Pondelok, 29. mája 2017, meninyVilma, zajtra Ferdinand
Dnes prezretých 6229 študentských prácOnline: 480 mladých ľudí

:: Prihlásenie

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Staroveká literatúra

Autor: Dievča kajka (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 01.11.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2248 slov
Počet zobrazení: 568
Tlačení: 26
Uložení: 27

Staroveká literatúra

EPOSrozsiahla epická veršovaná skladba so širokým, ale pomalým plynutím deja. Patrí medzi najstaršie literárne žánre vôbec.

Hovorí sa v ňom o veľkých kolektívnych udalostiach (vojny, obliehanie, cestovanie) pod vedením veľkých hrdinov. Často sú hybnými silami aj bohovia a polobohovia. Kombinujú sa v ňom mýtické a fantastické prvky s reálnymi a skutočnými javmi a udalosťami.

 

ORIENTÁLNA LITERATÚRA: od 3. tisícročia p. n. l. - do 5. storočia n. l.

  • sumerská a akkadská literatúra,
  • hebrejská literatúra,
  • indická literatúra, staroegyptská literatúra, chetitská literatúra, čínska literatúra

SUMERSKÁ LITERATÚRA: územie Mezopotámie, klinové písmo, hlinené tabuľky, Centrom literatúry bola knižnica v Ninive, ktorá bola najväčšou svojej doby.

·       patrí medzi najstaršiu literatúru vôbec

·       Epos o Gilgamešovi: najvýznamnejšie dielo sumerskej literatúry.

Hlavnou myšlienkou je hľadanie večného života => človek nemôže nájsť večný život, ale svojím dielom, prácou, snažením a hrdinstvom si môže zabezpečiť večnú slávu a žiť v pamäti ľudí (záver epos.). Hlavnou postavou je kráľ Gilgameš a jeho priateľ ENKIDU.

INDICKÁ LITERATÚRA: eposy Mahábhárata a Rámájana. 

HEBREJSKÁ LITERATÚRA: BIBLIA - zbierka svätých kníh židovského a kresťanského náboženstva => umelecké, náboženské a historické dielo, vytvorené v priebehu 1500 rokov:

Ø  Starý zákon (Stará zmluva - uzavretú s Abrahámom a Mojžišom): Starý zákon, pôvodne napísaný v aramejčine (nie v hebrejčine), obsahuje dejiny židovského národa.

Ø  Nový zákon (Nová zmluva - uzavretá prostredníctvom Ježiša Krista): bol napísaný v gréčtine. Do latinčiny ho preložili až v 4. storočí (sv. Hieronymus).

862-885: Konštantínom a Metodom - prvý preklad biblie do slovanského jazyka => preklad sa stal základom literatúry a kultúry všetkých slovanských národov.

 

ANTICKÁ LITERATÚRA: 9. stor. p. n. l. -  5. storočia n. l.

GRÉCKA LITERATÚRA

HOMÉR: žil v 9. stor. pred n. l., slepý ľudový rozprávač,

Ilias: vojnu medzi Trójou (Ílion) a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa. Dotýka posledných 51 dní desaťročnej vojny. Gréci po desaťročnom obliehaní dobyjú Tróju vojnovou lesťou, pomocou obrovského dreveného koňa. Do dejov zasahujú aj grécki bohovia (Zeus, Afrodita)

Odysea: desaťročné putovanie itackého kráľa Odysea pri návrate z trójskej vojny. Dej eposu sa odohráva na sklonku desiateho roka po skončení trójskej vojny (posledných 41 dní). Odyseus dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli bojovníci, a takto pomocou ľsti dobyli. Odyseus rozpráva svoje zážitky fajákom, ktorí ho potom odvezú domov. Hrdina preoblečený za žobráka sa s pomocou syna Telemacha a bohyne Athény zúčastní na streleckej súťaži, ktorej víťaz má získať ruku jeho ženy Penelopy. Odyseus porazí všetkých nápadníkov a šťastne sa zvíta so ženou. (ktorá naňho čaká 10 rokov).

 

EZOP: 6. st. p.n.l., pôvodne bol otrokom, do Grécka prišiel z Trácie alebo z Frýgie.

Dielo: Jeleň pri jazierku, Pes a kúsok mäsa, Jupiter a opica, Krab a jeho mať

Bájka: krátky epický žáner, vystupujú v ňom zvieratá s ľudskými vlastnosťami (prefíkaná líška, hlúpy havran, usilovný mravec, múdra sova...), využíva personifikáciu => vyplýva z nej mravné ponaučenie.

