Úvaha

Úvaha

• jeden z najnáročnejších slohových útvarov
• využíva všetky slohové postupy
• uplatňuje sa v jazykových štýloch: náučný, publicistický, umelecký
• autor rozvádza svoj osobný postoj k rozličným spoločenským javom
• hodnotenie vecí z nového, originálneho, subjektívneho pohľadu autora
• základ – subjektívne osvetlenie známeho problému z nového hľadiska
• vyskytuje sa ako samostatný útvar al. ako súčasť iných útvarov žánrov

ZÁKLADNÉ ZNAKY

• odráža úroveň myslenia
• zamýšľanie sa nad rôznymi problémami -> smeruje k záverom, myšlienkam
• subjektívne hodnotenie
• aktualizovanosť

ŠPECIFICKÉ ZNAKY

• rešpekt k faktom
• zaoberá sa príčinno-následnými vzťahmi
• nezhromažďuje všetky fakty
• uvažovanie, hodnotenie faktov
• osobné poznatky a skúsenosti
• vedie k zamyslenie, k činu –> apel
• kontakt s čitateľmi

KOMPOZÍCIA

1. úvod – rečnícka otázka, motto, jednočlenná veta, nastolenie problému
2. jadro – hodnotenie, analýza, vymenovávanie faktov, vlastný postoj

• záver – zhrnutie názoru, zhodnotenie al. otvorenie problému (bás. otázka, zvolacia veta, appoziopéza)

JAZYKOVÁ STRÁNKA

• osnova, štylizácia
• vetná stavba – presné vyjadrovanie logických súvislostí
• jasné a presné vyjadrovanie
• vety: zvolacie (výzva), opytovacie (rečnícke otázky), oznamovacie (myšlienkové pochody autora), súvetia
• ustálené slovné spojenia
• slovná zásoba: hodnotiace výrazy
• jazyková pestrosť
• voľná citácia
• prostriedky: expresívne, emocionálne
• sentiendy: podľa mojej mienky, podľa mňa, myslím si, môj názor je, napadlo mi
• gradácie, hyperboly, metafory, epitetá

VÝRAZOVÉ PROSTRIEDKY

METAFORA

• obrazné pomenovanie založené na prenášaní pomenovaní na základe vonkajšej podobnosti
• typy:
  • jednoduchá (Slnko je veľký básnik)
  • rozvitá – niekoľko metaforických obrazov, kt. sa vzťahujú na ten istý predmet (Ó mesto, loď, flotila)
  • genitívna – spojenie substantív v genitíve, slová z významovo vzdialených oblastí, založená na kontraste a protiklade (Dni sťa slzy voskovíc po prúdoch sa rinú)
  • lexikalizovaná – veľmi často používané metafory, kt. zovšedneli (hryzie ho svedomie, má smrť na jazyku)

EPITETON

• básnický prívlastok, kt. vyjadruje príznak podstatného mena
• druh obrazného pomenovania
• má citový a hodnotiaci postoj
• konkretizuje
• druhy:
  • epiteton constans – stály => združené pomenovanie
  • epiteton ornans – ozdobný – nanovo označuje tí istú stránku daného javu; vnáša poetickosť, statickosť, opisnosť
  • metaforický – súčasť názvov literárnych diel

HYPERBOLA

• slovo al. slovné spojenie, kt. má zveličujúci význam
• obrazné pomenovanie
• expresívne zvýraznenie určitej veci, javu al. vlastnosti
• funkcia: expresívna, emocionálna
• typy:
  • lexikalizovaná – prídavné meno (pr. ohromujúci)
  • opsná (pr. na smrť unavený)

PRIROVNANIE

• básnický tróp, kt. porovnáva spoločnú stránku medzi dvoma javmi
• základná črta – podobnosť
• časti: porovnávaný člen, porovnávajúci člen, spoločná vlastnosť
• typy:
• názorné (chudý ako vyžla)
• intenzitné – hyperbolické zvýraznenie vlastnosti (biely ako smrť)
• estetické vnút. podstatu vyjadruje nezvyčajným spôsobom (cesta sa vlnila ako had)

REČNÍCKA OTÁZKA

• poetický a rétorický prvok
• príznak patetického štýlu
• obsahuje tvrdenie, záver myšlienky
• často sa od autora neočakáva odpoveď, lebo vyplýva z textu (niekedy na ňu autor odpovedá závažnou myšlienkou, životnou múdrosťou)
• typy:
• doplňovacia – začína zámenom --> záporná odpoveď
• zisťovacia – obsahuje zápor --> kladná odpoveď

GRADÁCIA

• stupňovanie deja
• primárne v baladických útvaroch

REČNÍCKE ZVOLANIE

• vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede
• prejavuje sa to vo forme zvolacej vety
• často v rozkazovacom spôsobe