Typy reči

Typy reči

• použite: na individualizáciu postavy

PRIAMA REČ Matúš povedal: „Prefoť mi poznámky, zajtra ich potrebujem! “

• vyjadruje vonkajšiu reč postáv
• zachytáva sa do nového odseku
• vyčlenená úvodzovkami (alebo pomlčkami – v tlačenej forme)
• sprievodná môže byť uvádzacia veta na začiatku, v strede alebo na konci
• prostriedok subjektivizácie a dynamizácie textu
• príklady: „Prefoť mi poznámky!“ povedal Matúš.

Matúš povedal: „Prefoť mi poznámky, zajtra ich potrebujem! “

„Prefoť mi poznámky,“ povedal Matúš, „zajtra ich potrebujem.“

POLOPRIAMA REČ

• vyjadruje vnútornú reč postáv
• vyskytuje sa v pásme postáv
• nie je vyčlenená graficky ani úvodzovkami
• len v 3. osobe sg.; len sa min. čas
• zaznamenáva vnútornú aktivitu postavy z hľadiska rozprávača

NEVLASTNÁ PRIAMA REČ

• vyjadruje vnútorný monológ
• nahlas nevyslovené názory
• pričleňuje sa k reči rozprávača
• povolené používať všetky časy, najčastejšie 1.os. sg.
• nie je vyčlenená graficky
• myšlienky sú nepripravené, spontánne
• slovesá – sentiendy („pomyslel som si, napadlo mi“)

NEPRIAMA REČ

• rozprávač sprostredkovane reprodukuje prehovor postavy svojou vlastnou rečou
• zachytená vedľajšou vetou predmetovou

PRÍKLADY

1. „Vyhľadávala problémy, “ pomyslel si Lukáš. PRIAMA REČ
2. „Neverím Vám“, povedala , „nemám s Vami dobré skúsenosti“
3. On povedal, že konala správne, že v živote treba konať len konať. NEPRIAMA REČ
4. „Čo som urobila, chcela som spravodlivosť.“ NEVLASTNÁ PRIAMA REČ
5. „Už to bude len lepšie,“ pomyslela si Júlia.
6. Nahlas zvolal: „Nepôjdeme!“ PRIAMA REČ