Tvorba videa, komponenty systémovej jednotky a URL adresa

Tvorba videa, komponenty systémovej jednotky a URL adresa

Táto téma z informatiky sa venuje vytvoreniu krátkeho videa z pripravených multimediálnych materiálov, technickým komponentom nachádzajúcim sa vo vnútri systémovej jednotky počítača a štruktúre URL adresy používanej na jednoznačné určenie zdroja na internete.

Vytvorenie krátkeho videa o prírode

V praktickej úlohe máme z materiálov uložených v priečinku Video vytvoriť krátke video o prírode.

Výsledné video má obsahovať najmä:

• obrazový alebo video materiál s témou prírody,
• titulky,
• prechody medzi jednotlivými zábermi,
• hudobný podklad.

Na tvorbu videa môžeme použiť ľubovoľný vhodný editor videa. Princíp práce je pri väčšine programov podobný.

Základné časti videoprojektu

Videoprojekt môže pozostávať z viacerých druhov multimediálneho obsahu:

• videozáznamov,
• fotografií,
• textových titulkov,
• hudby,
• zvukových efektov,
• prechodov a vizuálnych efektov.

Jednotlivé prvky umiestňujeme na časovú os – timeline, kde určujeme ich poradie, dĺžku a vzájomné prekrývanie.

Časová os – timeline

Timeline je pracovná plocha videoeditora, na ktorej vidíme jednotlivé časti videa usporiadané v čase.

Môže obsahovať viacero samostatných stôp, napríklad:

• hlavnú obrazovú stopu,
• ďalšie obrazové vrstvy,
• stopu s titulkami,
• hudobnú stopu,
• stopu s hovoreným slovom alebo zvukovými efektmi.

Pomocou časovej osi môžeme presne určiť, kedy sa má určitý záber, titulok alebo zvuk začať a kedy skončiť.

Postup vytvorenia videa

1. Vytvorenie nového projektu

V programe na úpravu videa vytvoríme nový projekt.

Podľa potreby nastavíme základné parametre projektu, napríklad:

• rozlíšenie obrazu,
• pomer strán,
• snímkovú frekvenciu.

Pre bežné video je dnes typické napríklad rozlíšenie:

1920 × 1080 pixelov – Full HD

a pomer strán:

16 : 9

2. Import multimediálnych súborov

Do projektu importujeme pripravené:

• videá,
• fotografie,
• hudbu,
• prípadne ďalšie zvukové alebo grafické súbory.

Importované súbory následne presunieme na časovú os.

3. Usporiadanie záberov

Zábery usporiadame do logického poradia tak, aby video pôsobilo ako jeden celok.

Pri videu o prírode môžeme napríklad striedať:

• krajinu,
• les,
• vodu,
• rastliny,
• zvieratá,
• zábery oblohy alebo západu slnka.

Je vhodné vyhnúť sa príliš rýchlemu striedaniu záberov, ak chceme vytvoriť pokojné video o prírode.

4. Strih videa

Strih znamená odstránenie nepotrebných častí záznamu alebo rozdelenie jedného záberu na viac častí.

Môžeme napríklad:

• odstrániť nepodarený začiatok záznamu,
• skrátiť príliš dlhý záber,
• vybrať iba najzaujímavejšiu časť videa,
• rozdeliť záber na viac samostatných úsekov.

5. Pridanie titulkov

Titulky môžu vo videu poskytovať doplňujúce informácie alebo vytvárať úvod a záver.

Môžeme použiť napríklad úvodný titulok:

Krásy prírody

Ďalšie titulky môžu označovať jednotlivé časti videa, napríklad:

• Les
• Voda
• Hory
• Život v prírode

Na konci môžeme vložiť záverečný titulok.

Zásady dobrých titulkov

Titulky by mali byť:

• dostatočne veľké,
• dobre čitateľné,
• farebne kontrastné voči pozadiu,
• zobrazené dostatočne dlho na prečítanie,
• vizuálne jednotné v celom videu.

