Komplexné zlúčeniny medi

Komplexné zlúčeniny medi

Téma: Komplexné zlúčeniny medi

Úloha: Vznik a vlastnosti komplexných zlúčenín medi

Teória: Koordinačná zlúčenina je zložený systém – centrálny atóm je obklopený donornými atómami ligandov v počte prevyšujúcom jeho oxidačný stupeň. To znamená, že koordinačné číslo centrálneho atómu prevyšuje jeho oxidačný stupeň. V koordinačnej zlúčenine sa nachádza koordinačná väzba.

Koordinačná (donorno- akceptroná väzba) – spočíva na nasledovnom princípe: DONOR – darca, ktorý poskytuje oba elektróny potrebné na vytvorenie väzby. AKCEPTOR - príjemca – druhý atóm, ktorý disponuje voľným orbitálom a vďaka tomu môže prijať oba elektróny.

Koordinačné číslo udáva počet ligandov, ktoré sa viažu na centrálny atóm. Koordinačné číslo nadobúda hodnoty od 2 a vyššie najčastejšie 4 a 6.

Centrálny atóm v koordinačnej zlúčenine je obvykle katión, ale niekedy to môže byť aj neutrálny atóm kovového prvku (najčastejšie sú to atómy prechodných prvkov, ktoré majú voľné d orbitály vhodnej symetrie). Takýto kovový prvok disponuje voľnými orbitálmi, ktoré sú vhodné na vytvorenie koordinačnej väzby.

Ligandy – sú častice, najčastejšie anióny, alebo neutrálne molekuly, ktoré obsahujú voľný elektrónový pár. V komplexe sú donormi elektrónových párov a sú koordinované na centrálny atóm. Komplexné zlúčeniny sa často využívajú v analytickej chémii, napríklad pri
stanovovaní a identifikácii kovov.

V medicíne: v medicíne sa využívajú napríklad chelátotvorné činidlá pri akútnych otravách soľami kovov (katióny Pb, Cu, Cd, Co, Hg alebo Ni) na ich odstránenie z organizmu. Tvoria s nimi vo vode rozpustné nedisociované komplexy.

Pomôcky: Plynový horák, skúmavky, chemická lyžička, kadička, pipeta, odmerný valec

Chemikálie: H₂O, CuSO₄, NH₃, HCl,

Postup: 1. Žíhali sme 6g modrej skalice a pozorovali sme zmenu sfarbenia. Nastala zmena z modrej na bielu.
2. Zo získaného produktu sme pripravili 50cm³ 5% roztoku síranu meďnatého. Do troch skúmaviek sme naliali po 5 ml roztoku.
3. Prvú skúmavku sme nechali porovnávaciu.
4. Do druhej sme priliali 5ml roztoku NH₃. Reakčnú zmes sme premiešali a pozorovali sme farebnú zmenu. Vznikla svetlobelasá zrazenina, z ktorej postupne vznikol tmavomodrý roztok síranu tetraamminmeďnatého.
5. Do tretej skúmavky sme pridali 2ml koncentrovanej kyseliny chlorovodíkovej. Zmes sme premiešali a pozorovali sme farebnú zmenu roztoku chloridu tetraaquameďnatého na zeleno.

Princíp: Po pridaní amoniaku do roztoku síranu meďnatého nastala vnútorná reakcia a vytvorenie komplexnej zlúčeniny. Ligandom sa stal amoniak.

Cu^II _(aq) + SO4^-II_(ag) + NH₃⁰_(ag) → [Cu^II (NH3)⁰₄]^II SO₄^-II_(aq)

Po pridaní kyseliny chlorovodíkovej do roztoku síranu meďnatého nastala vnútorná reakcia a vytvorenie komplexnej zlúčeniny. Ligandom sa stala voda.

Cu^II _(aq) + SO4^-II_(ag) + 2 HCl⁰_(ag)→[Cu (H₂O)⁰₄]^II Cl^–I₂ + H₂SO_4(aq)

Záver: Pozorovali sme vznik komplexných zlúčenín medi.