Zvukové jazykové prostriedky

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča tinuska55
Typ práce: Referát
Dátum: 02.11.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 809 slov
Počet zobrazení: 17 961
Tlačení: 615
Uložení: 587
Zvukové jazykové prostriedky
Jazyk - systém, súbor znakov a pravidiel ich používania
Reč   - ľudská schopnosť hovoriť artikulované zvuky a pomocou nich sa dorozumievať
-  konkrétne použitie jazyka: rečová činnosť, rozprávanie
 
Jazyková komunikácia ľudí má zvukovú aj písanú stránku, pomocou nej je naša reč zrozumiteľná. Ak by sme podcenili zvukovú stránku reči (napr. nesprávna výslovnosť, šepot, nesprávna melódia), naša komunikácia by nebola efektívna. Aj hlasom dokážeme človeku prejaviť lásku, ale aj pohŕdanie či výsmech. V mnohých prípadoch porozumieme textu až vtedy, keď si ho vypočujeme v podaní autora. Napríklad výkrik: Moje nervy! môže byť nielen bolestný, ale aj obdivný. Práve hlas človeka prezradí citové rozpoloženie hovoriaceho alebo jeho autorský zámer.Zvukovou jazykovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetikafonológia.
 
Fonetika a fonológia
Fonetikafonológia ( z. gr. Foné – zvuk) sú iba relatívne samostatné disciplíny. Ich blízky vzťah je daný predmetom ich výskumu, a tým je zvuková ľudská reč.
 
Fonetika opisuje tvorenie zvukov reči rečovými orgánmi, napr. v dutinách (nosová, ústna, hrdlová), hlasovými orgánmi (hrtan, hlasivky), vlastnými artikulačnými orgánmi (jazyk, čeľusť, zuby, podnebia, pery). Zaoberá sa aj akustickými vlastnosťami zvukov reči, ich zmenou v prúde reči. Nepozudzuje zmysel slov, ktoré počujeme. Základnou jednotkou fonetiky je hláska.
 
Fonológia si všíma fungovanie zvukov ľudskej reči v praxi pri používaní jazyka. Usiluje sa odhaliť zákonitosti, podľa ktorých sa utvárajú zo zvukov slová a tvary. Fonológia skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami a ich zvukovými vlastnosťami. Aby mohla skúmať funkciu zvukov v jazykovej komunikácii, musí využívať zistenia fonetiky  o artikulačno-akustických vlastnostiach zvukov ľudskej reči.  Základnou jednotkou fonológie je fonéma.
 
Napr. ak povieme slovo raketa, fonetika nám osvetlí, kde sa ktorá hláska tvorí. Fonológia nám povie, aký je vzťah medzi fonémami s ohľadom na význam slova – upozorní nás na rozlišovaciu schopnosť foném (raketa a nie maketa)
 
Zvukové javy reči
Hlásky patria k zvukovým jazykovým prostriedkom, ktoré súvisia s artikuláciou. Sú to menšie časti jazykového prejavu, ktoré v reči nefungujú samostatne (segmenty);vznikajú činnosťou artikulačných orgánov. Pohybmi rečových orgánov článkujeme reč, tvoríme hlásky, ale aj slabiky a slová.
 
Iné zvukové javy reči vznikajú moduláciou, úpravou artikulačného prúdu, a to zmenou sily hlasu (silová modulácia), doby trvania javu (časová modulácia) alebo zmenou výšky tónu hlasu  (tónová modulácia),či kvantitou hlasu (kvantitatívna modulácia).Tieto prostriedky nemajú súvis s artikuláciou – nečlánkujú reč na hlásky, ale sa realizujú na väčších jednotkách reči (suprasegmenty), na slabikách, slovách, vetách, texte ( sila hlasu, tempo reči, prestávky, zafarbenie hlasu/timbre).
 
Zvukové javy reči
- tónová modulácia – melódia výšky hlasu
- silová modulácia – prízvuk, dôraz, citový dôraz –emfáza
- časová modulácia – rytmus, tempo reči, prestávka, kvantita
- kvalitatívna modulácia - zafarbenie/farba hlasu - timbre

Tónová modulácia reči (výška tónu hlasu)
 
Melódia
Melódia je tónové vlnenie slabík vetného úseku, striedanie výšky hlasu. Na základe melódie sa v slovenčine rozlišujú typy viet podľa obsahu (komunikačnej platnosti či modálnosti), napr. oznamovacie, opytovacie vety. Melódia signalizuje ukončenosť (uspokojivo oznámi koniec celej vety) a neukončenosť výpovede (neuspokojivo naznačuje koniec jedného vetného úseku – veta bude mať pokračovanie).
 
