok odpovedá na otázku: Čo z toho vyvodíme?
 
- kompozícia - členenie výkladu na úvod, jadro a záver

Úvod - načrtnutie do problematiky, uvedenie do nej
Jadro - rozoberá problematiku, nachádza sa tu objasnenie, vysvetlenie,. . . .
Záver - generalizácia - zovšeobecnenie problematiky

Úvaha
-  subjektivizovaný (1.os, Sg – myslím si, že; podľa môjho názoru; domnievam sa; môj názor je, že...) variant výkladového slohového postupu
-  autor subjektívne interpretuje známe fakty, vyjadruje svoj postoj k závažným spoločenským alebo filozofickým problémom
  - vychádza zo svojich poznatkov a životných skúseností
  - posudzuje známe javy z nového, iného pohľadu
-  napriek tomu, že autor vyjadruje svoj subjektívny pohľad, jej závery by nemali byť protispoločenské, nelogické, nemalo by to byť demagógia
-  niekedy  môže mať úvaha apelatívny charakter
-  úvaha je
-  hybridný útvar rôznych štýlov:
  → hovorový štýl: jednoduché krátke zamyslenie príslovie
 
  → umelecký štýl : epika (napr. monologické časti v pásme reči postáva a rozprávača)
  lyrika (reflexívna lyrika)
 
→ publicistický štýl: úvodník, komentár, editoriál
glosa, stĺpček, úvodný stĺpček
 
→ náučný štýl: recenzia, diskusný príspevok
  odborné články, populárno – náučné články
 
výrazové prostriedky
- sú veľmi pestré
- štylisticky príznakové slová (poetizmy, archaizmy), expresívne slová (citovo zafarbené),  
frazeologizmy, hyperbola, metafory, opakovania
 
rečnícke figúry
- rečnícke otázky (môže byť aj odpoveď)
- rozvažovacia otázka (naznačuje myšlienkový postup autora)
- básnická otázka (tvárni text, ale nenasleduje odpoveď)
- zvolacie vety (chcú zvýrazniť citovosť, expresivitu textu)
 
Kompozícia
- voľnejšia ako pri výklade
- odseky sa tvoria podľa myšlienkových častí, úvaha má toľko odsekov, koľko má myšlienkových celkov
- klasické členenie: - úvod – autor vychádza z istých faktov, ktoré jasne pomenuje alebo vychádza zo  
  všeobecného problému; na začiatku môže byť otázka
- jadro – skúma fakty, hodnotí, zaujíma postoj, rozvíja vlastné