Slovenská preromantická a romantická literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča verca123 (26)
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.09.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 6 341 slov
Počet zobrazení: 1 008
Tlačení: 45
Uložení: 33

Slovenská preromantická a romantická literatúra

  • roky – revolučné hnutie v Uhorsku, kríza feudalizmu => sedliacke vzbury,
  • v Uhorsku nebola silná buržoázia – na čele hnutia stála stredná šľachta a zemianstvo,
  • boj proti Viedni, za samostatnosť Uhorska => hnutie malo národnooslobodzovací charakter,
  • na čele hnutia za samostatnosť Uhorska –
  • Lajos Kossuth (potomok turčianskych zemanov – pod jeho vplyvom narastá maďarizácia, ktorá vyvolala odpor ostatných národov Uhorska – tie začali hľadať ochranu u viedenskej vlády,
  • SNH sa vyvíjalo v podmienkach dvojakého útlaku:

1) národnostného maďarského

2) hospodárskeho rakúskeho

to ovplyvnilo program štúrovskej generácie

  • v Bratislave – sídlo krajinského snemu; tu sa aktivizovala revolučná generácia mládeže,

1829 – Spoločnosť česko–slovanská – vzniká na bratislavskom lýceu, medzi zakladateľmi: Karol Štúr

Samo Chalupka

– spočiatku to bol študentský samovzdelávací spolok, po príchode Ľ. Štúra na lýceum – do popredia národné a politické otázky

  1. apríla 1836 – vychádzka na Devín, konala sa v tajnosti, účastníci prijali k svojmu krstnému menu aj symbolické slovanské meno:

Ľ. Štúr – Velislav

Hurban – Miloslav

vyjadrili tým vernosť slovanstvu,

1837 Spoločnosť česko-slovanská zanikla (vláda zakázala študentské spoločnosti),

Katedra reči a literatúry česko–slovanskej – v rámci nej začali pracovať členovia spolku; zástupcom prefesora Palkoviča, vedúceho katedry sa stal Ľ.Štúr, prednášal a cvičenia viedol v duchu spoločnosti,

1843 – Ľ. Štúra odvolali z katedry pre vlasteneckú činnosť,

– jeho najhorlivejší prívrženci demonštratívne odišli z Bratislavy do Levoče, vtedy Janko Matúška napísal báseň Nad Tatrou sa blýska,

júl 1843 – došlo k dohode o uzákonení spisovného jazyka na spoločnej schôdzke Štúra, Hurbana a Hodžu na Hurbanovej fare v Hlbokom,

– J. Hollý ich reformu schválil,

– za základ spisovnej slovenčiny prijali stredoslovenské nárečie a uzniesli sa na fonetickom pravopise,

jar 1843 – J.Kráľ: Duma bratislavská – dielo v novom spisovnom jazyku

1844 – almanach Nitra,

1844-Tatrín – spolok – podporil uznanie spisovnej slovenčiny,

1846 Ján Kollár: Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky – proti spisovnej slovenčine

Ľ. Štúr: Hlas proti hlavom – oponoval Kollárovi

Hodža: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo – zdôrazňoval nový spisovný jazyk

Charakter preromantickej a romantickej literatúry

  • v dielach slovenského romantizmu prevažuje nad osobnými citmi:

1) láska k vlasti,

2) slovanský humanizmus,

3) zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti,

Karol Kuzmány

(1806 – 1866)

  • zapôsobil na ideový a umelecký program romantickej generácie,
  • v teoretických prácach – odporca klasicizmu, v básnickej tvorbe sa z neho nevedel vymaniť,

TVORBA :

Běla – idylický epos, napísaný časomierou, predstavuje ideálny meštiacky život, mešťania – národne uvedomelí

postavy: Běla – dcéra učiteľa

Milnov – vzdelaný obchodník a uvedomelý Slovák

– v epose opísal študentský majáles, ktorý vrcholí zasnúbením Běly a Milnova

– každý obraz končí piesňou, lyrické vsuvky porušujú klasicistický ráz Běly,

Hronka – časopis, Kuzmány ho vydával 3 roky, vydával v ňom články o princípoch romantickej estetiky; romantický žiaľ: rozpor medzi túžbou po ideálnej spoločnosti a skutočnosťou,

Ladislav – román, príklad preromantickej prózy,

postavy: Ladislav – zeman s pokrokovými názormi

Hanka – dcéra farára

– Ladislav sa zaľúbi do Hanky, pred svadbou sa na otcovu radu vyberie na cestu po Európe

– denník z cesty – úvahová–filozofická časť románu,

– dej románu pokračuje Ladislavovou svadbou s Hankou a jej predčasnou smrťou,

– autor obhajoval slovenčinu, v ktorej by sa mal ľud vzdelávať,

Kto za pravdu horí – hymnická pieseň,

Literárne druhy a žánre, osobitosti slovenského romantizmu

  • pestuje sa lyrika (literárny druh),
  • nové žánre: duma, krakoviak,
  • ponášky na ľudovú pieseň a balady → čerpali z ľudovej slovesnosti,
  • veršovaná epika – popretkávaná úvahovými prvkami, básnik zasahuje do deja a komentuje ho,
  • rozvíja sa próza: historické povesti

kratšie prózy zo súčasného života so satirickým tónom

  • dráma nezaznamenala rozvoj pre nedostatočné možnosti scénickej realizácie – realizácie na scéne,

Osobitosti slovenskej romantickej literatúry:

  • odmietala individualizmus, titanizmus,
  • obrana národnosti, politický boj,

Ľudovít Štúr

(1815 – 1856)

  • narodil sa v Zay Uhrovci v rodine učiteľa, tu získal základné vzdelanie, študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, 1829 prešiel na lýceum do Bratislavy,
  • v Bratislave – člen Spoločnosti česko–slovanskej, presadzoval myšlienku slovanskej vzájomnosti,
  • dva roky študoval v Halle, upevnilo to jeho vlastenecké cítenie,
  • vystupoval proti pomaďarčovaniu, za to ho v roku 1843 odvolali z katedry, nerezignoval, venoval sa politickej a publicistickej činnosti,

TVORBA :

1846 Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí – odôvodnil potrebu spisovnej slovenčiny, tvrdil, že za samostatný národ sa považuje ten, ktorý má vlastnú jazykovú, duchovnú a materiálnu svojbytnosť,

1846 Náuka reči slovenskej – hláskoslovie, morfológia, pravopis i skladba spisovného jazyka,

1845 – 1848 Slovenskje národňje novini s literárnou prílohou Orol tatránski – prvé slovenské politické noviny, ponúkali informácie o hospodárskych, politických problémoch

  • žiadal zrušenie poddanstva, zdanenie šľachty, zveľadenie obchodu, priemyslu, národného školstva,
  • príčinu biedy slovenského ľudu videl vo feudálnom zriadení, proti nemu bojoval aj ako poslanec na uhorskom sneme,

máj 1848 – v Liptovskom Mikuláši – Žiadosti slovenského národa – zišli sa tu predstavitelia národného hnutia,

žiadali:

