Služby siete a prenos po sieti

Prírodné vedy » Informatika

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 307 slov
Počet zobrazení: 4 673
Tlačení: 342
Uložení: 348
Služby siete a prenos po sieti
Najdôležitejšou úlohou siete je realizovať prenos informácie a jej manažovanie.  Internet je sieťou počítačových sietí. Je riadený zložitým súborom protokolov. Pre zjednodušenie návrhu komunikačných sietí bol v sedemdesiatych rokoch minulého storočia navrhnutý referenčný model OSI, ktorý prináša delenie počítačových sietí na sedem vrstiev, z ktorých každá má inú úlohu.

Internet poskytuje množstvo služieb, ktoré sú riadené protokolmi a určujú spôsob komunikácie zariadení a programov.

Aplikačná vrstva

zabezpečuje komunikáciu medzi programami konkrétneho typu. Napríklad HTTP protokol slúži na komunikáciu medzi prehliadačom webových stránok a webovým serverom, FTP protokol na posielanie súborov, DNS protokol na preklad doménových mien na IP adresy a naopak, SMTP, POP3 a IMAP protokoly na posielanie mailov a podobne. Do tejto skupiny patrí aj množstvo protokolov na jedno použitie, ktoré si môže navrhnúť pre svoj sieťový program každý programátor.
 

Prezentačná vrstva

sa podľa referenčného modelu ISO/OSI modelu stará o interpretáciu dát: zabezpečuje šifrovanie, kompresiu a definuje kódovanie znakov.


Relačná vrstva

môže určovať kontrolné body relácie, ku ktorým sa dá v prípade potreby vrátiť, ponúka obnovenie relácie (napr. po výpadku siete) a synchronizáciu. Zabezpečuje riadenie komunikačného vzťahu, t.j. relácie.


Transportná vrstva

zabezpečuje komunikáciu dvoch procesov (spustených programov) na rôznych počítačoch. Správy, ktoré si posielajú programy vo vyšších vrstvách môžu byť rôzne veľké – od pár bajtov až po veľké, pokojne aj niekoľko gigabajtové súbory. V prípade väčších správ ich transportná vrstva rozdeľuje na menšie časti, z ktorých každá je prenášaná samostatne. Ku každej časti správy sú pridané ďalšie riadiace informácie, čím vznikne takzvaný segment. Tieto riadiace informácie slúžia na cieľovej stanici na určenie toho, pre ktorý proces je táto časť správy určená. Na internete sa najčastejšie používajú dva transportné protokoly TCP a UDC.


Sieťová vrstva

Protokoly transportnej vrstvy predpokladajú, že segment sa na cieľový počítač „nejako dostane“. Prenesenie segmentu, vytvoreného transportnou vrstvou, na cieľový počítač je úlohou sieťovej vrstvy. Sieťová vrstva pridá k segmentu, okrem iného, informáciu na určenie adresy cieľového počítača, čím vznikne takzvaný datagram, alebo paket. Hlavnou úlohou tejto vrstvy je nájdenie vhodnej cesty pre datagram smerujúci k cieľovému zariadeniu. Základným protokolom sieťovej vrstvy na internete je protokol IP verzie 4, alebo najnovšie aj protokol IP verzie 6.


Spojová vrstva

Úlohou spojovej vrstvy je preniesť datagram medzi ľubovoľnými dvoma susednými zariadeniami. Spojová vrstva poskytuje prostriedky pre riadenie prístupu k médiu, adresovanie uzlov na spoločnom médiu a môže poskytovať aj kontrolu správnosti prenosu, spoľahlivosť, spojovanosť a riadenie toku dát. To, ktoré prostriedky sú použité je dané technológiou, ktorá je typicky prispôsobená prenosovému médiu. Iná technológia môže byť vhodná pri komunikácii po kovovom drôte, iná v optickom vlákne a iná pri bezdrôtovom prenose. Datagram doplnený riadiacimi informáciami tejto vrstvy sa nazýva rámec.

Fyzická vrstva

Táto vrstva má za úlohu v danom prenosovom médiu prenášať binárnu informáciu, teda postupnosť jednotiek a núl. Fyzická vrstva prenášaným informáciám nerozumie. Prenosovými médiami sú hlavne kovové a optické drôty a bezdrôtové rádiové spojenie. Fyzická vrstva okrem prenosových médií popisuje aj parametre koncových zariadení a kódovanie a charakter signálu.
Referenčný model OSI abstraktným popisom v súčasnosti sa  využíva skupina protokolov TCP/IP. Porovnanie vrstiev je na nasledujúcom obrázku:

IP adresa

IP adresa je logický číselný identifikátor fyzického sieťového rozhrania (sieťovej karty) daného uzla (najčastejšie počítača) v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napríklad Internet). Každá IP adresa sa delí na dve časti:
časť určujúcu sieť a časť určujúcu stanicu v tejto sieti. IP adresy dvoch počítačov v jednej sieti musia mať časť určujúcu sieť rovnakú.
 