GRÉCKA LYRIKA: Archilochos a Alkaios, zo žien Sapho.

GRÉCKA DRÁMA: grécke divadlo malo ťažisko v TRAGÉDII.

Vznik drámy: slávnosti zasvätené bohu vína a veselia, Dionýzovi => zborovú lyriku predvádzal spolu s tancom a so sprievodom lýry chór - zbor ľudíZ týchto piesní sa vyvinula TRAGÉDIA, zo žartovných a satirických piesní sa zrodila grécka KOMÉDIA.

ZNAKY GRÉCKEJ DRÁMY:

  • spojenie slova, hudby a tanca,
  • dôležitú úlohu zohráva zbor: spieva, podáva viac informácií o deji, prostredí a postavách, herci - iba muži hrali aj ženské postavy, nosili masky, divadelný kostým...,
  • jednota času, miesta a deja,
  • veľkú úlohu zohrávali bohovia, osud a nadprirodzené sily
  • Spočiatku jeden herec (grécky herec Thespis), neskôr Aischilos druhý herecSofokles priniesol tretieho herca a obmedzil úlohu zboru, čím zavŕšil vývoj gréckej tragédie.
  • Katarzia: výsledný povznášajúci a očisťujúci účinok, dosahovaný najmä prežívaním deja umeleckého diela.

AISCHYLOS: Pripútaný Prometeus; Oresteia; Sedem proti Tébam

SOFOKLES: napísal vyše 100 hier, z ktorých sa zachovalo iba 7.

ANTIGONA: literárny druh: dráma; žáner: tragédia

Konflikt: Antigona (mravný princíp) – Kreón (moc).

Dej: Antigona, dcéra kráľa Oidipa, žije na kráľovskom dvore v Tébach, kde vládne jej strýko, Kreon (stelesnenie krutej moci). Kreon je krutovládca, ktorý vedie veľa vojen. V jednej bojuje proti nemu Antigonin brat Polyneikos. Polyneikos je zabitý vlastným bratom Eteoklom. Eteoklos je pochovaný so všetkými poctami, jeho brat nie - jeho telo je nechané napospas psom a vtákom => sú porušené mravné princípy a božský zákon. Antigona, sebavedomá žena, sa ako jediná odhodlá povstať proti svojmu krutému strýkovi a pochováva svojho brata => porušený zákon krutej moci. Kreon ju dá zaživa zamurovať v jaskyni. Kreonov syn Haimon, ďalší zástanca morálky, prosí o život svojej milovanej Antigony, ale márne. Kreona presvedči až veštba slepého Teiresiasa, ktorého poslali bohovia pohroziť Kreonovi, že ak neupustí od rozhodnutia, celá jeho rodina bude potrestaná. Pre Kreóna už je neskoro: Antigona sa v jaskyni obesila, Haimon spácha samovraždu –prebodne s mečom, Kreonova žena Eurydika potom tiež spácha samovraždu => trest za porušenie božských a ľudských zákonov. Až vtedy tvrdohlavý Kreon priznáva svoju chybu.

Dej nie je motivovaný zásahmi vyšších božských síl (bohovia nezasahujú do deja), odohráva sa výrazne na rovine medziľudských vzťahov  autor vyzdvihuje postavenie a silu človeka, ktorý musí s danou nepriazňou osudu bojovať. Človek môže zmeniť nepriazeň osudu. Oproti sebe tu stojí autorita štátnej moci a žena, ktorá obetuje svoj život v mene zákona ľudskosti. Láska je silnejšia ako nenávisť. „Ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.“ (Antigona).

 

EURIPIDES: Médea (Iason si nájde mladšiu milenku a Medea, zlosťou pološialená, zabije svoju konkurentku, ale aj obe svoje deti) => psychologizácia.

ARISTOFANES: Lysistrata - KOMÉDIA

 

RÍMSKA LITERATÚRA

RÍMSKE DIVADLO: KOMÉDIA => Rimania boli bojovníci, po boji chceli zabaviť.

PLAUTUS: vytvoril ľudový typ postavy - prešibaní otroci, chvastaví vojaci, neposlušní synovia, klamaní otcovia, ľahké ženy...

KOMÉDIA O HRNCI: Príbeh o človeku, závislom na peniazoch. Starý lakomec Euclio nájde hrniec so zlatom. Odvtedy stále trpí strachom, že mu poklad ukradnú. HRA INŠPIROVALA MOLIÉRA PRI PÍSANÍ KOMÉDIE LAKOMEC.

KOMÉDIA O STRAŠIDLE

 

RÍMSKA POÉZIA

VERGÍLIUS (70-19 pred n.l.): písal prevažne veršovanú epiku.