Nie je vhodné používať priveľa rôznych písiem, farieb alebo výrazných animácií textu.

Prechody medzi zábermi

Prechod – transition je efekt použitý medzi dvoma po sebe nasledujúcimi zábermi.

Namiesto okamžitého preskočenia z jedného záberu na druhý môže editor vytvoriť plynulú vizuálnu zmenu.

Prelínanie

Jedným z najbežnejších prechodov je prelínanie – cross dissolve.

Prvý obraz postupne mizne a zároveň sa objavuje ďalší obraz.

Tento prechod je vhodný najmä pri pokojnom videu o prírode.

Ďalšie prechody

Videoeditory môžu ponúkať napríklad:

• stmavenie a rozjasnenie,
• posunutie obrazu,
• stieranie,
• priblíženie,
• rôzne geometrické alebo 3D prechody.

Pri bežnom videu je lepšie používať menší počet jednoduchých prechodov než množstvo výrazných efektov. Výsledok potom pôsobí profesionálnejšie.

Hudobný podklad

Video má byť podľa zadania podfarbené hudbou.

Hudobný súbor vložíme na zvukovú stopu časovej osi a upravíme jeho dĺžku podľa výsledného videa.

Hlasitosť hudby

Ak video neobsahuje hovorené slovo, hudba môže byť výraznejšia.

Ak by video obsahovalo komentár alebo pôvodný zvuk, hudobný podklad by mal byť tichší, aby neprekážal zrozumiteľnosti reči.

Fade in a fade out

Na začiatku hudby môžeme použiť:

fade in – postupné zosilnenie

a na konci:

fade out – postupné zoslabnutie

Hudba tak nezačne ani neskončí neprirodzene náhle.

Autorské práva pri hudbe a videu

Pri použití cudzej hudby, fotografií alebo videí musíme rešpektovať autorské práva a licenčné podmienky.

Vhodné je používať:

• vlastné materiály,
• materiály poskytnuté v zadaní,
• obsah s licenciou povoľujúcou jeho ďalšie použitie,
• hudbu určenú na legálne použitie vo videách.

To, že je určitá skladba alebo fotografia dostupná na internete, automaticky neznamená, že ju môžeme ľubovoľne používať.

Kontrola videa

Pred exportovaním si prehráme celé video od začiatku do konca.

Skontrolujeme najmä:

• správne poradie záberov,
• či nie sú zábery príliš dlhé alebo krátke,
• plynulosť prechodov,
• čitateľnosť titulkov,
• hlasitosť hudby,
• začiatok a koniec videa.

Export videa

Po dokončení projektu vytvoríme výsledný videosúbor pomocou funkcie Exportovať – Export alebo Renderovať – Render.

Je dôležité rozlišovať medzi:

• projektovým súborom – obsahuje informácie potrebné na ďalšiu editáciu,
• exportovaným videom – výsledný súbor určený na prehrávanie.

MP4

Jedným z najpoužívanejších formátov na distribúciu videa je kontajner:

MP4

Video v ňom môže byť komprimované napríklad kodekom H.264 alebo novšími kodekmi.

MP4 s H.264 poskytuje dobrý kompromis medzi:

• kvalitou obrazu,
• veľkosťou súboru,
• kompatibilitou s prehrávačmi a zariadeniami.

Snímková frekvencia

Snímková frekvencia – frame rate určuje, koľko obrazových snímok video obsahuje za jednu sekundu.

Udáva sa v:

fps – frames per second

Bežné hodnoty sú napríklad:

• 24 fps,
• 25 fps,
• 30 fps,
• 50 fps,
• 60 fps.

Vyššia snímková frekvencia môže vytvoriť plynulejší pohyb, ale zároveň môže zvýšiť množstvo spracovávaných údajov.

Systémová jednotka počítača

Systémová jednotka je skriňa počítača, v ktorej sa nachádzajú jeho hlavné vnútorné hardvérové komponenty.