1) uplatnenie slovenčiny v úradoch a školách,

2) autonómiu Slovenska v rámci Uhorska,

  • nová uhorská vláda neakceptovala tieto požiadavky, vydala na Štúra, Hurbana, Hodžu zatykač – pred ním utiekli do Čiech,
  • Slovanský zjazd v Prahe – Štúr objasnil myšlienky Žiadostí ... – pochopenie delegátov,

september 1848 – Viedeň – Slovenská národná rada na čele so Štúrom, Hurbanom a Hodžom zorganizovala povstanie proti uhorskej vláde, povstalci verili, že Viedeň splní ich národné požiadavky, nestalo sa tak, cisár to nesplnil, Bach – ministerský predseda zrušil demokratické slobody; vodcov – pod policajný dozor,

  • posledné roky života – Štúr v Modre, tu zomrel na následky zranenia na poľovačke a tu je aj pochovaný,

BÁSNICKÁ TVORBA:

1838 – 1840 – Dumky večerní – cyklus básní v češtine,

– romantický smútok

– rozpor medzi snom a skutočnosťou

– láska k domovu

}

=>

vytvoril v romantickej literatúre prvú osobnú a reflexívnu lyriku

Smlúva Slováku – báseň, vyjadril odhodlanie bojovať za Slovákov aj za cenu života,

  • Štúr zanedbával poéziu, nepokladal ju za hlavný záujem,

1853 Spevy a piesne – epické a lyrické, prevažne elegické básne

– inšpiroval sa rodným krajom, stratou svojich blízkych i ideálov mladosti =>

Štúr – prvý tvorca intímnej romantickej lyriky,

1853 O národních písních a pověstech plemen slovanských

– vyjadril názory na literatúru; knihu vydal po česky v Prahe,

– tvrdil, že Slovania vyniknú národnou poéziou, v ktorej víťazí láska a obetavosť za národ a čerpá z ľudovej slovesnosti,

– odsudzuje západoeurópsky subjektivizmus a individualizmus,

1867 (rok vydania) Slovanstvo a svet budúcnosti – v diele vyjadril:

– sklamanie z revolúcie,

– kritiku Rakúskej ríše, vieru v jej rozpad,

dielo bolo napísané po nemecky, po autorovej smrti vyšlo v ruskom preklade; r. 1994 vyšlo v slovenčine,

– Štúr sa v diele mylne domnieval, že slovanské národy oslobodí cárske Rusko,

Samo Chalupka

(1812 – 1883)

  • narodil sa v Hornej Lehote; v národne uvedomelej rodine, jeho starší brat Ján – dramatik,
  • študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom lýceu,

1830 – vypuklo v Poľsku povstanie proti cárskemu Rusku – Chalupka ako dobrovoľník odišiel bojovať za slobodu Poliakov, bol ranený,

  • najdlhšie pôsobil v rodisku, kde aj zomrel,

TVORBA :

  • prvé básne napísal biblickou češtinou, potom slovenčina,
  • študoval históriu – venoval sa jej,

1868 – Spevy – lyrické básne, angažované básne za NO

báseň Bolo i bude,

  • je tvorcom historickej epiky, upútala ho jánošíkovská tematika,
  • motívy – protiturecký boj + dávna minulosť Slovákov,

Likavský väzeň – v básni Jánošík uvažuje o svojom osude,

– Jánošík verí v slobodu,

– autor hrdinu neindividualizuje, ale zaraďuje do kolektívu,

MONUMENTALIZMUS – lokalizovanie básní do úzkej súvislosti s hradom, riekou, ..., teda so statickým úkazom, okolo ktorého sa rozvíja osud postavy,

VATRA – SYMBOL SLOBODY,

Junák – báseň, Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky bojujú proti mocipánom, všetci padnú, autor verí v obnovenie Jánošíkovho odboja,

Kráľohoľská – v básni je Jánošíkovský motív spojený s ťažkým položením slovenského národa, Jánošíkovská družina bojuje za národnú slobodu,

– záver básne – výzva k súčasníkom, aby povstali proti krivde,

Básne s protitureckou tematikou:

Boj pri Jelšave

Turčin Poničan

Branko

Turčin Poničan – príbeh jednoduchej slovenskej ženy, ktorú poturčenec, unesený zo Slovenska, odvlečie do otroctva; žena v ňom spoznáva syna, on musí uznať, že otrokyňa je jeho matka, žiada ju, aby zostala pri svojom vnúčati, ona odmieta žiť v prepychu a chce sa vrátiť do svojej vlasti,

patriotizmus – láska k vlasti a slovenskému ľudu víťazí nad bohatstvom

– na tento námet napísal J. Smrek libreto k opere J. Cikkera: Beg Bajazid

Branko – veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi, bojovníkovi za práva ľudu, proti pánom; hrdina bojoval proti presile, len zradou ho premohli,

– Chalupka pred smrťou určil, aby na jeho náhrobný kameň vytesali dvojveršie z básne Branko:

„Pravde žil som, krivdu bil som –

Verne národ môj ľúbil som.“

Mor ho! – hrdinská epická báseň,

– autor čerpal námet z diela od Šafárika: Dejiny slovanskej reči a literatúry,

(cisár Constantinus roku 358 vtrhol do Panónie, aby si podrobil odboje kmene Lemiakov, Chalupka ich pokladal za Slovákov a preniesol na nich všetky ideálne ľudské vlastnosti)

miesto deja: dej autor umiestnil na hranice vlasti k Dunaju pod „pevný hrad“,

dej: slovenskí junáci prichádzajú k pyšnému cisárovi s posolstvom mieru, autor zdôrazňuje slobodomyseľnosť a hrdosť Slovákov,

– cisár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov, nasleduje útok slovenských junákov s výkrikom Mor ho!

– nepriateľ je v presile, junáci udatne bojujú, chcú padnúť ako víťazi,

– v závere zahanbený cisár pozerá sa hromady svojich mŕtvych vojakov, v ušiach mu znie výkrik:

„A ty, mor ho! ...“

– Slovania sa v boji stávajú morálnymi víťazmi,

príroda – tvorí jednotu s dejom, s hrdinstvom junákov, s ich vlastenectvom,

hrdina – kolektívny, slovenskí junáci, predstavujú slovenský ľud

kontrasty:

 

cisár

junáci

 
 

 

 
 

pyšný, zbabelý zotročiteľ

 

hrdí, smelí, obetaví

 

– báseň je dynamická, autor využil lyrické skratky,

básnické prostriedky:

hyperboly – zveličenia („Zem dupotom a nebo sa otriasa“),

symboly – Tatry, Dunaj – lokalizácia územia Slovákov,

synekdochy – celok vyjadrený časťou („a junák cisárovi pozrel okom v oko “),

zvukomaľba – „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí“,

paronomázia – slová odvodené od toho istého slovného základu,

monumentalizmus – lokalizácia básne, v súvislosti s ňou pohyb

jazyk básne – ľudový

verš – trinásťslabičný (13) sylabický veršový systém => má rovnaký počet slabík vo verši,

Chalupka – vyjadril presvedčenie, že národu pomôže rozhodný čin; bojoval proti krivde, násiliu, nespravodlivosti.