ENEAS: hrdinský epos, tematicky ide o pokračovanie Homérovho eposu Ilias

Autor zobrazuje časť života Enea, trójskeho hrdinu. Eneas bol jedným zo synov trójskeho kráľa Priama. Na pokyn bohov opustil aj so svojim otcom, synom a blízkymi horiacu Tróju, tesne pred jej zánikom, aby spolu s nimi našiel novú vlasť. Po úmornej plavbe pristanú pri ústi rieky Tiber, kde sa stretnú s národom Latinov. Rimania = božský a hrdinský pôvod.

 

VERGÍLIOVSKÝ EPOS – hrdinská báseň: nadviazal naň (pravidlami) Ján Hollý.

·       kompozícia: 1. úvod, 2. prosba k múze o pomoc, 3. dvanásť spevov, 4. rozuzlenie v súboji najväčších rivalov.

 

Písal aj lyriku - idylické básne, v ktorých oslavoval život pastierov (BUCOLICA) a roľníkov (GEORGICA), hovoria o cnostiach pastierov a roľníkov – čestnosť, mierumilovnosť...

 

HORATIUS: zmysel života videl v rešpektovaní zlatej strednej cesty, kompromisu. Životné heslo – „Carpe diem“ (uži dňa) a „Zlatá stredná cesta“

Písal satiry o bezstarostnom živote boháčov a vysmieval sa im, písal ódy, v ktorých chválil tichý život, priateľstvo, lásku, umenie a filozofiu.

Diela: Ódy, Satiry, Listy

 

OVIDIUS: ústrednou témou jeho diel je láska a námety z gr. a rímskej mytológie.

METAMORFÓZY (Premeny): 250 gréckych a rímskych povestí založených na premenách (zo živého na neživé, alebo naopak).

Pygmalion: Pygmalion bol dlho slobodný. Neveril ženám, a preto sa ich stránil. Sám si ale vysekal zo slonoviny sochu dievčiny. Dievča bolo nesmierne krásne a Pygmalion sa do neho zaľúbil. Každý deň dievčinu obliekal, nosil jej jedlo a rôzne darčeky, akoby bola živá. Cez Venušin sviatok. Pygmalion podišiel k oltáru a zašepkal: „Ak môžete, bohovia, všetko na svete splniť, dajte ,že, aby sa mi ženou stala – tá panna podobná slonovej soche.“  Venuša pochopila a na znamenie priazne mu trikrát zjavila ohňom. Len čo sa mládenec vrátil, pobral sa k soche a začal ju bozkávať. Pocítil teplo a slonová kosť mu začala mäknúť pod rukou. Dievčina ožila a stala sa Pygmalionovou ženou. Venuša zažehnala sobáš a páru sa o rok narodila Pafos, podľa ktorej dostalo mesto meno.

=> Týmto mýtom sa inšpiroval G.B. SHAW v divadelnej hre Pygmalion: kde sochár oživil svoju sochu, ktorú vytvoril. Profesor fonetiky H. Higgins  sa staví so svojim priateľom, plukovníkom Picheringom, že vychová z obyčajnej predavačky Elisy dámu. Autor kritizuje predsudky, vysmieva sa konvenciám vtedajšieho Anglicka a presadzuje emancipáciu žien. Hra sa stala námetom známeho ako muzikálu MY FAIR LADY.

Daidalos a Ikaros: Daidalos sa ako sochár dostáva na ostrov Kréta, kde ho kráľ požiada o postavenie labyrintu pre Minotaura. Daidalovi sa to podarí, narodí sa mu syn, chce sa vrátiť do Grécka, ale kráľ mu to znemožňuje, lebo sa obáva prezradenia princípu labyrintu. Ale Daidalos si zostrojí krídla – zlepí ich voskom. Synovi vysvetľuje, že má lietať len v určitej výške, aby sa vosk neroztopil od slnka a krídla nenamočili v mori. Ale Ikarovi sa let zapáči a letí vysoko, vosk sa roztopí a Ikaros sa utopí v mori.

 

RÍMSKA PRÓZA: na rozvoj prózy malo veľký význam rečnícke umenie a dejepisectvo, próza  má predovšetkým náučný charakter.