Pri stolových počítačoch sa môžeme stretnúť s rôznymi tvarmi a veľkosťami skrine.

Desktop

Desktop v staršom význame označuje počítačovú skriňu umiestnenú naležato, často priamo pod monitorom.

Dnes sa však výraz desktop používa všeobecnejšie pre stolový osobný počítač bez ohľadu na orientáciu jeho skrine.

Tower

Tower je skriňa postavená zvislo.

Tradične sa rozlišovali napríklad:

• mini-tower,
• midi-tower alebo mid-tower,
• big-tower alebo full-tower.

V súčasnosti sa rozmery skriniek často určujú aj podľa podporovaného formátu matičnej dosky, napríklad ATX, microATX alebo Mini-ITX.

Matičná doska

Matičná doska – motherboard je hlavná doska plošných spojov počítača.

Spája a umožňuje vzájomnú komunikáciu väčšiny vnútorných komponentov.

Na matičnej doske alebo priamo k nej pripájame napríklad:

• procesor,
• operačnú pamäť RAM,
• grafickú kartu,
• SSD a pevné disky,
• rozširujúce karty,
• ventilátory,
• externé periférne zariadenia prostredníctvom portov.

Procesor – CPU

CPU – Central Processing Unit je hlavná výpočtová a riadiaca jednotka počítača.

Procesor:

• načítava programové inštrukcie,
• dekóduje ich,
• vykonáva výpočty a logické operácie,
• riadi spracovanie údajov.

Moderné procesory obsahujú viacero výpočtových jadier a miliardy tranzistorov.

Pätica procesora

Procesor je na matičnej doske osadený do príslušnej pätice – socketu.

Procesor a matičná doska musia byť navzájom kompatibilné.

Chladenie procesora

Procesor počas činnosti produkuje teplo, ktoré je potrebné odvádzať.

Používa sa preto:

• chladič,
• ventilátor,
• teplovodivá pasta medzi procesorom a chladičom.

Výkonnejšie počítače môžu používať aj kvapalinové chladenie.

Ak by procesor nebol dostatočne chladený, mohol by znižovať svoj výkon alebo sa z bezpečnostných dôvodov vypnúť.

Operačná pamäť – RAM

RAM – Random Access Memory je pracovná operačná pamäť počítača.

Do RAM sa počas práce načítavajú napríklad:

• časti operačného systému,
• spustené programy,
• údaje, s ktorými programy práve pracujú.

RAM je podstatne rýchlejšia ako bežné dátové úložisko, ale je volatilná. Po vypnutí napájania sa jej obsah stratí.

Chipset – čipset

Chipset – čipset je súbor riadiacich obvodov zabezpečujúcich komunikáciu medzi jednotlivými časťami počítača.

V starších počítačoch sa často rozdeľoval na:

• northbridge – severný most,
• southbridge – južný most.

Severný most komunikoval s procesorom, operačnou pamäťou a grafikou, zatiaľ čo južný most obsluhoval pomalšie vstupno-výstupné zariadenia.

V moderných počítačoch sa veľká časť funkcií bývalého northbridge presunula priamo do procesora. Samostatný čipset na matičnej doske zabezpečuje najmä ďalšie vstupno-výstupné funkcie.

Grafická karta – GPU

Grafická karta – graphics card zabezpečuje vytváranie obrazu a grafické výpočty.

Jej hlavnou výpočtovou časťou je:

GPU – Graphics Processing Unit

Integrovaná grafika

Grafické jadro môže byť integrované priamo v procesore alebo v inom systémovom čipe.

Takéto riešenie je vhodné napríklad na:

• kancelársku prácu,
• internet,
• prehrávanie videa,
• bežné používanie počítača.

Samostatná grafická karta

Dedikovaná grafická karta je samostatná rozširujúca karta, ktorá má vlastné GPU a spravidla aj vlastnú grafickú pamäť – VRAM.