Janko Kráľ

(1822 – 1876)

  • narodil sa v Liptovskom Mikuláši v chudobnej meštianskej rodine, zo života sa zachovalo málo biografických údajov,
  • štúdiá: Kežmarok, Levoča, Bratislava – lýceum, po Štúrovom zosadení z funkcie zástupcu profesora opustil Bratislavu,
  • na jar roku 1848 s priateľom Jánom Rotaridesom vyzýval ľud v okolí Šiah, aby si vydobyl svoje práva,
  • za buričstvo si vyslúžil 10-mesačný trest v Šahách a v Pešti,
  • na jar v roku 1849 odišiel do Liptovského Mikuláša, kde organizoval dobrovoľnícky oddiel,
  • po revolúcii písal málo, verejne sa neangažoval, ako buriča ho často prekladali a po rakúsko-maďarskom vyrovnaní ho prepustili zo štátnych služieb,
  • posledné roky svojho života Kráľ prežil v Zlatých Moravciach ako chudobný advokát a tu zomrel na týfus,
  • nezachoval sa jeho portrét a jeho hrob je neznámy,

TVORBA :

Duma bratislavská – autor reaguje na odchod študentov z Bratislavského lýcea do Levoče na protest proti zosadeniu Štúra, záver básne je optimistický, autor vyzýva do boja za slobodu;

Orol – autor zobrazuje mládenca, ktorý opustil matku a rodný kraj a bojoval, kým nezahynul;

Orol vták – autor hovorí, že radšej chce zahynúť ako žiť v neslobode;

Krajinská pieseň – autor touto básňou privítal revolúciu;

Jarná pieseň – patrí medzi najkrajšie básne o slobode, autor sa obracia k slovanským národom a vyzýva ich, aby bojovali za slobodu;

Šahy – na pozadí vlastného osudu revolucionára zobrazil tragický priebeh revolúcie, vidí tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud slovenského národa;

Janko Kráľ spojením osobného zážitku s osudom národa položil

základy slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky.

BALADY :

Zdrojom boli Kollárove Národnie spievanky a vlastná zberateľská činnosť;

Zverbovaný – hrdina Janík je zrastený s ľudom, s prírodou, je nepokojný, v závere je výzva do boja, čo nezodpovedá tradičným baladám;

  • balady sú obrazom mravného zmýšľania a cítenia ľudu, sú ovplyvnené poverami a bájami,
  • autor využíva ľudový jazyk, prirovnania, gradáciu, príslovia a porekadlá,

Povesť – je potrestaná neúcta k starobe;

Skamenelý – je potrestaná nevera milého a porušenie prísahy;

Kríž a čiapka – potrestaná je roztopašnosť a zneuctenie hrobu;

Bezbožné dievky – je potrestané privolávanie diabolskej moci čarami, ktorými si dievky chceli získať ženíchov;

Pán v tŕní – moderná sociálna balada, hlavný hrdina je príslušník panskej vrstvy, pri návrate z poľovačky zbadá „krvavé znaky“ svojho zločinu, nehovorí sa konkrétne, čo spáchal; v hrôze a ovplyvnený hlasom, ktorý počuje, zmeravie, vystrelí, zbadá krv na svojom odeve a pomätený uteká domov; v závere balady matka v rozhovore s dcérou naznačuje, že pán vo svojom šialenstve vybehol v noci von, zaplietol sa do tŕnia a tam v bezmocnosti kričí a narieka

balada je obžalobou všetkých, ktorí zdierajú ľud;

Kvet – je to nárek dievčaťa, ktoré matka nasilu vydala za bohatého starého vdovca, dievčina sa lúči s matkou a umiera od žiaľu;

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (1844)

v prvej časti autor podáva:

obraz svojho vnútra –

 nepokoj, rozorvanosť

«

idylický obraz

prírody

  • dedina ani najbližší nechápu Janka, ktorý je divný, hrdý ukrutný, samotár;
  • hrdinovo vnútro sa premieta do obrazu nočnej prírody;
  • lyrický hrdina sa mení na baladickú postavu divného Janka, ktorý sa rozhodne oslobodiť zakliatu pannu;
  • časť balady – subjektivizovaná – je písaná 13-slabičným veršom, autor využíva združený rým (aabb);
  • časť balady – vlastný text balady o zakliatej panne, ktorá práve na sviatok Vstúpenia vychádza von, vyslobodí ju len šuhaj, ktorý v ten deň o polnoci skočí do Váhu; Janko sa odhodlá vyslobodiť zakliatu pannu, ale pri tom hynie, pretože nesplní podmienky;
  • autor štylizuje túto časť tak, akoby povesť rozprávali ľudia;
  • záverečný epilóg zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodným okolím;
  • časť balady je písaná 6- až 7-slabičným veršom (abcb);
  • niektorí literárni kritici delia baladu na 3 časti, 3. časť je písaná takou formou ako 1. časť, t.j. 13-slabičným veršom;
  • autor podáva obraz pastierika, ten oznamuje smutnú novinu o smrti Janka;
  • prométeovský hrdina s titanským činom hynie pre rozpor medzi snom a skutočnosťou;
  • v závere balady víťazí idyla nad tragikou, láska nad vzdorom;
  • balada je citovosťou romantická, ale zobrazením života realistická (vzťah rodičov a divného Janka);
  • jazykové prostriedky: prirovnania, deminutíva, anafory, metafory, rečnícke otázky, zvolania, apoziopézy;

znaky romantizmu:

  • hlavný hrdina je autobiografickou postavou,
  • rozpor medzi snomskutočnosťou,
  • hrdina sa snaží vykonať veľký čin, ale pri tom hynie,
  • autor čerpá z minulosti (povesť),
  • hrdina je výnimočný – divný, samotár, ...
  • hrdina chce mnohé zmeniť – vidina nového sveta, túžba po slobode,
  • v úvode sa prejavuje nemohúcnosť hlavného hrdinu,
  • badať vplyv ľudovej slovesnosti,

Dráma sveta – cyklus takmer 70 básní, vo veršovanom dialógu Zloboh (Minister), autor predstavuje utláčateľov a ich metódy riadenia štátu, v postave ministra možno vidieť črty rakúskeho premiéra Metternich a jeho vládu, založenú na násilí a korupcii;

– Remeselník, Sedliak, Ovčiar – zobrazuje ťažký život ľudu;

– K prorokom Slovenstva – v básni autor vyjadril vieru v krajšiu budúcnosť;

cyklus básní predstavuje reflexívnu a filozofickú lyriku;

Výlomky z Jánošíka – obsahujú básne s Jánošíkovskou tematikou: Janko,

Žobrák,

Zbojníkova balada,

Janko je obrazom mladého pána, zhnuseného mestom, ktorý hľadá uspokojenie v nepokojnej prírode,

Žobrák – autor zobrazil hrdinu, ktorý trestá panskú svojvôľu a hoci ho panská presila dokaličí, vnútorne ho nezlomí, po rokoch, preoblečený za žobráka, putuje po krajine a hlása príchod novodobého Jánošíka,

Zbojníkova balada – autor vyjadril odpor voči panskému svetu, z obžalovaného sa stáva žalobca spoločenského zriadenia, ktorý privoláva trest vládcom,

Výlomky z Jánošíka sú ideovo najlepším spracovaním Jánošíkovskej tematiky.