Jedným z najväčších rétorov staroveku bol Cicero (O štáte, O zákonoch, O senáte),  v historiografii sa presadil Caesar (Zápisky o vojne v Gálii)

Predstaviteľom historickej prózy bol Tacitus: Letopisy (Annales), Dejiny (Historiae)

STREDOVEKÁ LITERATÚRA

Literatúra odráža feudálny spôsob života, vzorom je BIBLIA – „ora el labora“ („modli sa a pracuj“)

1. NÁBOŽENSKÁ LITERATÚRA:

Využívala sa v chrámoch, mala bohoslužobný, vzdelávací a výchovný obsah

Hlavný hrdina – svätec – má kladné, kresťanské cnosti

Žánre:

legendy – životné príbehy svätých

exemplá – rozprávania o kladných alebo záporných vlastnostiach človeka

hagiografie – životopisy svätých

piesne, kázne

Predstavitelia: František s Assisi, Ján Hus –(Knižky o svatokupectví, Výklad Viery, Postila)

2. SVETSKÁ LITERATÚRA: 

Hlavný hrdina = zidealizovaný rytier – nositeľ kresťanských cností, bojoval v službách kráľa, chránil jeho krajinu, prípadne slúžil mečom cirkvi pri obrane kresťanského náboženstva alebo v bojoch za získanie Svätej zeme (Palestíny), rozumel sa nielen do súbojov, ale aj do poézie, hudby.

Žánre: epos, romanca

Národné jazyky: rytierske diela vznikali vo formujúcich sa národných jazykoch

FRANCÚZSKO: „Pieseň o Rolandovi“ – epos => (asi 12. storočie)

ŠPANIELSKO: „Pieseň o Cidovi“: epos o hrdinovi španielskej vojny proti moslimským Maurom, ktorého oslavovali doma, ale ctili si ho aj na strane protivníkov.

RUSKO: byliny – epický žáner o hrdinstve ruských bohatierov  Slovo o pluku Igorovom, 

NEMECKO: Pieseň o Nibelungoch – Kráľovič Siegfried sa ožení s Kriemhildou a získa poklad Nibelungov. Neskôr ho zabijú. Kriemhilda sa chce pomstiť, vydá sa za vodcu Hunov, ich vojsko pozabíja všetkých Burgundov, aj ona zomrie. Poklad ukrytý v rieke Rýn už nikto nenájde.

ANGLICKO: cyklus anglickej rytierskej epiky (Kráľ Arthur a rytieri okrúhleho stola) bol síce spracovaný do jednotnej podoby neskôr, až v 15. storočí, ale doba jeho vzniku je rovnaká.

SLOVENSKÁ STREDOVEKÁ LITERATÚRA

1) Veľkomoravské obdobie

2) Nové konštituovanie stredovekej literatúry

 

A. VEĽKOMORAVSKÉ OBDOBIE: (800-1000)

Začiatky Veľkomoravskej ríše súviseli s príchodom kresťanstva, ktoré šírili franskí kňazi. Bohoslužobným jazykom bola latinčina, nezrozumiteľný jazyk pre Slovanov. Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti franským kňazom, pretože sa obávali toho, že by sa stali závislými na Východofranskej ríši.

Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III., aby poslal vierozvestov. R. 863 prišli na VM Konštantín a Metod. Poznali slovanské nárečie, ktorým sa hovorilo v Solúne. Konštantín ešte pred príchodom zostavil písmo – hlaholiku (glagol = hláska) z malých písmen gréckej abecedy, ktoré upravil pre potreby Slovanov.

Konštantín a Metod v roku 867 odišli do Ríma obhajovať starosloviensky jazyk proti trojjazyčníkom, ktorí hovorili, že sa môže kázať iba v troch jazykoch (latinsky, grécky, hebrejsky). Pápež v Ríme schválil staroslovienčinu a Metoda vymenoval za arcibiskupa. Konštantín po vstupe do kláštora prijal meno Cyril. Onedlho ochorel a zomrel.

Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta s právomocou pre slovanské národy. Franským biskupom sa to nepáčilo => Metoda r. 870 uväznili vo Švábsku v kláštore. Napriek všetkým prekážkam sa podarilo poslať do Ríma posolstvo. Pápež Hadrián II. dvakrát rázne zakročil, no nič nepomáhalo. Až jeho nástupca Ján VIII. r.873 zakázal dvom biskupom vykonávať biskupský úrad a jedného si povolal do Ríma. Všetci to oľutovali, Metod bol prepustený a v sprievode pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu. Legát ho uviedol do úradu arcibiskupa.

Metoda v Ríme znova obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk a v niektorej náuke nie je pravoverný. Metod musel do Ríma. Pápež (Ján VIII.) sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola. Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). V nej píše veľmi priaznivo voči Slovanom a Metodovi. Uznáva a potvrdzuje ho za nielen panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa. No zároveň vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry. Aj keď mu prikázal poslušnosť Metodovi, Viching stále kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy.

