26. Slovenská poézia po roku 1945

SLOVENSKÁ POÉZIA PO ROKU 1945

1945 – 1948

Obnova Česko-slovenskej republiky. K moci sa dostávajú komunisti pod vedením K. Gottwalda.
V literatúre sa mnoho básnikov odmlčalo alebo emigrovalo.
Od básnikov sa vyžadovala poslušnosť, museli písať o spoločenských témach.

1948 – 1956

Kult osobnosti, komunistická diktatúra a totalita. Vznikajú vykonštruované procesy a udeľujú sa tresty smrti. Hranice štátu sa hermeticky uzavreli a ľudia žili v politickej, kultúrnej a ekonomickej izolácii.
Šírila sa nenávisť proti západným krajinám. Jediným smerom v literatúre bol socialistický realizmus.
Literatúra slúžila len záujmom komunistickej strany ČSR.

1956 – 1969

Prvý krát boli odhalené zločiny Stalinovej vlády a končí sa obdobie kultu osobnosti.
Pražská jar a príchod vojsk Varšavskej zmluvy 21.8.1968. V literatúre prevláda schematizmus,
začína vychádzať množstvo časopisov, vznikajú skupiny básnikov (Trnavská skupina, Osamelí bežci,..).

1969 – 1989

Upevňovanie moci KSČ. Zakázané diela vychádzajú formou samizdatu – ručne prepisované a tajne šírené diela, ktoré z politických príčin nevychádzali vo vydavateľstvách.
Disident – človek, ktorý zastáva a hlása iné názory ako sú štátom povolené.

Milan Rúfus

Bol predstaviteľom slovenskej modernej poézie a začal publikovať už na vysokej škole. Ako jeden z mála odmietal stvárňovať víťazstvo socializmu, odmietal čierno-biele videnie a odmietal schematizmus. Rúfus vo svojej tvorbe čerpal hlavne z tradičného slovenského človeka, z jeho života, inšpiroval sa ľudovou slovesnosťou,
ale aj prírodou.

Básnická zbierka Až dozrieme – Básne v tejto zbierke sú tematicky rôznorodé, venuje ich svojmu otcovi,
matke vyznáva svoju lásku k domovu, ale zároveň reaguje aj na aktuálne problémy ako napr. vojna v Kórei,
francúzsko-vietnamská vojna,...

à Báseň Ľudstvo je posolstvom o živote ľudstva.

Básnické zbierky: Chlapec a Chlapec maľuje dúhu
à Báseň Kontemplácia (rozjímanie) s podtitulom Ľuďom
V týchto básnických zbierkach sa už vyjadruje k univerzálnym problémom ľudskej existencie, stvárňuje tu témy ako pominuteľnosť človeka, narodenie, smrť, vzbura proti nepriaznivému osudu...

Po týchto zbierkach sa na 12 rokov odmlčal, nechcel písať v takej dobe.
Po 12 rokoch mu vychádza básnická zbierka Zvony. Vyšla v roku 1968, keď prichádzajú ruské vojská.
V tejto zbierke zobrazil jednoduchého človeka, zápasiaceho s jeho každodenným údelom.
Do tejto zbierky zaradil aj básne s prírodnou tematikou, ale aj básne, ktoré hovoria o ľudskej bolesti.
à Básne Zvony detstva, Abeceda

Zvony detstva - Zobrazuje dieťa ako nevinného človeka, deti sú zvedavé, túžia všetko poznať, ich detstvo je charakteristické čistotou a bezstarostnosťou.

Básnická zbierka Stôl chudobných – Ako už naznačuje názov, Rúfus sa v nej bude vracať k tematike svojich predkov a k plebejskej tematike. Básne odzrkadľujú život, ktorý prináša len sklamanie, trvalé hodnoty nachádza človek v práci, húževnatosti a múdrosti.

Ďalšie zbierky: Kniha rozprávok, Sobotné večery

V oboch prerozprával slovenské ľudové rozprávky.

V diele Modlitbičky prebásnil biblické motívy.

Vojtech Mihálik

V období komunizmu patril medzi popredných predstaviteľov literatúry.
Svojou tvorbou pomáhal obohacovať socialistický charakter literatúry.
Ako 14 ročný začal publikovať a jeho básne v tej dobe svedčili o jeho mimoriadnom nadaní a talente.