Duma slovenská – autor naznačuje predstavy o národnom obrodení;

Slovo – autor vyjadril odvahu bojovať za rovnoprávnosť národov;

Charakteristika tvorby:

  • autor sa svojou tvorbou najviac priblížil svetovému romantizmu, dokázal nájsť súvislosti medzi osobnými, národnými a sociálnymi problémami, v jeho tvorbe badať mesianizmus (mesianizmus – viera vo vykúpenie, spasenie ľudstva).

Ján Botto

(1829 – 1881)

* Vyšný Skálnik

  • najdôslednejšie vychádzal z ľudovej slovesnosti
  • 1844 – začal študovať v Levoči, v tom čase tam prišli študenti z Bratislavy, ktorí demonštratívne opustili lýceum pre odvolanie Ľ. Štúra z katedry
  • zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže slovenskej - viedol ju Francisci

TVORBA

téma: zakliatosť Slovenska

Orol – báseň, ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie

– zbor sokolov pri vatre hudie:

„Bo čo v svete všetko minie:

pravda naša nezahynie.“

Báj na Dunaji – predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“ čakajúcu na „víťaza“, ktorý ju oslobodí.

– Slovensko, slovenský národ symbolizuje „biela húska s červenými ústy“, ktorú vyslobodí odvážny šuhaj

– naoko je to veršovaná rozprávka, súčasníci však pochopili, že Junák symbolizuje Ľ. Štúra

Piesne vojenské

Pochod

}

=>

reagoval na revolúciu, hoci v tom čase študoval zememeračstvo v Pešti

  • po skončení štúdia v Banskej Štiavnici žil v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný

BALADY:

Žltá ľalija

Ctibor

Margita a Besna

}

ústrednou myšlienkou (ideou) balád je víťazstvo spravodlivosti, tón balád pochmúrny – reakcia na vlastné životné pocity

  • balady napísal po revolúcii, Viedeň nesplnila to, čo od nej Slováci očakávali

Žltá ľalija – o porušení manželskej prísahy vernosti, hoci si manželia sľúbili lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá, za neveru je potrestaná, mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí umiera

– použitý dialóg => napätie a rýchly spád deja

Krutosť osudu rozoberá v baladách:

Ctibor – balada hovorí o bezohľadnom pánovi Beckova, znesvätil poľovačku a je potrestaný

Margita a Besná – názov 2 skál v Strečnianskej doline, preteká medzi nimi Váh, skaly sú nebezpečné pre pltníkov, boli opradené povesťou o vdove

povesť => vychádza z ľudovej slovesnosti

dej povesti:

vdova zo žiarlivosti sotí svoju peknú nevlastnú dcéru zo skaly do Váhu

výčitky dovedú vdovu k tomu, že na tom istom mieste sama skočí do Váhu

jazykové prostriedky:

gradácia

zvukomaľba

skratkovitosť a rýdzosť jazyka

Smrť Jánošíkova (1862) . lyricko-epická báseň, prevaha lyriky

– skladba sa skladá: 9 spevov + lyrický predspev

námet:

predsmrtné vízie a smrť Jánošíkova,

žiaľ jeho družiny

predspev

– lyrický – cez alegóriu matky a detí rozposiela svoje verše po Slovensku, verí, že nájdu odozvu

I. spev

– oslava Jánošíka a jeho družiny, Jánošíkovci žijú slobodným životom

– v závere je vatra – symbol slobodného života, vatra dohára – koniec slobodného života, zlapanie Jánošíka

– Jánošík má neobvyklé oblečenie => výnimočný; je prísny k bohatým, láskavý k chudobným, družina mu je oddaná

II. spev

– Jánošík má nadprirodzené schopnosti, ani drábi ho nezastrašia, lebo má v opasku silu

– stará baba ho však prezradí, že jeho sila je v opasku, Jánošíka zlapajú a idú ho súdiť za 7 rokov zboja

– on sa spýta, koľko rokov už páni zdierajú ľud

– tvrdo odmieta vykúpiť si slobodu pokladmi: „teraz ma zjedzte, keď ste si ma upiekli!“ – zostáva nezlomený

III. spev

– opis čierneho mesta – tyrana, ktoré:

väzní Jánošíka ó bojí sa Jánošíka

– za Jánošíkom prichádza duša ľudu v podobe milej a lúči sa s ním baladou

– v tomto speve je postava Jánošíka pasívna

IV. spev

– najpochmúrnejší, diabol pripomína Jánošíkovi blížiacu sa smrť

– kontrast:

noc vo väzení ó sen o slobode

(Jánošík je priko-

vaný ku skale)

V. spev

– začína sa uvedomením si neslobodného postavenia, reaguje na spoločenskú situáciu po revolúcii 1848-49, kedy Alexander Bach zakázal akýkoľvek národný pohyb

– sú tu Jánošíkove reflexie o voľnosti:

„Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti, (epizeuxa)

a teraz ťa nemám, ani za dve hrsti“.

– Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že nemohol zniesť útlak, verí v spravodlivosť

– kontrast:

tragický osud Jánošíka ó viera vo víťazstvo slobody

! národu pomôže len silný jednotlivec – „bohatier Boží“ – mesianizmus

– končí noc, začína deň, no pre Jánošíka znamená smrť.

„Zvonia na deň, mne na noc, (antonymá, opozitá)

oj srdce nežiali,

my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali.“

VI spev

– Jánošík vystupuje vo veľmi ušľachtilej podobe, stojí pred ľudom ako duchovný vodca a cíti sa zodpovedný za jeho osud

– Jánošíka vedú na smrť a aj príroda to cíti:

„Kam tie mraky tak letia, jak hladní havrani...“

– autor vyslovuje nádej, že túžba po slobode bude večne živá

– kňaz sa Jánošíkovi káže modliť, on sa odmieta modliť za seba a modlí za ubiedený ľud

! tragický moment nie je v Jánošíkovej smrti, ale v pasivite ubiedeného a zastrašeného ľudu

VII spev

– Jánošík stojí neohrozene pred šibenicou

– kraj leží pred ním a on uvažuje o svojich najbližších

– Jánošík sa lúči s rodným krajom, spomína na boj proti tyranom

– v duši: vnútorný nepokoj, túžba po novom Jánošíkovi v ňom rastie

– príroda je pripravená na smrť hrdinu:

„Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera,

hlucho, temno na schode jak v prostred cmitera.“

VIII spev

– autor zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva o Jánošíkovi povesti

– Jánošík sa stáva symbolom slobody, boja proti nespravodlivosti

IX. spev

– (Zjavenie) – je alegorický, Jánošíkova svadba s kráľovnou víl (nie je únikom do mytológie) – dôkaz Jánošíkovej nesmrteľnosti, ožitie myšlienok v ľude

– Kráľovná víl – symbol slobody

– spev družíc – spev o víťazstve

Skladba

črty rôznych žánrov:

– baladické prvky

– prvky elégie

– prvky hrdinského spevu

– tvorí celok

Jazykové prostriedky

umelecké: hyperboly, deminutíva, rečnícke otázky, epizeuxy, prirovnania, personifikácie, symboly

Kompozícia :

kontrast :

   
 

tragizmus

ó

heroizmus

 

tma

ó

svetlo

 

bezprávie

ó

sloboda

Romantický konflikt :

 

veľká túžba

ó

skutočnosť

sloboda

– najvyššia hodnota pre človeka

smútok

– výsledok porevolučného sklamania štúrovcov

  1. roky – Botto písal príležitostné básne (Memorandové zhromaždenie, založenie MS, ...)