IPv4

IPv4 adresa je (v protokole IP verzie 4) 32-bitové číslo, takže teoreticky existuje 4 294 967 296 (viac než 4 miliardy) možných adries. Je nepraktické a nepohodlné pracovať s takto zapísaným číslom, preto sa 32 bitov IP adresy delí na štyri 8-bitové čísla (číslo v rozsahu 0-255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205. Vzhľadom ku zvyšujúcemu sa počtu sieťových pripojení  a tým ku „minutiu“ adries v tvare IPv4 začali sa používať adresy v tvare IPv6

IPv6

IPv6 je verzia 6 Internet protokolu (IP); pôvodne sa volal IP Next Generation (IPng). IPv6 má nahradiť predchádzajúci štandard IPv4, ktorý podporuje „iba“ 4 miliardy (4×109) adries, zatiaľ čo IPv6 podporuje až približne 2128 = 3.4×1038 (340 sextiliónov) = 1632 adries. Očakáva sa, že IPv4 bude podporované aspoň do roku 2025, aby bol ponechaný čas na opravu „múch“ a systémových nedostatkov. IPv6 adresa sa skladá z dvoch logických častí: 64-bitového prefixu siete a 64-bitovej adresy stroja v sieti, ktorá sa často generuje automaticky z MAC adresy rozhrania. 128-bitová IPv6 adresa sa zvyčajne zapisuje ako osem skupín po štyroch hexadecimálnych čísliciach.
Napríklad:  2001:0db8:85a3:0000:1319:8a2e:0370:7344
Ak skupina štyroch číslic obsahuje 0000, je možné ju vynechať.
Napríklad: 2001:0db8:85a3::1319:8a2e:0370:7344, pričom dvojbodky musia zostať.
Pre prevod adries existujú jednoduché internetové nástroje napríklad na webovom sídle:

je blok prenášaných dát v počítačovej sieti ako alternatíva k prenosu „bit po bite“. Slúži ako efektívny a spoľahlivý prenos dlhých súborov. Paket je ucelený blok dát, ktorý sa v sieti s programovaním paketov prenáša a spracováva ako celok. Je už nedeliteľný na menšie časti. Paket má svoju štruktúru, obsahuje hlavičku, adresy odosielateľa a prijímateľa a kontrolnú sumu (CRC) pomocou ktorej zisťujeme jeho integritu. Dáta v Internete sa prenášajú paketmi. Pri prezeraní web stránky sú dáta prenášané vo viacerých paketoch, ktoré môžu prichádzať v rôznom poradí a môžu mať rozličné cesty.
 

Zistenie IP adresy počítača a IP adresy webového sídla

Ako užívateľ internetového pripojenia si môžem IP adresu zistiť viacerými spôsobmi. Jedným z nich je použitie príkazového riadku cmd. Stlačíme tlačidlo „Štart“, v programe Windows7 napíšeme do riadku „Prehľadať programy a súbory skratku cmd. Po stlačení tlačidla „Enter“ sa nám objaví dialógové okno, (dialógové okno sa nám objaví aj po stlačení komninácie kláves Windows a r) do ktorého napíšeme výraz ipconfig. Po stlačení tlačidla „Enter“ sa nám vypíšu niektoré údaje a medzi nimi aj pridelená adresa IPv4, ako aj jej alternatíva pre IPv6. Podobným spôsobom si vieme zistiť aj IP adresu ľubovoľnej internetovej stránky. Opäť použijeme predošlé pokyny a  dialógového riadka napíšeme ping  medzera doména stránky napríklad zoznam.sk. Ak je stránka funkčná, cmd služba nám napíše 4x odpoveď, aj s danou IPv4 adresou požadovanej domény. Potom u niektorých stánok (za podmienky, že jediná IP adresa má jedinú doménu) môžeme namiesto mena domény do vyhľadávacieho riadka internetové prehľadávača napísať túto IPv4 adresu a zobrazí sa nám požadovaná stránka. Aby si ľudia, organizácie, úrady a iní užívatelia internetu mohli vytvoriť vlastnú www stránku a aby ich bolo možné na internete vyhľadať a ich stránku si prečítať, musia byť nejakým spôsobom identifikovateľní v sieti internetu. Na ich identifikáciu slúži doména. Je to unikátne (neopakovateľné) meno. Doména pozostáva z mena, bodky a identifikačnej skratky (meno.xxx). Niekedy sa jej hovorí URL adresa. Domény môžu mať viacero úrovní. Doménový systém má svoju presnú organizačnú štruktúru.  Na vrchole stojí DNS root domain (koreňová doména). Priamo pod koreňovou doménou sa nachádzajú domény najvyššej úrovne (tzv. top level domains), ktoré sa delia na 2 kategórie - geografické domény (.sk, .eu, .cz, .it  a pod.) a organizačné domény (.com, .edu, .org . net a pod.).  Doména v skutočnosti má tiež tvar číselný,  napríklad vo formáte IPv4. Pre človeka je však jednoduchšie si zapamätať menný názov domény. DNS server zabezpečuje preklad menových názvov na odpovedajúcu IP adresu (napr. je ľahšie si zapamätať meno servera www.zoznam.sk ako IP adresu servera v tvare "123.148.231.14" ).
download – k stiahnutiu
označujeme tak činnosť pri ktorej sťahujeme informácie do nášho počítača
upload – nahrať
označujeme tak činnosť pri ktorej odosielame informácie z nášho počítača
služba download je zvyčajne z pohľadu užívateľa rýchlejšia ako upload. Sú dané prenosovou rýchlosťou siete, parametrami sieťovej karty, veľkosťou prenášaných dát a možnosťami zdrojového a cieľového servera. Udáva sa v bps, kbps, Mbps, prípadne Gbps.

Úlohy na riešenie:
-  zistite IP adresu vášho počítača
-  zistite IP adresu webového sídla www.zones.sk
-  pomocou vhodného nástroja premeňte IPv4 adresu na IPv6 adresu
-  napíšte na čo slúži DNS server
-  vypočítajte v sekundách ako rýchlo „stiahnete“ na váš počítač video o veľkosti 674 MB, ak ste pripojení na LAN sieť maximálnou prenosovou rýchlosťou 25 Mbps
-  napíšte do webového prehliadača IP adresu 85.248.5.115 a napíšte aká stránka sa vám zobrazila

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#číselné sústavy #kódovanie #číselné sústavy informatika #webové služby


Odporúčame

Prírodné vedy » Informatika

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu