Slovo a slovná zásoba

Slovenský jazyk » Gramatika

Autor: Dievča anika (24)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 06.03.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 648 slov
Počet zobrazení: 30 602
Tlačení: 997
Uložení: 886
Slovo a slovná zásoba

Slovo
▪ základná znaková jednotka jazyka
lexikálny význam slova – vecný obsah slova, ktorý označuje jav skutočnosti
gramatický význam slova – schopnosť slova vyjadriť gramatické kategórie ale aj vzťahy, do ktorých môže
slovo do vety vstúpiť
▪ lexikálnya gramatický význam slova spolu tvoria úplný význam slova
 
Slovná zásoba
▪ je otvorený súbor jednoslovných a viacslovných pomenovaní, ktoré slúžia človeku v istom jazykovom spoločenstve na vyjadrenie skutočnosti
 
Lexikológia
▪ náuka o slovnej zásobe
 
Členenie slovnej zásoby:
I. podľa geografického a sociálneho používania
 
1. Slovná zásoba národného jazyka
▪ tvorí súbor všetkých slov daného jazyka
▪ najdôležitejšia a najpočetnejšia je slovná zásoba spisovného jazyka a nárečová slovná zásoba
 
2. individuálna slovná zásoba
▪ súbor slov jednotlivca
▪ množstvo slov individuálnej slovnej zásoby závisí od veku, profesie, vzdelania...
▪ delenie: a) aktívna - slová, ktoré človek nie len pozná ale ich aj aktívne využíva
  b) pasívna – slová ktoré človek pozná, ale v bežnej komunikácii ich nepoužíva
 
II. zo štylistického hľadiska
 
1. Štylisticky bezpríznakové slová
▪ možno ich použiť v akomkoľvek jazykovom štýle
▪ patria do jadra slovnej zásoby
▪ napr.: dom, písať, hore, desať...
 
2. štylisticky príznakové slová
▪ také, pri ktorých si uvedomujeme určitú zviazanosť s určitým typom textov

a) Členenie štylisticky príznakových slov podľa obsahu (významu)
termíny – jednoslovné alebo viacslovné pomenovania, ktoré nám umožňujú vyjadrovať sa presne 
- patria sem: ▪ kancelarizmy – typické pre administratívne texty (napr. faktúra)
▪ publicizmy – typické pre publicistické texty (iniciatíva, lukratívny..)

hovorové slová – používané v súkromnom prejave
  - napr. žúrovať
knižné slová – nezvyknú sa používať v ústnej podobe, používané predovšetkým v písomných textoch
 
b) Členenie štylisticky príznakových slov podľa pôvodu
domáce slová – majú domáci pôvod, ako napr. zbojník, noha, kniha...
cudzie slová – slová, ktoré sa preberali a aj v súčasnosti sa preberajú z cudzích jazykov
I. zdomácnené – už ich nepociťujeme ako cudzie (napr. rádio, televízor...)
  II. medzinárodné slová (internacionalizmy) – výskyt sa vo viacerých (aspoň 3) jazykoch (napr. aliancia)

c) Členenie štylisticky príznakových slov podľa spisovnosti
spisovné slová – patria do slovnej zásoby spisovného jazyka a sú kodifikované v normatívnych príručkách

nespisovné slová – slová, ktorých použitie je obmedzené len na veľmi úzky okruh textov
nárečové slová (dialektizmy) – napr. grule
slang – nespisovné slová, ktoré vznikajú deformáciou známych slov
- používa ich istá veková, spoločenská alebo záujmová skupina 
profesionalizmy – nespisovné slová, ktoré používa istá profesia
  - slúžia na rýchle a úsporné vyjadrovanie sa (napr. operačná sála – operačka)
argot – tajná, šifrovaná reč, v ktorej sa známe slová používajú v kontexte, ktorému nezasvätený človek
  nerozumie (napr. televízor – dorozumievanie sa z okna do okna vo väznici)
 
d) Členenie štylisticky príznakových slov podľa doby používania
neologizmy – novovzniknuté slová alebo spojenia slov, často prevzaté z cudzieho jazyka
 
zastarané slová – sú slová, ktoré sa dnes už nepoužívajú, dostali sa na okraj slovnej zásoby
  archaizmy – slová, ktoré už bežne nepoužívame, pretože boli nahradené novými slovami
  - napr. sklep - obchod
  historizmy – slová, ktoré pomenovávali predmety, ktoré dnes už neexistujú
- napr. dereš 
 
e) Členenie štylisticky príznakových slov podľa expresívnosti
expresívne slová – citovo zafarbené slová alebo slovné spojenia, ktorými hovoriaci vyjadruje svoj postoj
  a) s kladným postojom: zdrobneniny – podávateľ nimi vyjadruje pozitívny alebo lichotivý vzťah
  k pomenovanej realite alebo sa nimi pomenovávajú malé veci

eufemizmy – expresívne slová, ktorými podávateľ zjemňuje svoj prejav   
  - napr. zaspať namiesto zomrieť 
hypokoristiká – lichotivé slová s príznakom maznavosti
  - napr. mamka, ocinko  
 
  b) so záporným postojom: pejoratíva – hanlivé expresívne slová, ktorými sa vyjadruje záporný,
  pohŕdavý alebo až odsudzujúci postoj
     - napr. žbrnda, pracháč...
  augumentíva – expresívne slová, ktorými zveličujeme základný význam
- napr. Hlavisko, dlhočizný..
  dysfemizmy – zveličované, nadsadené zdôrazňovanie zápornej vlastnosti
alebo nedostatku, hrubé a drsné vyjadrovanie sa
  - napr. ožran...
  vulgarizmy – hrubé, neslušné výrazy 
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Gramatika

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.011