Využíva sa najmä pri:

• počítačových hrách,
• 3D grafike,
• spracovaní videa,
• technických výpočtoch,
• ďalších výpočtovo náročných úlohách.

V stolnom počítači sa samostatná grafická karta najčastejšie pripája do slotu PCI Express.

Zvuková karta

Zvuková karta zabezpečuje spracovanie zvukového vstupu a výstupu.

Umožňuje napríklad:

• prehrávať zvuk cez reproduktory alebo slúchadlá,
• zaznamenávať zvuk z mikrofónu,
• spracovávať digitálny zvuk.

V moderných počítačoch je základné zvukové rozhranie spravidla integrované na matičnej doske.

Samostatná zvuková karta sa používa najmä vtedy, keď používateľ potrebuje kvalitnejšie alebo špecializované zvukové rozhranie.

Sieťový adaptér

Sieťový adaptér – NIC (Network Interface Controller) umožňuje počítaču komunikovať prostredníctvom počítačovej siete.

Môže ísť napríklad o:

• ethernetový adaptér,
• Wi-Fi adaptér.

Ethernetové rozhranie je dnes často integrované priamo na matičnej doske.

Modem

Modem zabezpečuje prenos údajov prostredníctvom určitého typu telekomunikačného spojenia.

Staršie osobné počítače mohli obsahovať interný analógový modem určený na telefonické pripojenie k internetu.

Takýto interný modem je dnes v bežnom stolnom počítači zastaraným komponentom.

Moderné internetové pripojenie sa zvyčajne zabezpečuje prostredníctvom externého zariadenia poskytovateľa, routera, optického terminálu, káblového modemu alebo mobilného modemu.

Napájací zdroj – PSU

PSU – Power Supply Unit je napájací zdroj počítača.

Jeho úlohou je premieňať elektrickú energiu zo siete na napätia potrebné pre jednotlivé komponenty počítača.

Napája napríklad:

• matičnú dosku,
• procesor,
• grafickú kartu,
• HDD a SSD,
• ventilátory a ďalšie zariadenia.

Výkon napájacieho zdroja

Výkon zdroja sa udáva vo wattoch – W.

Zdroj musí mať dostatočný výkon pre všetky komponenty počítača a mal by poskytovať určitú rezervu.

Výkonné grafické karty a procesory môžu vyžadovať výrazne výkonnejší zdroj než kancelársky počítač.

Dátové úložiská

Na dlhodobé uchovávanie operačného systému, programov a používateľských súborov používame dátové úložiská.

HDD

HDD – Hard Disk Drive používa magnetický záznam na rotujúcich platniach.

Jeho výhodou je najmä vysoká kapacita za relatívne nízku cenu.

Nevýhodou je:

• mechanická konštrukcia,
• nižšia rýchlosť oproti SSD,
• vyššia citlivosť na nárazy.

SSD

SSD – Solid State Drive používa polovodičovú flash pamäť a neobsahuje pohyblivé mechanické časti.

Oproti HDD poskytuje najmä:

• výrazne rýchlejší prístup k dátam,
• rýchlejšie spustenie operačného systému a programov,
• tichú prevádzku,
• nižšiu citlivosť na mechanické otrasy.

SATA SSD

SSD môže používať rozhranie SATA, ktoré sa tradične používa aj pri pevných diskoch.

NVMe SSD

Moderné výkonné SSD často používajú protokol NVMe a komunikujú prostredníctvom zbernice PCI Express.

Často sa vyrábajú vo formáte M.2 a pripájajú sa priamo na matičnú dosku.

Optická mechanika

Optická mechanika slúži na čítanie alebo zápis optických diskov.

Môže pracovať napríklad s médiami:

• CD,
• DVD,
• Blu-ray.

V minulosti bola optická mechanika takmer štandardnou súčasťou stolného počítača.

Dnes už v mnohých počítačoch chýba, pretože programy, hry a multimediálny obsah sa vo veľkej miere distribuujú elektronicky.

Disketová mechanika – FDD

FDD – Floppy Disk Drive je mechanika určená na čítanie a zapisovanie diskiet.

V starších počítačoch bola bežnou súčasťou systémovej jednotky.

Najrozšírenejšia 3,5-palcová disketa mala kapacitu približne:

1,44 MB

Disketová mechanika je dnes prakticky úplne zastaraná a v moderných počítačoch sa nepoužíva.

Rozširujúce karty

Možnosti počítača môžeme rozšíriť pomocou rozširujúcich kariet.

Patria medzi ne napríklad:

• grafické karty,
• zvukové karty,
• sieťové adaptéry,
• Wi-Fi karty,
• radiče ďalších diskov alebo portov,
• karty na zachytávanie videa.

Moderné stolné počítače používajú na rozširujúce karty predovšetkým rozhranie PCI Express – PCIe.

PCI Express

PCI Express je vysokorýchlostné sériové rozhranie používané na komunikáciu procesora a čipsetu s výkonnými rozširujúcimi zariadeniami.

Môžeme sa stretnúť napríklad so slotmi:

• PCIe ×1,
• PCIe ×4,
• PCIe ×8,
• PCIe ×16.

Číslo vyjadruje počet komunikačných liniek – lanes, ktoré môže spojenie používať.

Grafické karty sa typicky pripájajú do fyzického slotu PCIe ×16.

Porty a rozhrania

Matičná doska poskytuje rôzne porty a rozhrania, pomocou ktorých pripájame ďalšie zariadenia.

Medzi bežné patria napríklad:

• USB,
• Ethernet,
• audio konektory,
• HDMI alebo DisplayPort pri integrovanej grafike,
• interné SATA konektory,
• M.2 sloty.

Staršie počítače používali aj rozhrania ako:

• PS/2,
• paralelný port,
• sériový port,
• VGA.

Niektoré z nich sa dnes používajú iba pri špeciálnych alebo starších zariadeniach.

Zbernice počítača

Zbernica – bus je komunikačná cesta, prostredníctvom ktorej sa medzi jednotlivými časťami počítača prenášajú údaje a riadiace informácie.

V tradičnom školskom modeli systémovej zbernice rozlišujeme:

• údajovú – dátovú zbernicu,
• adresnú zbernicu,
• riadiacu zbernicu.

Údajová zbernica

Údajová – dátová zbernica prenáša samotné údaje medzi jednotlivými komponentmi.

Môžu ňou prechádzať napríklad:

• údaje z operačnej pamäte do procesora,
• výsledky výpočtu z procesora do pamäte,
• inštrukcie programu,
• ďalšie spracovávané informácie.

Dátová komunikácia je spravidla obojsmerná.

Adresná zbernica

Adresná zbernica prenáša informáciu o tom, na ktoré miesto v pamäti alebo ktoré zariadenie sa má pristupovať.

Ak chce procesor načítať údaj z určitého miesta operačnej pamäte, musí najskôr určiť jeho adresu.

Šírka adresnej zbernice ovplyvňuje množstvo adries, ktoré môže systém rozlíšiť.

Pri n-bitovej adrese možno teoreticky vytvoriť:

2ⁿ rôznych adries

Riadiaca zbernica

Riadiaca zbernica prenáša signály, ktoré určujú spôsob a časovanie vykonávaných operácií.

Môže obsahovať napríklad signály:

• čítanie,
• zápis,
• prerušenie,
• synchronizácia,
• ďalšie riadiace signály.

Príklad spolupráce zberníc

Ak procesor potrebuje načítať údaj z pamäte:

1. na adresnej zbernici určí adresu požadovaného miesta,
2. prostredníctvom riadiacej zbernice oznámi, že ide o operáciu čítania,
3. požadovaný údaj sa prenesie po dátovej zbernici.

Podobne pri zápise procesor určí adresu, vyšle signál zápisu a po dátovej ceste odošle hodnotu.

Moderný pohľad na zbernice

Rozdelenie na dátovú, adresnú a riadiacu zbernicu je dôležité na pochopenie základného princípu počítača.

Moderné počítače však nepoužívajú jednu jedinú spoločnú systémovú zbernicu pre všetky komponenty.

Využívajú viacero špecializovaných vysokorýchlostných spojení, napríklad:

• PCI Express,
• pamäťové kanály medzi CPU a RAM,
• SATA,
• USB,
• NVMe cez PCI Express,
• vlastné vysokorýchlostné prepojenia medzi procesorom a čipsetom.

Základný princíp prenosu údajov, adries a riadiacich informácií však zostáva dôležitý.

Ďalšie komponenty systémovej jednotky

Ventilátory

Ventilátory zabezpečujú cirkuláciu vzduchu v skrinke a odvádzajú teplo od komponentov.

Typický počítač môže obsahovať:

• ventilátor procesora,
• ventilátory grafickej karty,
• ventilátor napájacieho zdroja,
• skrinkové ventilátory.

Batéria CMOS / RTC

Na matičnej doske sa nachádza malá batéria, ktorá pomáha uchovávať niektoré nastavenia firmvéru a napája hodiny reálneho času, keď je počítač odpojený od elektrickej siete.

UEFI firmvér

Moderné matičné dosky obsahujú firmvér UEFI, ktorý pri zapnutí počítača inicializuje hardvér a pripraví spustenie operačného systému.

UEFI je moderným nástupcom klasického BIOS-u.

Prehľad komponentov systémovej jednotky

Komponent	Hlavná funkcia
Matičná doska	Prepája jednotlivé komponenty počítača
CPU	Vykonáva programové inštrukcie a výpočty
RAM	Dočasne uchováva aktuálne používané programy a údaje
Chipset	Zabezpečuje časť komunikácie a vstupno-výstupných funkcií
GPU / grafická karta	Spracúva grafiku a vytvára obraz
Zvukové rozhranie	Spracúva zvukový vstup a výstup
Sieťový adaptér	Zabezpečuje pripojenie do počítačovej siete
PSU	Napája jednotlivé komponenty
HDD	Magnetické dlhodobé úložisko
SSD	Rýchle polovodičové dlhodobé úložisko
Optická mechanika	Číta alebo zapisuje CD, DVD či Blu-ray
Chladenie	Odvádza teplo z komponentov

URL adresa

URL – Uniform Resource Locator je adresa určitého zdroja dostupného prostredníctvom počítačovej siete, najmä internetu.

URL môže označovať napríklad:

• webovú stránku,
• obrázok,
• PDF dokument,
• video,
• API rozhranie,
• iný sieťový zdroj.

URL môžeme zjednodušene prirovnať k adrese, ktorá prehliadaču určuje:

• akým spôsobom má ku zdroju pristúpiť,
• na ktorom serveri sa zdroj nachádza,
• ktorý konkrétny zdroj požadujeme.

Jednoduchý príklad URL

Napríklad:

https://www.zones.sk/materialy/informatika/

Adresu môžeme rozdeliť na:

• https – protokol alebo schéma,
• www.zones.sk – názov hostiteľa – servera,
• /materialy/informatika/ – cesta k zdroju.

1. Schéma alebo protokol

Prvá časť URL určuje spôsob prístupu k zdroju.

Napríklad:

https://

Označenie HTTPS – Hypertext Transfer Protocol Secure znamená, že webová komunikácia používa zabezpečený protokol HTTP cez šifrované spojenie TLS.

Môžeme sa stretnúť aj s ďalšími schémami, napríklad:

• http://
• https://
• ftp://
• mailto:

Za názvom schémy pri hierarchických URL zvyčajne nasleduje:

://

HTTP a HTTPS

HTTP

HTTP – Hypertext Transfer Protocol je aplikačný protokol používaný na prenos webového obsahu medzi klientom a serverom.