Klesavá melódia/kadencia je uspokojivá končiaca melódia oznamovacích, rozkazovacích, želacích a zvolacích viet a doplňovacích otázok, v ktorých je tón poslednej slabiky najnižší.
 
Stúpavá melódia/antikadencia je neuspokojivá končiaca melódia, nachádza sa v zisťovacích opytovacích vetách; na konci vety hlas stúpa.
 
Polokadencia/semikadencia je neuspokojivá nekončiaca melódia, naznačuje, že výpoveď sa ešte neskončila, počúvajúci očakáva jej pokračovanie ešte v hraniciach začatej výpovede. Môže byť stúpavá (ak na konci vetného úseku je významová alebo fyziologická prestávka) alebo rovná (napr.ak celú vetu vypovieme na jedno nadýchnutie).
 
Pôjdem/&lebo pôjdeš aj ty.//(
Jano,/&Jožo/& a otec sa už vrátili.//(
Ak odídeš,/ &tak...//&
Nechoď,/" ak nechceš.//(
Dámy" a páni!(

Melódia viet nám pomáha rozoznať koniec vetného úseku alebo vety, a teda lepšie chápať obsah textu. Správne intonovanou melódiou udržiavame poslucháča v pozornosti (monotónna melódia pôsobí práve opačne).
Prízvuk v slovenčine pomáha komunikantom identifikovať slová v prúde reči. Bez prízvuku sa nemôžeme stať úspešným rečníkom.

Melódia vety
- klesavá (kadencia)
- stúpavá (antikadencia)
- polokadencia (semikadencia) –stúpavá alebo rovná

Druhy otázok
- doplňovacia Kto prišiel? Odpoveď: Otec.
- zisťovacia Prišiel už otec? Odpoveď: Áno./Nie.

Rozlišujte:
Segment – z lat. vyčlenený úsek, časť slova, hláska a pod. odsek, výsek textu.
Suprasegment – z lat. jav, ktorý prekryl iný predchádzajúci jav; prvok.

 
Silová modulácia hlasu
Prízvuk
 
Prízvuk sa v každom jazyku ustáli na rôznych miestach, slovenský prízvuk patrí k nepohyblivým, stálym prízvukom. Prízvuk vzniká tak, že hovoriaci silou hlasu zdôrazňuje určitú slabiku slova. Tento zvukový jav nezáleží od vôle hovoriaceho, napr. V spisovnej slovenčine zdôrazňujeme prvú slabiku slova (kmotra), ale napr. v zemplínskom nárečí predposlednú (kumotra); v taliančine tiež predposlednú (vagabondo), vo francúzštine väčšinou poslednú (la liber) atď. S prízvukom súvisí rytmus reči, ktorý má osobitné miesto v poetickom texte.
 
Rozloženie prízvuku v rôznoslabičných slovách:
- dvojslabičné slová: noha (  ̱  ̮  )
- trojslabičné slovo: dobový ( ̱  ̮   ̮  )
- štvorslabičné slovo: pesničkový ( ̱  ̮  ̸ ̱  ̮ )
- päťslabičné slovo: nezmieriteľnosť ( ̱  ̮  ̮  ̸  ̱  ̮  )
- šesť- a viacslabičné slovo: matematikárka  ( ̱  ̮  ̸  ̱  ̮  ̸  ̱  ̮  )
matematikárkini  ( ̱  ̮  ̸  ̱  ̮  ̸  ̱  ̮  ̮ )
 
Vo viac ako trojslabičných slovách prvý prízvuk považujeme za hlavný, ostatné prízvuky sú vedľajšie. Novšia teória takto prízvuky už nerozlišuje.
 
Neprízvučné slová, ktoré sa pripájajú (prikláňajú) k prechádzajúcemu slovu s prízvučnou slabikou, voláme príklonky (enklitiky). Patria k nim:
 
a)  jednoslabičné slová (tvary pomocného slovesa byť v prítomnom čase): som, si, je, sme, ste, sú
b)  zámená: mi, ti, si, mu, jej; ma, ťa, sa, ho, ju; nám, vám, im; nás, vás, ich; častica: by
 
Neprízvučné slová, ktoré stoja pred zvučnou slabikou a pripájajú sa k nasledujúcemu slovu (stoja pred slovom), voláme predklonky (proklitiky).
 