J.Botto Smrť Jánošíkova

Jazykové prostriedky:

  • veršový systém: sylabizmus – rovnaký počet slabík vo verši
  • prevláda 12 slabičný verš – alexandrín – s prestávkou po 6 slabike
  • inšpiračné zdroje: Karel H. Mácha: Máj

ľudová slovesnosť.

V skladbe nájdeme ľudové slovázdrobneniny – žilky, lipka

  • metafora – slnce v zlatej kolíske, nad horou umiera – autor v speve vyjadril, že nádej štúrovcov sa pominula skôr ako ju mohli uskutočniť.
  • prirovnanie – obloha v ťažkom smútku sa zohýna, sťa mať biedna nad rakvou jediného syna
  • epiteton – ťažký smútok
  • alegória – inotaj – celý 9. spev
  • epixeuxa – opakovanie tých istých slov vo verši za sebou: Janíčko, janíčko ty moje srdiečko
  • epanastrofa – slovo z konca riadku sa opakuje na začiatku ďalšieho verša: „zanôtili chlapci, boli časy boli.

Boli časy boli, ale...“

- hyperbola – zveličovanie: „hoj a keď nad hlavou palošík im zblisne, to až len

v Budíne srdce pánom stisne!“

Andrej Sládkovič

(1812-1872)

- narodil sa v Krupine, veril vo vývin ľudstva k dobru, pravde a kráse

- študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, zapojil sa do činnosti literárneho krúžku

- živil sa súkromnými hodinami v meštiackych domoch

- dostal sa do zámožnej rodiny Pišlovcov, zaľúbil sa do ich dcéry Márie

- 1840 - prišiel študovať na lýceum do Bratislavy, rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku

- 1843-1844 študoval na univerzite v Halle, zapôsobila na neho Heglova estetika

- po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ

- ťažko prežíval rozchod s milovanou Máriou, ktorú vydali za medovníkára

- od r.1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde zomrel

TVORBA:

Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti - hymnická báseň, autor privítal revolúciu r.1848, priamo sa na nej nezúčastnil, ale maďarskí gardisti ho pokladali za nebezpečného a nejaký čas ho väznili

1842-1844 Sôvety v rodine Dušanovej - rozhovory, filozoficko- reflexívna báseň, skladá sa zo 4 častí

- na rozhovoroch s ľudstvom sa zúčastňujú alegorické postavy, tlmočia Heglove tézy, že rozum, pravda a túžba po slobode sú podmienkou oslávenia ľudského ducha

- básnik pranieruje lakomstvo, pokrytectvo, hlúposť, využíva iróniu a satiru

- autor si uvedomuje, že človek je súčasťou prírody a spoločnosti

1846 MARÍNA

- skladba má 2 veľké časti:

  1. lyricko-epická-zobrazuje nešťastnú lásku k Márii Pišlovej
  2. reflexívno-symbolická-láska nadobúda spoločenský, nadosobný charakter

- skladbou sa vyrovnal so svojím osobným ľúbostným zážitkom aj s predsudkami štúrovcov

- ideál krásy je spočiatku abstraktný, potom nadobúda konkrétne črty

- autor obracia pohľad na Sitno, Hron, domov

- lásku k žene spája s láskou k vlasti

- k Maríne prichádza symbolický pokušiteľ v podobe „motýľa“ , „mátohy, hadiska, tajného zlosyna a satana“

- Marína na nátlak rodiny dáva prednosť hmotnému zabezpečeniu, postupne sa mení na vidinu

- ľúbostný cit autor zamieňa s mladosťou, ktorú chápe ako stav duše a túžbu človeka po kráse

- hrdina odoláva zvodom pohronskej víly Maríny, ktorá ho vábi do hlbín Hrona a večnosti, autor si uvedomuje, že jeho vlasť je na zemi

- láska k národu sa môže stať pokračovaním lásky k žene

- záver skladby nevyznieva tragicky, ale ako spomienka na krásnu lásku, ktorá je diamantom

MARÍNA

4 tematické okruhy: + Krása

+ Láska k žene

+ Láska k vlasti – jednota v duchu Hegelovej filozofii

+ Mladosť – stav duše

Jazykové prostriedky:

  • metafora
  • epiteton
  • anafora – opakovanie rovnakých slov na začiatku veršov
  • litotest – dvojitý zápor, ktorý vyjadruje klad
  • epizeuxa – rovnaké slová nasledujúce za sebou
  • zvolanie
  • rečnícka otázka
  • oslovenie
  • epanastrofa - opakovanie slov na konci jedného a začiatku druhého verša
  1. strofa- autor vyjadril túžbu po kráse. Stelesnením krásy je pre básnika Marína. Láska k nej mu „svety pohýna“, teda pôsobí na neho ako tvorivá sila
  1. strofa – autor sa zameral na vyjadrenie lásky k žene, využíva anaforu a litotest
  1. strofa – básnik vyjadril lásku k Slovensku, a tak pozdvihol národné povedomie slovenského ľudu, čo je jedným z dôležitých znakov romantickej literatúry
  1. strofa – nadväzuje na 72. Autor vyjadril jednotu lásky k žene a k vlasti v duchu Hegelovej filozofie
  1. strofa - autor sa zamýšľa nad mladosťou, na položené rečnícke otázky hneď odpovedá. Záver úvahy ( reflexie): mladosť je stav duše. Strofa sa vyznačuje významovou mnohotvárnosťou.
  1. strofs – autor uvažuje nad ľúbosťou, hrdina skladby odoláva zvodom pohronskej víly, ktorá ho vábi do hlbín Hrona.
  1. a 291. strofa – básnik nerezignoval. Našiel si svoje miesto v pozemskom živote. Láska sa skončila, ale spomienky zostávajú.

Marína je písaná 10 veršovou strofou

Jazyk:

- hovorové a knižné prvky

- intelektuálne poetizmy – krásnomladá, veľkocitá

- antonymá- my spájame, čo svet dvojí

- paradoxy-mladosti vädnú - mladosť je večná

- oxymorá-oheň chladný

- personifikácie-temnoty smútia

- vzrušená intonácia

DETVAN

  • lyricko – epická skladba, má 5 spevov:

Martin

Družina

Slatinský jarmok

Vohľady

Lapačka

Hlavné postavy: - Martin Hudcovie

- švárna Elena

- kráľ Matej – je to zidealizovaná postava

  1. Martin – v úvode skladby nájdeme lyrický opis Poľany a Detvy, dozvedáme

sa o narodení Martina ako syna svojej zeme. Martin prichádza

v nedeľu na lúku, kde sa stretáva so švárnou Elenou. Vidí sokola

ako zaútočil na bezbranného zajaca, a preto, že tento zápas bol

nerovný, zabil sokola. Básnik cíti príchod nových časov pre

slovenský národ. V tomto speve je vyjadrená túžba Martina po

sláve.

