Slovo a slovná zásoba

Slovo a slovná zásoba

Slovo

▪ základná znaková jednotka jazyka

▪ lexikálny význam slova – vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti

▪ gramatický význam slova – schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie ale aj vzťahy, do ktorých môže slovo do vety vstúpiť

▪ lexikálnya gramatický význam slova spolu tvoria úplný význam slova

Slovná zásoba

▪ je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie skutočnosti

Lexikológia

▪ náuka o slovnej zásobe

Členenie slovnej zásoby:

I. podľa geografického a sociálneho používania

1. Slovná zásoba národného jazyka

▪ tvorí súbor všetkých slov daného jazyka
▪ najdôležitejšia a najpočetnejšia je slovná zásoba spisovného jazyka a nárečová slovná zásoba

2. individuálna slovná zásoba

▪ súbor slov jednotlivca
▪ množstvo slov individuálnej slovnej zásoby závisí od veku, profesie, vzdelania...
▪ delenie: a) aktívna – slová, ktoré človek nie len pozná ale ich aj aktívne využíva

b) pasívna – slová ktoré človek pozná, ale v bežnej komunikácii ich nepoužíva

II. zo štylistického hľadiska

1. Štylisticky bezpríznakové slová

▪ možno ich použiť v akomkoľvek jazykovom štýle
▪ patria do jadra slovnej zásoby
▪ napr.: dom, písať, hore, desať...

2. štylisticky príznakové slová

▪ také, pri ktorých si uvedomujeme určitú zviazanosť s určitým typom textov

a) Členenie štylisticky príznakových slov podľa obsahu (významu)
▪ termíny – jednoslovné alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne

– patria sem: ▪ kancelarizmy – typické pre administratívne texty (napr. faktúra)
▪ publicizmy – typické pre publicistické texty (iniciatíva, lukratívny..)

▪ hovorové slová – používané v súkromnom prejave

– napr. žúrovať
▪ knižné slová – nezvyknú sa používať v ústnej podobe, používané predovšetkým v písomných textoch

b) Členenie štylisticky príznakových slov podľa pôvodu
▪ domáce slová – majú domáci pôvod, ako napr. zbojník, noha, kniha...
▪ cudzie slová – slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov

I. zdomácnené – už ich nepociťujeme ako cudzie (napr. rádio, televízor...)

II. medzinárodné slová (internacionalizmy) – výskyt sa vo viacerých (aspoň 3) jazykoch (napr. aliancia)

c) Členenie štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti

▪ spisovné slová – patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách

▪ nespisovné slová – slová, ktorých použitie je obmedzené len na veľmi úzky okruh textov

▪ nárečové slová (dialektizmy) – napr. grule

▪ slang – nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov

– používa ich istá veková, spoločenská alebo záujmová skupina
▪ profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia

– slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (napr. operačná sála – operačka)
▪ argot – tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek
nerozumie (napr. televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)

d) Členenie štylisticky príznakových slov podľa doby používania
▪ neologizmy – novovzniknuté slová alebo spojenia slov, často prevzaté z cudzieho jazyka

▪ zastarané slová – sú slová, ktoré sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj slovnej zásoby
▪ archaizmy – slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými slovami

– napr. sklep – obchod
▪ historizmy – slová, ktoré pomenovávali predmety, ktoré dnes už neexistujú

– napr. dereš

e) Členenie štylisticky príznakových slov podľa expresívnosti

▪ expresívne slová – citovo zafarbené slová alebo slovné spojenia, ktorými hovoriaci vyjadruje svoj postoj

a) s kladným postojom: ▪ zdrobneniny – podávateľ nimi vyjadruje pozitívny alebo lichotivý vzťah
k pomenovanej realite alebo sa nimi pomenovávajú malé veci

▪ eufemizmy – expresívne slová, ktorými podávateľ zjemňuje svoj prejav

– napr. zaspať namiesto zomrieť
▪ hypokoristiká – lichotivé slová s príznakom maznavosti

– napr. mamka, ocinko

b) so záporným postojom: ▪ pejoratíva – hanlivé expresívne slová, ktorými sa vyjadruje záporný,
pohŕdavý alebo až odsudzujúci postoj

– napr. žbrnda, pracháč...
▪ augumentíva – expresívne slová, ktorými zveličujeme základný význam
– napr. Hlavisko, dlhočizný..
▪ dysfemizmy – zveličované, nadsadené zdôrazňovanie zápornej vlastnosti
alebo nedostatku, hrubé a drsné vyjadrovanie sa

– napr. ožran...
▪ vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy