Medzivojnové obdobie v slovenskej literatúre

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: agile
Typ práce: Referát
Dátum: 18.12.2017
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 812 slov
Počet zobrazení: 4 483
Tlačení: 216
Uložení: 226

Medzivojnové obdobie v slovenskej literatúre

Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky. Nový štát zbavil Slovákov maďarizačného útlaku, zaviedol parlamentnú demokraciu, zvýšil vzdelanosť obyvateľstva, slovenčina prenikla do škôl a úradov, stala sa štátnym jazykom, nastal rozvoj vedy a umenia. Vznikla Univerzita Komenského v BA, Slovenské národné divadlo, bola obnovená činnosť Matice slovenskej. Básnici vítajú príchod nových čias, vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny. Rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to napomáha zmenšiť zostávanie za modernými literárnymi smermi. Autorov v tomto období rozdeľujeme na:

  • Staršia generácia – Janko Jesenský, Vladimír Roy
  • Prechodná generácia – Martin Rázus, Štefan Krčméry (uprednostňovali národnú a obrannú tému)
  • Mladí autori
    • neosymbolizmus – Emil Boleslav Lukáč (najpesimistickejšia poézia básnickej tvorby)
    • vitalizmus – Ján Smrek
    • avantgardná ľavicová poézia – Ladislav Novomeský, Fraňo Kráľ, Ján Poničan
    • nadrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Ján Rak, Július Lenko, Ján Brezina
    • katolícka moderna – Jano Silan, Rudolf Dilong, Ján Haranta, Mikuláš Šprinc, Paľo Ušák – Oliva, Pavol Gašparovič Hlbina,, Gorazd Zvonický, Svetoslav Veigl, Karol Strmeň a iní.
    • individuálne formovaní autori - Valentín Beniak, Maša Haľamová

Ján Smrek

  • menom Ján Čietek
  • narodil sa v Zemianskom Lieskovom pri Trenčíne
  • počas sv. vojny narukoval do armády, dostal sa do Palestíny, kde ochorel a dostal maláriu
  • vydával časopis Elán – uverejňovali sa v ňom reprodukcie výtvarných diel, referáty o výstavách, o filme o divadle
  • bol hlavným predstaviteľom vitalizmu v medzivojnovej poézii, priniesol do slovenskej poézie nové a svieže tóny
  • pre rozvoj slovenskej medzivojnovej literatúry mala veľký význam jeho novinárska, redaktorská a vydavateľská činnosť
  • do literatúry vstúpil zbierkou Odsúdený k večitej žízni ( večitá žízeň – večný smäd), prevládali v nej motívy smútku a pesimizmu
  • zbierkou Cválajúce dni sa zaradil k básnikom – vitalistom
  • vitalistické zameranie mali aj knihy Božské uzly, Iba oči, Zrno a básnická skladba Básnik a žena – tieto knihy básnik nazval „slnečnými knihami“ pretože sa v nich venoval najmä slnečným, svetlým stránkam života, k najčastejším témam týchto zbierok patrí láska, oslava ženskej krásy, túžba za cestovaním, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajov
  • svoj prostest proti vojne a jej následkom a proti neľudskosti fašizmu vyjadril v zbierkach HostinaStudňa
  • po 2. svetovej vojne sa snažil vrátiť k starým motívom v zbierke Obraz sveta, neskôr ešte vydal dve básnické knihy StrunyNerušte moje kruhy

Vitalizmus – nebol umelecký smer, ale prúd

  • vznikol na základe filozofie vitalizmu Henryho Bergsona
  • pochádza zo spojenia elán a vital, ktorým bola označovaná životná energia, o ktorej vitalisti tvrdili, že je pôvodom všetkých procesov v ľudskom tele

Znaky vitalizmu:

  • živelný optimizmus, radosť zo života
  • očarenie okamihom
  • senzualizmus – zmyslové vnímanie
  • avanturizmus – túžba po cestovaní v cudzích krajinách
  • témy – žena, láska a krása
  • jazykové prostriedky pripomínajú romantizmus, exotické prvky, optimizmus, živelnosť sa prenáša do nepravidelnej formy básní

