Rečnícky štýl – charakteristika, funkcie, útvary a príležitostný prejav

Rečnícky štýl – charakteristika, funkcie, útvary a príležitostný prejav

Rečnícky štýl je štýlom ústnej komunikácie, využíva mimojazykové prostriedky – mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady poslucháčov atď.).

Funkcie rečníckeho štýlu

Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry.

Výrazové prostriedky rečníckych prejavov sú veľmi veľmi bohaté a rôznorodé. Rečnícke prejavy využívajú neutrálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, emocionálne, homonymá, synonymá, všetky druhy obrazných pomenovaní, antonymá, ktoré zdôrazňovaním protikladných vlastností predmetov, dejov, myšlienok vytvárajú kontrast.

Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel.

Rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka (gratulácia, vernisáž).

História rečníckeho štýlu

Rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie. Grécky filozof Aristoteles ako prvý klasifikoval rečnícke útvary v 4. stor. pred n. l. (Rétorika, Poetika).

V antike vznikol aj prvý návod na postup pri príprave rečníckeho prejavu:

1. Vyhľadávanie látky a dôkazov.
2. Usporiadanie tém.
3. Štylizácia.
4. Zapamätávanie.
5. Prednes.

Za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľ. Štúra, predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej vyzýval na zrušenie poddanstva.

Klasifikácia útvarov rečníckeho štýlu podľa funkcie

1. Agitačno-propagačné prejavy

• Politická reč – parlamentný prejav, predvolebný prejav.
• Súdna reč – reč obžaloby, reč obhajoby.

2. Náučné prejavy

• Prednáška.
• Referát.
• Polemika.
• Debata.

3. Príležitostné prejavy

Verejné prejavy:

• Slávnostný prejav – jubilejný, spomienkový, gratulačný.
• Rámcový prejav – privítací, záverový, otvárací, pozdravný atď.
• Informačný prejav – konferenciersky, rozkaz atď.

Rodinné prejavy:

• Sobášny.
• Pohrebný.
• Pri krste dieťaťa.
• Rodinná situácia.

Príležitostný prejav – charakteristika a kompozícia

Príležitostný prejav je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu – metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď.

1. Úvod príležitostného prejavu

• Oslovenie jubilanta – pri oslovení dávame prednosť ženám a vyššie funkčne postaveným osobám.
• Objasnenie – definujeme udalosť, na ktorej sa zúčastňujeme.

2. Jadro príležitostného prejavu

• Posudzovanie – hodnotenie pojmov.
• Analýza – rozoberanie témy, vysvetľovanie jednotlivých zložiek, hodnotenie obdobia.
• Triedenie – porovnanie, zovšeobecnenie, podloženie citátom.
• Predpoklad – vyslovenie predpokladu, viery, presvedčenia, hypotézy autora.

3. Záver príležitostného prejavu

• Záverečné pokyny – zhrnutie, návody, príkazy, výzvy, želanie príjemného večera, poďakovanie, vyjadrenie úcty atď.

V krátkych príležitostných prejavoch (gratuláciách, prípitkoch) je zvyčajne prvá veta úvodom a posledná záverom.