Debutoval básnickou zbierkou Anjeli, v ktorej sa predstavil ako stúpenec katolíckej moderny.
Táto zbierka obsahuje množstvo náboženských motívov, ktoré boli plné vzdoru a smútku.

Básnická zbierka Plebejská košeľa – Opisuje v nej zážitky poznamenané svojím chudobným proletárskym detstvom. Vyzdvihuje proletársku ženu a opisuje ťažký osud svojej rodiny počas kapitalizmu.
Vyjadruje vieru, že krajšia budúcnosť ho čaká v socializme.

Ďalšie zbierky: Ozbrojená láska, Neumriem na slame
Väčšina básní z týchto zbierok vyšla počas autorovej vojenskej služby a zdôrazňovala povinnosť socialistického vojaka brániť svoju vlasť.

Básnická skladba Vzbúrený jób – Básne v tejto zbierke sa zaoberajú problémom ľudského života, ktorý autor skúma v polohe trpiaceho jóba, ktorý sa podriaďuje svojmu osudu. Dochádza tu k zrážke medzi náboženským a materialistickým chápaním sveta, pričom autor vyzdvihuje prácu a vzopiera sa Bohu.

Prelom: V roku 1963 vznikla zbierka Tŕpky, ktorá je iného charakteru.
Obsahuje mravoučné básne o ženských osudoch a problémoch v rodinách, ako sú napríklad staroba,
opustenosť, honba za majetkom. Najkrajšou básňou z tejto zbierky je Krájanie.
Ďalšia báseň zbierky má názov Zdrapy. Opisuje manželskú krízu, obviňuje manžela, ktorý túži napredovať
a z ich vzťahu zostávajú len kúsky zdrapov.

Ďalšie Mihálikove zbierky vychádzajú v 60. rokoch a zaoberajú sa predovšetkým ľúbostnou a filozofickou tematikou.

Zbierka Appassionata (názov podľa Beethovenovej sonáty; appassionato v hudobnej terminológii = vášnivo)
sa zaoberá problematikou lásky a vzťahom medzi ženou a mužom. Básnik v tejto skladbe hovorí aj o svojich sklamaniach a o strate ilúzií.

Básnická zbierka Útek za Orfeom – Porovnáva tu svoje vlastné položenie s bájnym Orfeom.
Orfeov vzťah k Eurydike básnik prenáša do prítomnosti a dáva ho do protikladu so súčasným svetom.
Básnik v nej zachytáva rôzne nálady, bolesť, radosť, túžbu a vyznanie.

Zbierka 13. Komnata – V nej rekapituluje svoju tvorbu a básňami reaguje na aktuálne problémy sveta.

Miroslav Válek

Napísal básnickú zbierku Príťažlivosť. Táto zbierka obsahuje 6 dlhších básní so zložitou kompozičnou výstavbou. Básne sú lyricko-epického charakteru, kde sa lyricko-reflexívne pasáže striedajú s časťami rozprávajúcimi krátky príbeh. Najkrajšou z týchto básní je báseň Domov sú ruky na ktorých smieš plakať. Rozpráva príbeh o jeho prvej láske Helene Daňkovej, ktorá bola spolu s ostatnými Židmi odvlečená
do koncentračného tábora, kde nakoniec aj zomrela. Táto báseň je akýmsi protestom proti fašizmu,
vojne a utrpeniu.

Ďalšia básnická zbierka má názov Nepokoj, vyšla v roku 1963. Autor v nej vyjadruje akýsi vnútorný nepokoj, pretože si uvedomuje zodpovednosť ľudstva za akýkoľvek vojnový konflikt. Zisťuje, že človek nemusí byť len obeťou, ale zároveň sám spôsobuje utrpenie druhých. Najznámejšia báseň zbierky je Zabíjanie králikov.

Básnická zbierka Milovanie v husej koži vyšla v roku 1965.
Autor sa zamýšľa nad tragickými životnými udalosťami a jeho pohľad na svet bol veľmi znepokojujúci.
Príčinou sú mnohé negatívne javy sveta ako napríklad vojna, zrada, nenávisť atď.

Po tejto zbierke sa na 12 rokov odmlčal a po období normalizácie vydal poému Slovo.
Tá má odlišný charakter, venoval ju komunistickej strane a je písaná socialisticky.