Voľný verš – je verš modernej poézie, v literatúre sa uplatňuje od začiatku 20. storočia

  • upustil od rovnoslabičnosti, teda od rovnakého počtu stôp vo veršoch
  • hlavným znakom je rôzny slabičný rozmer veršov
  • rovnaká intonácia veršov je daná ich rovnakou vetnou výstavbou, básnici niekde upúšťajú od interpunkcie, každý verš potom začínajú veľkým písmenom
  • voľný verš 1. krát v slovenskej literatúre použil Ivan Krasko

Rudolf Dilong

  • pochádzal z Oravy z chudobnej roľníckej rodiny
  • vstúpil do františkánskeho kláštora
  • bol vysvätený za kňaza
  • zomrel v Pittsburgu
  • napísal viac ako 100 zbierok básní: Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy – zbierky básní, z ktorých sála mladosť, optimizmus, vitalizmus, prostredníctvom tradičného videnia stvárnil tému dediny a sedliackeho spôsobu života
  • Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu – zbierky ovplyvnené poetizmom a surrealizmom
  • Mladý svadobník – zbierka básní, považovaná za najsurrealistickejšiu v slovenskej poézii
  • Ja, svätý František – zbierka básní patrí k vrcholom jeho spirituálnej lyriky
  • Mesto s ružou – zbierka básní, niektoré básne venoval Parížu a svetu, búrlivým premenám ktoré pohltili Slovensko
  • Švih – zbierka, ktorá oslobodzuje slovenskú poéziu od ustálených šablón a znásobuje jej vývin novou predstavovou prudkosťou a výrazovou básnickosťou
  • Hladný vetrík – básnická zbierka napísaná v exile
  • Ja, Rudolf Dilong, trubadúr – zbierka – výber z jeho exilovej tvorby

Katolícka moderna – je literárny, predovšetkým básnický smer, ktorý sa na Slovensku začal rozvíjať počas prvej česko-slovenskej republiky

  • tvorili ju básnici – katolíci, viacerí z nich boli kňazmi, ich zjednotiteľom bol Boh
  • dominovala reflexívna poézia
  • podnety čerpali z poetizmu, symbolizmu (symboly z Biblie, gréckej mytológie a VM), existencializmu, surrealizmu
  • katolícku modernu možno členiť na časovú (výročia, sviatky, úmrtia, vojnové a politické udalosti) a nadčasovú, inšpirovanú podstatou bytia, reflexiami o zmysle života
  • mnohí predstavitelia katolíckej moderny emigrovali a v zahraničí vytvorili silné centrá pre publikovanie exilovej literatúry: Rím, Kanada, USA
  • tí, čo zostali na Slovensku, žili na dedinských zabudnutých farách alebo vo väzniciach, pretože ich poézia o Bohu a viere nebola v tom čase vítaná
  • literárna tvorba má korene v náboženskej, duchovnej poézii – Proglas, spevníky, legendy o svätých
  • témy katolíckej moderny:
    • téma duchovná a filozofická – lyrika o Bohu, o zmysle života, o smrti a bolesti, básnici chápu poéziu ako modlitbu, ako spôsob dialógu s Bohom
    • národná téma – básne o vlasti, prosby za národ v čase vojny a keďže väčšina autorov odišla po roku 1945 do exilu, veľa básní opisovalo pocity vyhnancov z vlasti
    • sociálna téma – cítenie s ľuďmi, básne, v ktorých túžili po spravodlivosti, o vzájomnej láske medzi ľuďmi bez ohľadu na majetok, zastávajú sa chudoby
  • vychádzali:
    • časopisy:
      • časopis Vatra – združenie katolíckych autorov
      • časopis Kultúra
    • diela:
      • Almanach Tovarišstvo – katolícky autori
      • Almanach K výšinám – evanjelickí autori – duchovná poézia
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.042 s.
Zavrieť reklamu