Predklonky sa využívajú pri tvorbe jambickej stopy  (  ̮  ̱  ), pretože slovenčina nemá prirodzený jamb (keďže prvá slabika v slove musí byť prízvučná). Patria k nim. Jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, že, keď, až, len, či...
 
Dobrá rada:
Príklonky nestoja po pauze!
Predklonky nestoja pred pauzou! Niekedy slúžia ako opore pre príklonky  a v takomto prípade sú prízvučné, napr.: Videli ste, že to je Jano.

Dôraz (vetný prízvuk)
Ak chceme zvýrazniť význam jedného slova vo vete, zintenzívnime silu hlasu pri jeho vyslovovaní. Dôraz sa realizuje tak, že sa výrazne zosilní výslovnosť prvej slabiky slova. Dôraz na najdôležitejšom slove nám pomáha významovo, rytmicky  a melodicky členiť vetu. Pomocou neho prejavujeme svoj osobný postoj k obsahu jazykového prejavu. Od polohy dôrazu závisí zmyslel celej vety.
 
V pokojnej reči je nositeľom dôrazu to slovo, ktoré sa nachádza v jadre výpovede a býva na konci vety. (Do miestnosti vstúpil otec ako pr.), vo vypätej komunikačnej situácii môže byť zdôraznené slovo na začiatku vety ( Ako pr do miestnosti vošiel otec!)alebo na hociktorom slove vo vete (Ja ťa dobre poznám.). Na rozdiel od  prízvuku pozícia dôrazu závisí od hovoriaceho.

Silová modulácia hlasu
- slovný prízvuk  - hlavný a vedľajší
- dôraz (vetný prízvuk), emfáza

Dôraz – intonačné vyzdvihnutie jadra výpovede
- nepríznakový dôraz
- príznakový dôraz (emfáza)

Dôraz (vetný prízvuk)
- v pokojnej reči sa nachádza na poslednom slove vety

(nepríznakový/neutrálny, logický dôraz).
Je nevýrazný.

- vo vzrušenej reči je umiestnený podľa uváženia hovoriaceho (citový, príznakový dôraz – emfáza – vyjadruje subjektívny postoj hovoriaceho k obsahu jazykového prejavu).

Je veľmi výrazný.
 
Časová modulácia reči
Dĺžka času, za ktorý sa realizuje zvukový jav reči – časová modulácia reči – ovplyvňuje kvantitu ( výslovnosť dlhej hlásky na rozdiel od krátkej trvá takmer dvakrát tak dlho), prestávku (pauza na nadýchnutie  alebo na iný účel), tempo rečirytmus reči.
 
Časová modulácia reči
- tempo reči
- rytmus
- prestávka
- kvantita hlásky

Tempo reči
Tempo reči definujeme ako množstvo slabík (alebo slov) vypovedaných za časovú jednotku. Tempo reči v jednotlivých jazykoch veľmi ovplyvňuje dĺžka slov, napr. priemerná dĺžka slovenského slova je 2-3 sekundy, ale anglického len 1,4 sekundy.
 
Tempo reči je súčasťou individuálnej charakteristiky človeka, závisí od temperamentu a od osobného postoja k obsahu jazykového prejavu (napr. autor ironizuje, ťažko sa mu hovoríod na
hovoríme pomalšie).
Obsahovo náročnejšie, oficiálne, slávnostné, smútočné prejavy, referáty majú pomalšie tempo (100 slov za minútu a menej) než rozprávanie príbehu, anekdoty či čítanie rozhlasových správ (120 slov za minútu). Ženy spravidla hovoria rýchlejšie ako muži, a to aj vďaka vyššie položenému hlasu.
 
Tempo reči ovplyvňuje
- obsah jazykového prejavu, dĺžka slova
- autorova osobnosť
- autorský zámer
- komunikačná situácia

Čím vážnejší alebo smutnejší je obsah, tým pomalšie tempo zvolíme. Keď máme trému, treba hovoriť pomalšie, pretože pri rýchlom tempe nevyslovujeme zrozumiteľne slová a často vynechávame časti slov (´brý večer, vážení hostia!).Je výhodné začať hovoriť tichšie a pomalšie, poslucháči sa utíšia a sústredia.

