JOZEF GREGOR- TAJOVSKÝ tvorba

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča verca123 (26)
Typ práce: Maturita
Dátum: 27.09.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 136 slov
Počet zobrazení: 1 756
Tlačení: 32
Uložení: 34

JOZEF GREGOR- TAJOVSKÝ (1874 – 1940)

  • patrí k vrcholným zjavom II. vlny slovenského literárneho realizmu.
  • Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici
  • Vyrastal u svojho starého otca, ktorý si získal srdce vnuka i jeho lásku a úctu, ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach, študoval na Československej obchodnej akadémii, po návrate z Prahy pôsobil ako úradník v slovenských mestách.
  • v rokoch 1. sv. vojny sa ocitol na východnom fronte a po návrate do vlasti sa začal zúčastňovať na rozvoji umeleckého a slov. kultúrneho života
  • zomrel 20. mája 1940 a pochovaný je na cintoríne v rodnom Tajove

TvorbaJ.G.Tajovského:

knižné zbierky: Omrvinky,

Z dediny 

súbor poviedok: Rozprávky,

Pastierča 

kniha poviedok: Besednice,

................................Rozprávky pre ľud 

poviedka Úžerník – odhalil v nej predstaviteľov tej spoločenskej vrstvy alebo síl, ktorí zaviňujú hmotný úpadok slov. ľudu.

Poviedky Spod kosy, Tŕpky, Zbohom – rozširuje v nich tematickú oblasť svojich próz a celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo.

Vrcholné prózy – Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková. 

Mamka Pôstková a Horký chlieb – do centra sa dostáva utrpenie žien.

Rozprávky z Ruska – zobrazené zážitky, skúsenosti z II. sv. vojny

Cyklus Revolúcia – reagoval na revolučné udalosti v Rusku

Veselohra Ženský zákon, Nový život 

hry Statky - zmätky V službe 

z poprevratových prác sú najznámejšie dve hry:

Smrť Ďurka Langsfelda 

Blúznivci  

MACO MLIEČ

Dej: Maco je pracovitý človek, slúži u gazdu. Maco ochorie a žiadne

byliny mu nepomáhajú. Keď už tušil, že sa blíži jeho smrť, chcel zaplatiť dlh u svojho gazdu

Keď však príde ku gazdovi zistí, že nie on má u neho dlh, ale gazda je dlžný jemu. Maco poprial gazdovi všetko dobré, pobozkal mu ruku, s radami na skoré vyliečenie, ktoré mu gazda dal, odchádza. Je mu jedno či sa vylieči, alebo zomrie. Ak sa vylieči, bude musieť ďalej robiť, a ak zomrie bude v hrobe hniť.

Na nasledujúci deň Maca už našli stuhnutého v telínci. Gazda mu vystrojí krásny pohreb. Ostatní sluhovia v obci si medzi sebou povrávali, že gazda mal Maca za čo pochovať.

Analyzujte ukážku z čítanky!

je to kriticko-realistická poviedka

  • autor zachytáva život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže sám brániť
  • kritizuje zdieranie pracujúceho človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejako postihnutým
  • úlohou poviedky bolo vzbudiť v čitateľovi súcit.

kompozícia:

krátky príbeh bez zvratov a napätia

stavba textu:

  1. stretnutie rozprávača s Macom Mliečom (rozprávač vystupuje v 1.os.j.č.)
  2. vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
  3. prerozprávanie života Maca Mlieča od dôb, keď začal pracovať, prerývané opismi postavy a charakteristikou

charakteristika postavy:

Rozprávač sa zastavil pri Macovi, ktorý pri ceste pásol kravy a pýtal sa, odkedy pracuje (u gazdu pracoval od mladosti). Poradil mu, aby si zrátal, koľko by mal peňazí, keby ho gazda riadne – každý rok vyplácal.

Maco nemá pocit, že ho gazda zdiera, pretože pozná od detstva len prácu. Nezaložil si vlastnú rodinu, nepoznal lásku, pracuje na cudzom.

V jeseni začal Maco chorľavieť, no nesťažoval sa nikomu, trpel. Paholci

sa zľutovali a ťažké práce urobili namiesto neho. Gazda sa nevzdal dobrého robotníka a vždy mu našiel výhodnú prácu.

Maco sa bojí, že zomrie a nestihne sa s gazdom porátať. Zodvihol sa zo slamy a zavliekol pod okno.

citát:

„Chová ma, šatí ma, na Všechsvätých nové krpce, baranicu mi kúpil... a ja roboty žiadnej. Akože to ešte odslúžim, ak ma toto nepopustí...? Nepovedať nič? To by bolo... Nevedieť ani ako umierať? Akože si ľahneš do tej zeme? Veď by som ani nezhnil, prišla mu na myseľ jeho celoživotná filozofia:

Poriadne robiť, sebe či cudziemu, to mu bolo vedľajšie, a statočne umrieť“.

Gazda urobil vyúčtovanie pre Maca, ale iba za jeden rok. Maco nechce, aby mu vyplatil peniaze, prosí gazdu, aby mu za ne vystrojil poriadny pohreb. Odoberie sa, poďakuje mu, že ho choval a šatil.

Poviedka má znaky  realistickej tvorby. Autor si menej všíma prostredie, do popredia sa dostáva popis osoby. Nájdeme tu nepriamu charakteristiku, úvahu v rámci vnútorného monológu.