HTTPS

HTTPS používa šifrovanie TLS, ktoré chráni prenášané údaje pred jednoduchým odpočúvaním alebo pozmenením počas prenosu.

Moderné webové stránky by mali pri citlivej komunikácii používať HTTPS.

2. Hostiteľ – hostname

Druhá dôležitá časť URL určuje server alebo hostiteľa, na ktorom sa zdroj nachádza.

Napríklad:

www.zones.sk

Ide o doménový názov, ktorý systém DNS dokáže preložiť na IP adresu servera.

Časti doménového názvu

Doménu:

www.zones.sk

môžeme ďalej rozdeliť.

www

www je subdoména alebo názov hostiteľa používaný tradične pre webovú službu.

Nie každá webová stránka musí používať www.

zones

zones je v tomto príklade doména druhej úrovne.

sk

.sk je doména najvyššej úrovne – TLD (Top-Level Domain).

Ide o národnú doménu Slovenska.

Ďalšími príkladmi TLD sú:

• .cz,
• .de,
• .com,
• .org,
• .net.

3. Cesta – path

Za doménovým názvom môže nasledovať cesta k zdroju – path.

Napríklad:

/materialy/informatika/

Cesta môže zodpovedať štruktúre priečinkov alebo logickej štruktúre webovej aplikácie.

Ak URL označuje konkrétny súbor, môže vyzerať napríklad:

https://example.com/dokumenty/material.pdf

Cesta je:

/dokumenty/material.pdf

Rozšírená štruktúra URL

URL môže obsahovať aj ďalšie nepovinné časti:

https://www.example.com:443/clanok?id=25&lang=sk#kapitola2

Obsahuje:

• https – schéma,
• www.example.com – hostiteľ,
• 443 – číslo portu,
• /clanok – cesta,
• ?id=25&lang=sk – query – parametre,
• #kapitola2 – fragment.

Port

Port určuje konkrétnu sieťovú službu na serveri.

V URL sa zapisuje za názov servera oddelený dvojbodkou:

example.com:8080

Pri štandardných portoch sa číslo väčšinou nezobrazuje.

Typické porty sú napríklad:

• 80 – HTTP,
• 443 – HTTPS.

URL:

https://www.example.com/

preto nemusí explicitne obsahovať :443, pretože pre HTTPS ide o štandardný port.

Query – parametre URL

Za cestou môže nasledovať znak:

?

ktorý začína časť označovanú ako query string.

Napríklad:

?strana=2&kategoria=informatika

Parametre sa často zapisujú ako dvojice:

názov=hodnota

Viac parametrov sa môže oddeľovať znakom:

&

Webová aplikácia môže tieto údaje použiť napríklad na:

• určenie čísla stránky,
• filtrovanie výsledkov,
• vyhľadávanie,
• výber kategórie,
• odovzdávanie ďalších nastavení požiadavky.

Fragment

Časť URL začínajúca znakom:

#

sa nazýva fragment.

Napríklad:

#kapitola2

Fragment môže odkazovať na konkrétnu časť dokumentu.

Pri otvorení takejto adresy môže prehliadač automaticky posunúť stránku na príslušnú časť.

Príklad rozboru celej URL

Majme adresu:

https://www.zones.sk/materialy/informatika/?rocnik=4#otazky

Časť	Hodnota	Význam
Schéma	https	Spôsob komunikácie so serverom
Hostiteľ	www.zones.sk	Server alebo doména, na ktorej sa zdroj nachádza
Cesta	/materialy/informatika/	Umiestnenie požadovaného zdroja
Query	?rocnik=4	Parameter odovzdaný webovej aplikácii
Fragment	#otazky	Odkaz na konkrétnu časť stránky

URL a IP adresa

Doménové meno v URL nie je to isté ako IP adresa.