  1. Družina – na poľane pri vatre sedia mládenci s bačom a pečú barana na

ražni. Autor nás vyzýva, aby sme si všímali prítomnosť a mali

dôveru v budúcnosť. Zbojník unesie Elenu, Martin priznáva, že

zabil kráľovského sokola, cestou stretáva zbojníkov a oslobodí

Elenu.

  1. Slatinský jarmok - do Slatiny na jarmok sa vyberie aj kráľ Matej, aby

spoznal život ľudu. Martin vyhľadá kráľa a priznáva sa mu, že

zabil jeho sokola. Kráľovi sa páči smelosť a statočnosť mládenca,

Martin dostane vraného koňa.

  1. Vohľady - Elena čaká na priedomí na svojho Martina a hrá na drumbly.

Prichádza za ňou a vraví jej, že sa rád pozerá do ružových tvárí.

Elena mu však pohrozí za uchom a varuje ho pred Martinom.

Zahrá mu však na drumbly, za čo jej kráľ daruje prsteň. V závere

spevu je romantický obraz zaľúbených mladých ľudí, Martina

a Eleny, čo vyvoláva v básnikovi spomienky na lásku.

  1. Lapačka - do domu Hudcovcov prichádzajú kráľovský poslovia a odvádzajú

Martina na zámok ku kráľovi Matejovi. Matej hovorí, že Matej

bude bojovať v jeho Čiernom pluku. Martin prisahá vernosť

svojmu kráľovi a žiada, aby si mohol ponechať valašku, kroj,

vrkoče a fujaru – zostať bez tradícií znamená zostať bez koreňov.

Charakteristika hl. postáv:

Martin Hudcovie – mládenec túži byť slávnym, je ideálnym predstaviteľom slovenského ľudu, je synom prírody, pochádza zo sedliackeho rodu, je čestný, statočný, priamy a verný, je slobodný a má v úcte tradície. Je to postava bez konfliktov.

Elena – je ideálnou predstaviteľkou slovenského národa, je krásna, z ľudských vlastností u nej vystupuje do popredia vernosť.

Kráľ Matej – je to zidealizovaná historická postava, panovník sa zaujíma o to, ako žije jeho ľud. Ocení si čestnosť a statočnosť Martina a dovolí mu, aby si v Čiernom pluku ponechal kroj, valašku, vrkoče – zachovať tradíciu.

1853 DETVAN-zhrnutie

  1. SPEV

- krásy prírody

- zrastenosť ľudu s prírodou

- reflexie o slovenskom ľude

  1. SPEV

- o ľudovom umení

- o viere v budúcnosť slovenského ľudu

  1. SPEV

- najepickejší

- Matiáš- demokratický panovník

- odmení Martina kantárom a koňom

  1. SPEV

- obraz Eleny- ideál Slovenky

  1. SPEV

- obraz veselého i tragického verbovania

- Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša,ale pod podmienkou, že si ponechá kroj, fujaru, valašku aj Elenu

záverečné verše:

„Rod môj , ty ľúb si svojho Detvana .

V ňom duša tvoja je zmaľovaná...

- postava Martina sa vyvíja, z dedinského mládenca sa stáva bojovník proti zlu a zástanca utláčaných

- autor je s hrdinami vnútorne spriaznený, Martina pokladá za druha srdečného a Elenu za sestru spevcovu

- obaja sú stelesnením sily a krásy

- ľud je podľa autora základom, na ktorom bude stáť „pyramída slobody“

- KOMPOZÍCIA

- zakladá sa na časovom slede motívov

- jednotlivé spevy postupne rozvíjajú dej

- reflexívne časti zdôrazňujú zmysel deja, vytvárajú pozadie deja

IDEA BÁSNE

- vyzdvihnutie krásy slovenského ľudu

- Sládkovič sa cíti súčasťou národa, často sa vyjadruje v pluráli

- uplatnil 10 veršovú strofu, množstvo figúr

Kratšie lyrické básne

Nehaňte ľud môj - básňou autor posilňoval vlastenecké povedomie

Hojže, Bože...

Milica - lyricko-epická báseň s námetom srbsko-tureckých bojov,poukazuje na slovanské vlastenectvo v boji proti Turkom

Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti - poukázal na to, že tento slávny bojovník proti Turkom bol Slovanom

Príležitostné básne

Svätomartiniáda-autor básňou reagoval na memorandové zhromaždenie

Lipa cyrilometodejská-reaguje na jubileum príchodu slovanských vierozvestov

Čo vy za nič nemáte nás?-báseň je výzvou utláčateľom Slovákov a Slovanov

PRÓZA V OBDOBÍ ROMANTIZMU

Predstavitelia: J. M. Hurban a J. Kalinčiak. 

jozef Miloslav Hurban ( 1817- 1888)

Životopis:

Narodil sa v Beckove. V Bratislave na lýceu sa zoznámil s Ľ. Štúrom, ktorý ho získal pre prácu v spoločnosti a podnietil v ňom vlastenecké cítenie. Najdlhšie pôsobil v Hlbokom, kde aj zomrel. Pokúsil sa o poéziu, úspešný bol aj v próze. Písal aj historické prózy. Námety čerpal zo slovenskej histórie a prítomnosti. Kotvia v minulosti, ale sú obrazom súčasnosti.

Redaktorská činnosť: - Almanach Nitra

- Slovenské pohľady na vedy, umenia a literatúry

Diela:

- Svätoplukovci, aneb pád ríše velkomoravské

- Svadba krále velkomoravského

- Od Silvestra do Troch kráľov

  • Olejkár
  • Gottšalk
  • Slovensko a jeho život literárny
  • Korytnické poháriky /satira meštiactva/
  • Životopis Ľ. Štúra /nedokončené dielo/
  • Prítomnosť a obrazy zo života tatranského

Svätoplukovci, aneb pád ríše velkomoravské – povesť z čias veľkej Moravy.

Svadba krále velkomoravského – zobrazuje tu vlastenectvo mladého Svätopluka.

Prítomnosť a obrazy zo života tatranského – hlavný hrdina je Vladimír Boleslánnsky, zamýšľa sa nad úlohou ľudstva v budúcnosti. Kritizuje opilstvo, úžerníctvo, nafúkanosť a odrodilstvo.

Gottšalk – v románe ide o zobrazenie života polabských Slovanov. Hlavnou postavou je slovanské knieža Gočalko, opúšťa pohanskú manželku i dcéru a oženil sa s dánskou kresťanskou princeznou, pod pogermánčeným menom Gottšalk. Šíril kresťanstvo medzi svojimi kmeňmi. Nakoniec ho vlastní krajania zabijú. Hurban tu odhaľuje protirečivé stránky kresťanstva a pohanstva.

Kresťanstvo – humanistický základ, ale odsudzuje formy, akými sa šírilo.

Pohanstvo- cení si jeho demokratizmus a radosť zo života.

Od Silvestra do Troch kráľov

  • autor zobrazuje dobové i národné problémy. Využíva situačnú komiku. Dialógy sú dynamické. Je to noveletka.

Miesto deja: Bruchoslavice

Hlavný hrdina: Ďorď Šúplata – bohatý, lakomý starý mládenec.