Jazykové prostriedky:

  • ľudový jazyk
  • dialektizmy (švíbalky, akô, druhô)
  • hyperbolické prirovnania (oči ako myš)

Mamka Pôstková

Autor rozpráva príbeh životom skúšanej, obetavej a svedomitej ženy. Poukazuje na jej čestnosť a zmysel pre povinnosť. Otvára čitateľom oči:

„ Hľa, akí ľudia žijú medzi nami. „

V krátkosti retrospektívne uvádza príbeh mamky Pôstkovej. Muža nemala dobrého, syn bol podobnej povahy a mamka sa snažila pomáhať neveste a deťom. Aby vyplatila dlh, predala svoju perinku.

Autor v diele využil retrospektívu. Vracia sa v deji späť k niektorým udalostiam, v živote hlavnej postavy.

Z jazykových prostriedkov si v texte všimneme deminutíva( zdrobneniny ).

Autor prejavuje súcit so životným údelom hlavnej postavy.

ROZPRÁVKY Z RUSKA  (zbierka poviedok )

Poviedka Hlucháň

hl.postava : Juro Kotliak

Autor v tejto poviedke odsúdil I. svetovú vojnu. Juro bol hluchý. Pri začiatočných odvodoch ho na vojnu nezobrali, ale keď vojna trvala už tretí rok, vypísali dodatočné odvody a na vojnu museli ísť aj nevojaci.

Juro na vojne veľa trpel, nepočul povely a všetko robil opačne, čatár ho bil, a vtedy sa ho zastali vojaci a povedali, že je hluchý ( preto meno Hlucháň ).

Čoskoro vojakov poslali na front, chodili do stráže, ale Ďura sa báli poslať, on im bol za to vďačný a hovoril, že oni bojujú a on len márni čas. Po večeroch Juro sedával v kúte a spieval falošným hlasom nábožnú pesničku , postupne sa k nemu pridali aj ostatní. Juro si všimol, že vojaci píšu domov ružové karty, dal si napísať aj on a odpísalo mu 14 – ročné dievča (dcéra), že Juríčkovi ( synovi ), už vyšli prvé zúbky. Juro sa vtedy rozplakal, lebo vedel, že už svojho syna neuvidí, všetci boli zamyslení a smutní.

Raz v noci vyšiel z bunkra a viac sa nevrátil. Vojaci ho pochovali na kraj lesa. Najťažšie pre nich bolo napísať domov rodine. Vojaci napísali, že ich čestný a dobrý otec padol v boji.

Po večeroch sa niesli z bunkra tóny clivej piesne, ktoré vyjadrovali túžbu po domove a odpor voči vojne.

dráma ŽENSKÝ ZÁKON

Dej tejto divadelnej hry sa odohráva v prostredí dediny. Skladá sa zo 4 dejstiev. Základom hry je ľúbostná zápletka.

Hlavné postavy : Miško Malecký

Anička Javorová

Autor využíva humorné videnie problémov, komickú stavbu situácie a dialógov. Vytvoril dramatické napätie.

Ženský zákon

1..dejstvo-expozícia

-Anička čaká na Miška, Miško sa rozhodne, že neodíde, kým nepovie Aničkinej matke, že si s Aničkou dali sľub- zasnúbili sa

-všetko je v poriadku, pokiaľ Zuza nepovie, že do gazdovstva sa jej zídu chlapské ruky, teda mladí majú ísť bývať k nejkova matka Mara nesúhlasí, dej sa začína zauzľovať

-1. dejstvo je najspevnejšie, je to žánrový obrázok z odchodu regrútov na vojnu

-2.dejstvo-kolízia

Miško odíde s regrútmi a s otcom do mesta, jeho otec hovorí vojenským pánom, že je starý a potrebuje syna doma

-dohadzovačka Dora Kalinová ponúkne Mare, aby si jej syn zobral dcéru starej richtárky- je bohatšia, ale aj staršia

-Dora ohovorí Aničku, že postáva s iným mládencom

-Miško musí odslúžiť šesť týždňov a potom sa vráti natrvalo

-v tomto dejstve sa nespieva

3.dejstvo

-Miško uverí klebetám a obviní Aničku, že nedodržala sľub, ide na zábavu bez nej, ale netancuje

-nasleduje peripetia- obrat v deji, konflikt sa zdá už neriešiteľný, bez situačnej komiky by sa hra približovala k dráme

-Mara príde k Javorovcom hľadať svojho syna, príde jej zle, Zuza s Aničkou sa o ňu, napriek hnevu, riadne postarajú

-jediná pieseň v tomto speve vypovedá o Aničkinom smútku

-autor tu zachytil aj babské čarovanie pri náhlej nevoľnosti

-4.dejstvo-rozuzlenie

-Dora sa prizná, že udržiavala zlo medzi rodinami, lebo jej dobre platili, Jano jej zakáže prísť do domu

-Miško sa zmieri s Aničkou a „ženský zákon“ prestáva účinkovať

-dejstvo je cenné z etnografického hľadiska-čarovanie-Anička si chce pričariť lásku Miška, atmosféra Vianoc, štefánska zábava- javisko je plné tancujúcich mladých ľudí v krojoch

Typizácia postáv:

-typy dedinských ľudí

-typický konflikt

-oblečenie –kroj -typický pre stredné Slovensko

-ľudový jazyk- typický pre túto spoločenskú vrstvu

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023