Doménový názov je pre človeka jednoduchší na zapamätanie, napríklad:

www.example.com

Počítače však pri komunikácii používajú IP adresy.

Preklad medzi doménovým názvom a IP adresou zabezpečuje systém:

DNS – Domain Name System

Zjednodušený postup otvorenia stránky

1. Používateľ zadá URL do webového prehliadača.
2. Prehliadač zistí doménový názov.
3. Pomocou DNS získa IP adresu príslušného servera.
4. Vytvorí spojenie so serverom.
5. Odošle požiadavku na konkrétny zdroj.
6. Server odošle odpoveď.
7. Prehliadač výsledný obsah spracuje a zobrazí.

URL nemusí označovať iba webovú stránku

URL môže smerovať priamo na:

• HTML stránku,
• obrázok,
• PDF súbor,
• video,
• zvukový súbor,
• archív,
• iný sieťový zdroj.

Napríklad adresa končiaca:

.pdf

môže priamo odkazovať na PDF dokument.

Bezpečnosť pri URL adresách

Pri otváraní internetových odkazov by sme mali kontrolovať najmä skutočný doménový názov.

Útočníci môžu vytvárať adresy podobné známym službám, napríklad zmenou jedného písmena alebo použitím zavádzajúcej subdomény.

Pred zadávaním hesla alebo platobných údajov je preto vhodné:

• skontrolovať doménu,
• skontrolovať použitie HTTPS,
• neignorovať bezpečnostné upozornenia prehliadača,
• byť opatrný pri odkazoch z neočakávaných e-mailov a správ.

Samotné HTTPS neznamená, že stránka je automaticky dôveryhodná. Znamená predovšetkým to, že spojenie s daným serverom je šifrované a overované pomocou mechanizmov TLS.

Čo si zapamätať

• Pri praktickej úlohe máme vytvoriť krátke video o prírode s titulkami, prechodmi a hudobným podkladom.
• Jednotlivé časti videa usporadúvame na časovej osi – timeline.
• Prechody vytvárajú vizuálnu zmenu medzi dvoma zábermi; pri pokojnom videu je vhodné napríklad prelínanie.
• Fade in zvuk postupne zosilní a fade out ho postupne zoslabí.
• Výsledný videosúbor môžeme exportovať napríklad ako MP4 s videom H.264.
• Systémová jednotka obsahuje hlavné vnútorné hardvérové komponenty počítača.
• Matičná doska prepája jednotlivé komponenty a umožňuje ich vzájomnú komunikáciu.
• CPU vykonáva programové inštrukcie a RAM dočasne uchováva práve používané údaje a programy.
• Grafická karta alebo GPU zabezpečuje grafické výpočty a vytváranie obrazu.
• PSU zabezpečuje napájanie jednotlivých komponentov počítača.
• Na dlhodobé uchovávanie údajov sa dnes používajú najmä SSD a HDD.
• Optická a najmä disketová mechanika sú v moderných počítačoch oveľa menej bežné než v minulosti.
• PCI Express je moderné vysokorýchlostné rozhranie pre grafické a ďalšie rozširujúce karty.
• V tradičnom modeli rozlišujeme dátovú, adresnú a riadiacu zbernicu.
• Dátová zbernica prenáša údaje, adresná určuje miesto alebo zariadenie a riadiaca prenáša signály určujúce vykonávanú operáciu.
• URL – Uniform Resource Locator je adresa konkrétneho sieťového zdroja.
• Základné časti URL sú schéma, hostiteľ a cesta; URL môže obsahovať aj port, query parametre a fragment.
• V adrese https://www.zones.sk/materialy/informatika/ je https schéma, www.zones.sk hostiteľ a /materialy/informatika/ cesta.
• DNS zabezpečuje preklad doménových názvov na IP adresy.
• HTTPS chráni komunikáciu šifrovaním TLS, ale samotná prítomnosť HTTPS ešte automaticky nezaručuje dôveryhodnosť webovej stránky.