Ďalšie postavy: Jaroslav Milenský /slovenský spisovateľ/, advokát Brožek /tvoria protikladnú skupinu/, slúžka Ilona

Dej:

Ďorď Šúplata požičiava peniaze na vysoký úrok, požičiava i zemiaky a jačmeň. Do karikatúrnych scén ho priviedli okolnosti s lósom, ktorý kúpila jeho slúžka Ilona od žida. Vyhrešil ju, že premárnila peniaze, a preto lós predala. Vyhral však 200 000,- a kvôli nim si Šúplata zobral Ilonu za ženu. /Ilona lós predala advokátovi Brožkovi, ktorý ho venoval slovenskému spisovateľovi Milenskému ako svadobný dar./

V diele sú zobrazené kapitalistické vzťahy. Autor odsúdil vzťahy v spoločnosti, prílišné dodržiavanie predpisov v národnom živote. Autor používa rečnícky štýl hlavne tam, kde poúča o národnej uvedomelosti.

 

Milenský hovoril o teológoch, ktorí nedokázali povzniesť slovenský národ, ale stále len o tom hovorili.

Autor odsúdil :

  • feudalizmus na postave Ďorďa Šúplatu, zobrazil jeho túžbu udržať sa pri živote, ale postupoval už formami typickými pre kapitalizmus.
  • odsudzuje i kapitalizmus tiež na postave Ďorďa Šúplatu.

Olejkár

Miesto deja: Trenčín a okolie

Postavy: Olejkár Hrabovec, zlatníkova sestra Želmíra, jeho žena Milada, jediná dcéra Ľudmila, Vít.

Dej:

V posledný deň r. 1299 bolo chladné počasie, snehové metelice, duli mrazivé vetry. Bol to deň hrôzy, kedy sa mali stretnúť dve storočia. V ten večer prišiel k starému zlatníkovi pán Hrabovec – olejkár. Zlatník sa s ním dlho hneval, lebo v minulosti mu zviedol krásnu sestru Želmíru. Pomerili sa a zlatník ukázal Hrabovcovi skrýšu kostolných pokladov Matúša Čáka a chcel, aby ho zradil. Olejkár mal zásluhou svojich dobrých mastičiek a byliniek u Matúša privilégiá, neskôr však so zradou súhlasil.

Olejkár mal ženu Miladu a jedinú dcéru Ľudmilu. Milada bola kedysi milenkou Feliciána. Ľudmila ľúbila Víta. Bol otcovým učňom, priúčal sa olejkárstvu. Milenci prosili Miladu o požehnanie. Olejkár ich láske zabraňoval, ale Milada im r. 1300 požehnanie dala.

Jedného dňa Vít dostal príkaz od Olejkára, aby zaniesol mastičky Matúšovi na trenčiansky hrad. Cestou sa Vít zastavil v krčme pod vrchom Sokolice. Na brehu Váhu ho chytili zbojníci, chceli ho okradnúť a utopiť. Víta zachránili šľachtici Zlatecký a Važecký. Boli to dvaja najväčší a najbohatší synovia krajiny.

Aby Olejkár zamedzil styku Ľudmily a Víta, Ľudmila mala odísť k zlatníkovi do mesta Trenčína /bol tam richtárom/. Milada ostala sama. Keď prišiel Felicián, odišla s jeho družinou.

Chýry o nečestnom konaní zlatníka i Olejkára sa rozniesli po okolí. Roku 1302 za vlády Václava III. bol usporiadaný súdny proces. Hlavné slovo mal Matúš Čák. Zlatník sa priznal k svojej vine a bol odsúdený na trest smrti. Výjav Olejkára bol prenikavejší. Pred súdom vyrozprával celý svoj životopis. Medzi iným oznámil Vítovi a Ľudmile, že sú súrodenci. Vít bol synom Želmíry a Olejkára. Súrodenci boli sklamaný nešťastnou láskou. Ľudmila odišla do kláštora, Vít zostal v službách Čáka. Tak sa končí osud detí Hrabovcových.

ČRTY ROMANTIZMU

  • v povesti vystupuje mnoho postáv, ktoré sú zahalené tajomstvom
  • dej sa začína opisom tmavej, búrlivej silvestrovskej noci
  • Hrabovec, zlatník snujú intrigy, sprisahanie proti M. Čákovi
  • historický námet povesti
  • idealizácia M. Čáka, autor ho zobrazuje ako silného, cieľavedomého a spravodlivého vladára:

„On vládol nad Tatrami. A v jeho Tatrách bol

pokoj a panovali spravodlivosť a šťastie.“

  • Matúš je zobrazený ako uvedomelý Slovák
  • reč postáv z ľudu je živá, hovorová, popretkávaná prísloviami
  • pomsta M. Čáka
  • zložité vzťahy medzi ľuďmi
  • vášeň a láska
  • víťazstvo dobra nad zlom

Ján KALINČIAK /1822 – 1871/

Narodil sa v Hornom Záturčí. Otec – sedliackeho pôvodu, bol tu farárom, ale pochádzal z Párnice z Oravy. Skoro osirel a musel sa o seba starať sám. Matka – hrdá zemianka. Pochádzala z Vrútok. Bola výborná rozprávačka, kronikárka všetkých zemianskych rodín v Turci.

Po štúdiách v Gemeri a v Levoči prišiel do Bratislavy už s pevným národným cítením, stal sa členom štúrovskej družiny.

Študoval právo, teológiu a filozofiu, štúdiá dokončil v Halle.

Rok bol domácim vychovávateľom, 12 rokov profesorom filozofie a rektorom lýcea v Modre – toto obdobie hodnotí ako šťastné.

10 rokov bol riaditeľom Gymnázia v Tešíne, mal ťažkosti s nadriadenými úradmi. Potom sa usadil v Martine, kde bol redaktorom časopisu Orol. Mal úmysel z Orla vytvoriť kvalitný časopis.

Historické poviedky:

- Mních

  • Milkov hrob
  • Mládenec slovenský
  • Bozkovci
  • Púť lásky

Diela o zemanoch:

  • Svätý Duch
  • Knieža Liptovské
  • Orava

REŠTAVRÁCIA

postavy: Adam Bešeňovský, jeho dcéra Anuľka

Peter Barina

Štefan Levický

Ondrej Levický

Matiáš Bešeňovský

Ján Potocký

dej: 

Dej sa odohráva v 19. storočí. Námetom je obraz kortesačiek – získavanie voličov pred voľbami. Autor zobrazuje bohatých zemanov, ktorí chcú dosiahnuť vysoké postavenie, vlastniť veľa majetku. Omiesto vicišpána sa uchádza Adam Bešeňovský a Ján Potocký. Chudobný zeman Štefan Levický sa zaľúbi do dcéry A. Bešňovského, Anuľky. Jej otcovi to nie je po vôli, lebo ju chce vydať za grófa Želinského a zabezpečiť tak dcére lepšiu budúcnosť. Štefanovi sľúbil, že Anuľku dostane, len ak sa stane vicišpánom.

Obaja kandidáti získavajú hlasy voličov pijatikou a podplácaním kortešov. Obe strany majú prívržencov i odporcov. Ondrej Levický pomáha Štefanovi Levickému. Podarí sa mu získať Mariáša Bešeňovského na stranu Potockých. Matiáš však sľub nedodrží a prejde do radov Adama Bešeňovského. Za porušenie prísahy ho prívrženci Potockého musia potrestať. Postavia ho pred fingovaný súd a on prisľúbi, že prejde na stranu Potockých. Potocký teda dosiahne víťazstvo a Števko podľa dohody stane druhým vicišpánom a dostáva Anuľku.