Po Metodovej smrti roku 885 pápež zakázal slovanskú bohoslužbu a žiaci jeho odišli do Čiech a Bulharska. Potom jeho učeníkov vyhnali a ušli do Bulharska, kde vytvorili prvé písmo Cyrilika. Cyrilika vznikla na začiatku 10. storočia v Bulharsku.

 

Literatúra v čase VM: 

1. PREKLADOVÁ: Do staroslovienčiny preložili celú Bibliu: misál – omšová kniha, evanieliá – nový zákon, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, spevník

2. PÔVODNÁ: Konštantín: Proglas (prvá slovanská báseň, predspev k evanjeliu, oslavuje bibliu, jazyk) => v úvode hovorí o nutnosti prijať kresťanstvo, za to im sľubuje vykúpenie a rajský život. Naráža na trojjazyčníkov a potrebe vzdelávať sa vo vlastnom jazyku.

KLIMENT – žiak Konštantína a Metóda, napísal tieto diela: Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda, 

MORAVSKO – PANÓNSKE LEGENDY: významná veľkomoravská pamiatka. Tvoria ich Život sv. Konštantína (autor Kliment) a Život sv. Metoda (autor Gorazd)

Život sv. Konštantína: Nazývajú ho filozofom. Opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie a súcit s trpiacimi. Je napísaný prózou. Použité sú tam rečnícke otázky, prirovnanie, kontrasty.

Život sv. Metóda: Je kratší, epickejší, stručnejší. Metód hovorí Cyrilovi, aby neprestal učiť a vrátil sa na VM. Dostávame sa do obdobia vlády Svätopluka, ktorého nahovárajú franský kňazi, aby vyhnal Slovanských učencov. Metod zomiera a ustanovuje svojho nástupcu – Gorazd.

 

B. LATINSKÁ LITERATÚRA: (1000-1500), literatúra písaná po latinsky. 

  • Slovensko stáva súčasťou Uhorska, ktoré sa orientovalo na latinskú kultúru a vzdelanie. Latinčina bola nielen cirkevný jazyk, ale tiež jazyk štátnej správy, všetkých listov a dekrétov. Strediská vzdelania - kláštory, mestské štáty, univerzity (Praha, Krakov, Viedeň).
  • Obľúbené boli literárne žánre – legendy (život svätcov a pustovníkov), kroniky, exemplá (spestrovali kázne, predstavovali začiatok umeleckej prózy).

Legenda: veršovaný alebo prozaický žáner s náboženskou tematikov => životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi. Svätec znáša utrpenie a odmenou mu je posmrtný život.

LEGENDA O SV. SVORADOVI A BENEDIKTOVI (biskup MAURUS) - legenda sa zaoberá životom sv. Svorada, ktorý vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore. Neskôr žil ako pustovník na Skalke pri Trenčíne, kde sa oddával asketickému sebatrýzneniu. Prijal meno Andrej.  Jeho žiak a spolupracovník Benedikt zomrel krátko po Svoradovej smrti, keď ho prepadli zbojníci v nádeji, že má nejaké peniaze a hodili ho do Váhu. Obaja sú pochovaní v Nitrianskej bazilike.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Staroveká literatúra (3000 p.n.l. – 500 n.l.) Referát 1757 slov 3.9
Slovenčina Staroveká literatúra prehľad Maturita 2095 slov 0
Slovenčina Staroveká literatúra - prehľad Referát 2078 slov 10
Slovenčina Staroveká literatúra + rozdelenie Referát 796 slov 2
Slovenčina Staroveká literatúra Maturita 1336 slov 6.5
Slovenčina Staroveká literatúra Ťahák 758 slov 4.3
Slovenčina Staroveká literatúra Maturita 788 slov 6.3
Slovenčina Staroveká literatúra Maturita 1307 slov 5.4
Slovenčina Staroveká literatúra Referát 1047 slov 4.1
Slovenčina Literatúra starovekého sveta (3. tisícročie pred n. l. – 5. storočie n. l.) Maturita 1560 slov 4.9
Slovenčina Starobylá a staroveká literatúra Referát 720 slov 0
Slovenčina Staroveká literatúra – antická Referát 1779 slov 10
Slovenčina Staroveká literatúra – orientálna Referát 943 slov 5
Slovenčina Staroveká literatúra - typické motívy a žánre Referát 969 slov 6
Slovenčina Staroveká literatúra - epos, bájka, mýtus Maturita 781 slov 4.5
0.016