Rytmus a metrum
Rytmus (z gr. takt, súmernosť) vzniká pravidelným ( vo verši aj zámerným) striedaním istého akustického prvku, napr. prízvuku.
Metrum ( z gr. miera) je rytmická schéma verša, norma, podľa ktorej básni tvorí verš.
 
Rytmus -konkrétne rytmické usporiadanie text
  -jednotka rytmu: takt
Metrum  -ideálna schéma, ku ktorej rytmus smeruje
  -jednotka metra: stopa (skupina hlások s jedným metrickým dôrazom, napr.   ̱  ̮  ̮  ).

Prestávka
Prestávka (pauza) je prerušenie rečového prúdu na určitý čas. Prestávkami členíme reč na kratšie alebo dlhšie vetné úseky (frázovanie), pričom dbáme na to, aby sme neoddelili časti textu, ktoré významovo súvisia.
 
Poslucháč reaguje, keď sa odmlčíme na 2 sekundy. Ak prerušíme svoju reč hocikde (a nerešpektujeme koniec vetného úseku), ide o nadbytočnú, defektnú pauzu, ktorá je typická pre malé deti, ale nepatrí do jazykového prejavu vzdelaného človeka.
 
Fyziologická prestávka nastáva tam, kde sa hovoriaci potrebuje nadýchnuť.
 
Významová prestávka ohraničuje vo výpovedi logické úseky. Hovoriaci ňou zvyčajne naznačuje čiarku, dvojbodku, koniec vety (//) alebo vetného úseku (/) – rôznou dĺžkou prestávky vyčleňuje syntagmy, vety, odseky:
Kam utiecť,/kam?//
 
Prestávka nemusí byť vždy tam, kde je čiarka či spojka (závisí to od autorského zámeru a konkrétnej komunikačnej situácie):
Dámy a páni!// Ale aj: Dámy/ a páni!//
Kúpil dom aj auto.//
 
Umelecká/dramatická prestávka (druh významovej pauzy) vytvára napätie vo vnútri textu. Každá umelecká pauza je aj významovou pauzou.
...možno mi seba samého zhubiť!-/
Nemožno mi ťa// neľúbiť!-//(A.Sládkovič)
V tomto roku navštívime Košice,/ Levice,/Nové Zámky a // - Paríž!//
 
Druhy prestávok podľa funkcie
- fyziologická (na nadýchnutie)
- významová – umelecká/dramatická
 
Druhy prestávok podľaĺžky trvania
- kratšia (na konci jedného vetného úseku) /
- dlhšia  -na konci vety alebo súvetia //
-umelecká pauza na vyvolanie dramatického napätia //
 
Dobrá rada:
Poslucháč nepozná obsah vášho prejavu dopredu, a preto bude považovať každú dlhšiu prestávku vo vašej reči za významovú, čo môže sťažiť porozumenie (dekódovanie) textu.  Prestávky na nadýchnutie by sa mali kryť s významovými pauzami.
 
Dyslexia je porucha učenia, ktorá postihuje praktické čítanie textu (človek nerozoznáva hlásky, zamieňa si ich, domýšľa si pokračovanie slova), ale aj porozumenie textu.

Kvalitatívna modulácia hlasu (kvalita hlasu)
 
Zafarbenie/farba hlasu (timbre)
Timbre (z fr., [témbr]) – zafarbenie hlasu alebo tónu je dané geneticky, ale možno ho využiť aj ako štylizujúci prvok spolu s inými zvukovými prostriedkami reči. Je to jav, ktorý dotvára identitu človeka. Závisí od jeho anatomicko-fyziologických vlastností. Nemusíme hovoriaceho vidieť, ale podľa zafarbenia hlasu vieme, kto hovorí. Schopnosť meniť farbu hlasu využívajú vo svojej práci napríklad herci.
 
Zafarbenie hlasu využívame ako štylistický prvok – napr. tzv. reprodukčný (rozprávanie príhody), recitačný (prednes básne), rituálový (kázeň) či reklamný (telepredaj) timbre.
 
Timbre
- zafarbenie/farba hlasu alebo tónu;
- je dané geneticky;
- existuje napr. nižšie/vyššie „posadený“  hlas; nosový; hrdlový; rezavý; zastrený ap.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021