V diele niet víťazov ani porazených, všetci dosiahli to, po čom túžili.

 

Jazykové prostriedky:

Autor využíva príslovia, porekadlá, frazeologizmy /mnohé sa rýmujú/, hovorovú reč. 

Obraz zemianstva:

  • Matiáš Bešeňovký je za peniaze schopný zradiť, prijíma úplatok z obidvoch strán
  • autor zobrazil honbu za mocou a majetkom, vo voľbách vyhráva ten, kto má viac peňazí

„Deti moje, to boli časy! Takých namojdušu nikdy viacej nebude !“

  • autor poukázal na úpadok zemianstva

 

Romantické črty:

  • láska s prekážkami
  • intrigy a zrada

 

Náznaky realizmu:

  • láska mladých ľudí, hlavne zo strany Aničky nie je vášnivá

Anuľka Štefanovi hovorí: „ .. čo je lačné, neni vzácne, a ty si ma musíš zaslúžiť. Nuž staň sa vicišpánom, postav sa pred môjho otca.“

PÚŤ LÁSKY

hlavné postavy: Janko Černok – mocný pán na zámku Branč

aga Osman – turecký vládca na zámku Červený Kameň

Žofia Hanušová

dej:

V jedno jesenné ráno sa vybral Janko so sprievodcom na Myjavu k svojej milej Žofii. Cestou stretne agu Osmana a jeho sprievod. V jeho náručí spoznáva svoju Žofiu. Aga ju tiež veľmi miluje a chce si ju odviesť. Medzi sokmi sa strhne tuhý boj. Janko v ňom oslobodí z rúk Osmana krásnu Žofiu a vráti ju otcovi. Žofia sa chce vydať za Černoka proti otcovej vôli. Aga sa rozhodne prekaziť sobáš. Počas svadby začne Myjava horieť na 10 miestach a Aga unesie Černoka. Žofia sa nevzdáva svojho milovaného Janka a podstúpi cestu dobrodružstiev za jeho oslobodením. Zámer Žofie sa podarí. Osman obidvoch prepustí a zaručí im bezpečný návrat domov. Láske však nie je súdené naplnenie. Keď sa šťastní milenci vracali domov, došlo k tragédii. Sedliaci, pracujúci v hore, zavraždili Janka Černoka, lebo sa domnievali, že v drahom tureckom obleku môže byť oblečený iba turecký hodnostár.

Z príbehu sa dá usúdiť, že Kalinčiak vybočil z rámca štúrovskej schémy, podľa ktorej základnými poslaniami mládeže bolo zasvätiť život národným veciam a nevšímať si osobné šťastie.

Autor sa v diele sústreďuje na psychológiu Černoka a Osmana, na ich vnútorný nepokoj, spôsobený nešťastnou láskou.

Autor povyšuje lásku: „ Ľudia milujúci viac osobnú slobodu ako devicu srdca

svojho, nemilujú srdečne, dokonale, bo v tom záleží

tajomstvo lásky, že sa táto v slobode cíti neslobodnou.“

Pozoruhodný je postoj autora k obidvom mládencom. Spája ich a rozdeľuje ľúbostný cit k tej istej dievčine. Autor si však k obidvom zachováva objektívny postoj, obaja sú mu sympatickí. Sú to výnimoční ľudia a kreslí ich celkom v duchu romantickej poetiky.

ROMÁN

  • Je veľký prozaický žáner epiky.
  • Zobrazuje široký okruh životných javov, obyčajne v dlhšom rozpätí, ktoré umožňuje zobraziť životné javy vo vývine.
  • Využívajú sa tu tri základné literárne postupy:
  1. epický – je základný
  2. lyrický – uplatňuje sa pri zobrazovaní vnútorných pocitov postáv, pri

opisoch, úvahách

  1. dramatický – dramatický postup pri zobrazovaní priameho rozhovoru

medzi postavami

V románe je dôležitá kategória rozprávača. Základom deja je rozprávanie udalosti. Dej románu je zložitý, tvorí ho množstvo udalostí, na ktorých sa zúčastňuje mnoho postáv. Výnimkou sú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy /Dostojevskij: Zločin a trest/.

románový dej: - hlavné

- vedľajšie dejové línie

postavy: - hlavné

- vedľajšie

Zobrazované vzťahy medzi ľuďmi často vyúsťujú do konfliktov.

Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú dilógie, trilógie a románové cykly. Takýmto cyklom je napríklad Balzacova: Ľudská komédia.

Pôvod termínu „román“ je v strednom Francúzsku, kde sa ním spočiatku označovali akékoľvek slovesné diela napísané ľudovým jazykom /lingua romana/, teda nie po latinsky. V 13. – 15. storočí sa názvom román označovali veršované epické útvary, tzv. rytierske romány.

Skutočný román má svoj pôvod v poviedkach a novelách. Zárodkom budúcej románovej kompozície je Boccacciov Decameron. Dôležitým stupňom no vývine románu bol pikareskný román. Vznikol v 16. a 17. storočí. Jeho hlavnoupostavou bol veselý tulák, šibal prechádzajúci z jedného miesta na druhé.

Ďalší stupeň vo vývoji európskeho románu znamená Cervantesov Don Quijote a Sancho Panza, pôvodným zámerom autora bolo zosmiešnenie rytierskych románov.

Do dejín románu sa zapísal Daniel Defoe so svojím dielom: Robinson Crusoe. 18. stor. – prvé psychologické romány / Dostojevskij: Zločin a trest/. Koncom 18. stor. – prvý slovenský román: Príhody a skúsenosti mládenca Reného od J. I. Bajzu. V tomto románe je využitý kompozičný princíp putovania hlavného hrdinu.

Významným románopiscom v 19. storočí bol napr. Vajanský ako aj KukučínŠoltésová. 20. storočie – Hronský, Ondrejov, Jašík, Bednár ...

NOVELA

  • zaraďuje sa medzi stredné žánre epiky. Získala si obľubu u spisovateľov 19. stor., je obľúbená dodnes.
  • vznikla v období renesancie v Taliansku. Názvom novela sa chcelo naznačiť, že ide o neobyčajnú, novú udalosť.
  • novela zobrazuje súbor udalostí, má väčší počet postáv ako poviedka, zložitejší dej, ktorý má rýchly spád, často v ňom dochádza k prekvapivému obratu
  • postavy vstupujú do deja sformované

Známi novelisti: Boccaccio, Čechov, Vajanský, Kukučín, Timrava atď..

POVIEDKA

  • umelecky zobrazuje jednu udalosť bez toho, aby venovala pozornosť predchádzajúcim alebo nasledujúcim udalostiam
  • má jednoduchý dej, bez vedľajšich epizód, vystupuje v nej malé množstvo postáv, tieto sú vykreslené ako plnohodnotné charaktery, vstupujú do deja sformované : Maco Mlieč, Mamka Pôstková.
Učebný materiál si môžeš pozrieť v dokumente PDF kliknutím na nasledujúci odkaz:
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.056