Zimné zvyky a tradície na Slovensku – prehľad sviatkov od Adventu po Fašiangy

Zimné zvyky a tradície na Slovensku – prehľad sviatkov od Adventu po Fašiangy

Zvyky a tradície v zime

Zima bola odjakživa obdobím pokoja, rodinných stretnutí a bohatých ľudových tradícií. Na Slovensku sa počas zimných mesiacov zachovalo množstvo zvykov, ktoré súvisia s kresťanskými sviatkami, ochranou pred zlými silami, prianím zdravia, šťastia a hojnosti do nového roka.

Advent

Advent je obdobie očakávania narodenia Ježiša Krista. Začína sa štyri týždne pred Vianocami.

Typickými symbolmi adventu sú:

• adventný veniec z ihličia, ozdobený štyrmi sviecami, ktoré sa postupne zapaľujú každú adventnú nedeľu,
• adventný kalendár, v ktorom si deti od 1. decembra každý deň otvárajú jedno okienko s malou dobrotou alebo prekvapením.

Advent je časom pokoja, príprav, dobrých skutkov a rodinnej pohody.

Na Barboru – 4. december

Svätá Barbora sa podľa legendy odmietla vzdať kresťanskej viery, za čo bola umučená.

Na Slovensku sa zachoval zvyk „barboriek“:

• dievčatá oblečené v bielom chodili po domoch,
• poslušným deťom rozdávali sladkosti, neposlušným metličku,
• v rukách mali košík, metlu, štetku alebo husacie krídlo,
• príchod ohlasovali zvonením alebo búchaním,
• symbolicky zamietli izbu a s rodinou sa pomodlili.

Zachoval sa aj zvyk rezania čerešňových vetvičiek. Ak vetvička rozkvitla na Štedrý deň, znamenalo to šťastie alebo skorý vydaj.

Na Mikuláša – 6. december

Mikuláš chodí v sprievode anjela a čerta a rozdáva deťom:

• sladkosti za dobré správanie,
• prútiky ako upozornenie pre neposlušné deti.

Mikuláš býva oblečený ako biskup, anjel má biele šaty a čert dlhý kožuch s reťazou a zvoncami. Deti sa často museli pomodliť alebo zarecitovať básničku.

Na Luciu – 13. december

Deň svätej Lucie bol v minulosti považovaný za tajomný a nebezpečný.

• verilo sa, že sa stretávajú strigy a bosorky,
• v tento deň sa nesmelo pracovať, aby ľudí nestihlo nešťastie,
• ľudia jedli cesnak na ochranu pred zlými silami.

Známym zvykom je luciový stolček. Ten, kto si ho vyrobil, mal počas polnočnej omše uvidieť strigy.
Dievčatá sa venovali aj ľúbostným veštbám – z 13 lístkov s menami si každý deň jeden spálili. Posledný lístok prezradil meno budúceho ženícha.

Vianoce – Štedrý večer

Štedrý deň bol dňom pôstu a večer sa konala slávnostná večera.

Na štedrovečernom stole nechýbali:

• oblátky s medom a cesnakom,
• kapustnica,
• ryba so zemiakovým šalátom,
• opekance, jablká, orechy, medovníky.

Pod obrus sa vkladali kaprie šupiny, ktoré mali priniesť peniaze a hojnosť. Po večeri sa rodiny zúčastňovali polnočnej omše.

Božie narodenie – 25. december

Božie narodenie je sviatkom narodenia Ježiša Krista.

• venoval sa rodinným stretnutiam,
• skoro ráno sa zapaľoval oheň, ktorý mal ochrannú moc,
• ľudia si navzájom vinšovali zdravie, šťastie a pokoj.

Svätý Štefan – 26. december

Svätý Štefan bol prvý kresťanský mučeník, ukameňovaný pre vieru.

• chodilo sa po domoch vinšovať,
• večer sa konala štefanská zábava,
• sviatočný pokoj bol príležitosťou na návštevy príbuzných.

Silvester – 31. december

Na Silvestra:

• veriaci ďakovali v kostole za uplynulý rok,
• večer sa konali oslavy spojené s ohňostrojom,
• ľudia sa lúčili so starým rokom v radosti a veselí.

Nový rok – 1. január

Na Nový rok musel v domácnosti panovať poriadok a dobrá nálada.
Platilo príslovie: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“

Za dobré znamenie sa považovalo, ak do domu ako prvá vstúpila mladá žena alebo dieťa.

Traja králi – 6. január

Tento deň sa nazýva aj Zjavenie Pána a končí sa ním vianočné obdobie.

• koledníci chodili po domoch,
• posvätenou kriedou písali na dvere začiatočné písmená troch kráľov a aktuálny rok.

Hromnice – 2. február

Hromnice sú sviatkom Obetovania Pána.

• v kostoloch sa posväcovali hromničné sviece,
• sviece chránili pred búrkami, hromom a chorobami,
• príslovie: „Na Hromnice o hodinu viac.“ znamená, že dni sa predlžujú.

Svätý Blažej – 3. február

V chrámoch sa udeľuje svätoblažejské požehnanie:

• kňaz prikladá dve posvätené sviece ku krku,
• požehnanie chráni pred chorobami hrdla a zlom.

Fašiangy

Fašiangy sú obdobím veselosti a zábav:

• trvajú od Troch kráľov do Popolcovej stredy,
• konajú sa sprievody masiek so spevom a tancom,
• typickým jedlom sú šišky,
• ľudia dostávali vajíčka a slaninu na praženicu.

Popolcová streda

Popolcovou stredou sa začína 40-dňový pôst.

• veriacim sa robí krížik z popola na čelo,
• nekonajú sa zábavy,
• je to čas duševnej prípravy na Veľkú noc.