Morfológia + Didakticko-reflexívna poézia

Morfológia + Didakticko-reflexívna poézia

I. Morfologická rovina jazyka

1. Charakterizujte morfologickú rovinu jazyka.

Jazyk, abstraktný systém noriem, pravidiel a zásad slúžiacich na dorozumievanie, je zložený zo štyroch základných jazykových rovín. Sú predmetom skúmania jazykovedy (=lingvistiky), náuke o jazyku.

Poznáme 4 jazykové roviny:

• zvukovú (fonetickú)
• významovú (lexikálnu)
• skladobná (syntaktická)
• tvarová (morfologická)
  • vnútorne usporiadaný, systémovo-organizovaný súbor pravidiel a prostriedkov, ktorým sa obmieňajú tvary slov vo výpovediach
  • skúma slovné druhy a ich gramatické kategórie (laicky vysvetlené)

Morfológia = veda, ktorá skúma tvarovú rovinu, zaoberá sa slovnými druhmi a ich gramatickými kategóriami. Je súčasťou gramatickej stavby jazyka.

2. Rozdeľte slovné druhy podľa významu, ohybnosti a vetnočlenskej platnosti.

Slovný druh je skupina slov s podobnými alebo rovnakými gramatickými kategóriami, ktoré plnia rovnakú alebo podobnú funkciu (napr. vyjadrujú počet osôb, zvierat, vecí, dejov). V slovenskom jazyku v súčasnosti rozlišujeme desať slovných druhov.

Podľa významu ich delíme na (vedieť aj slovenské aj latinské názvy):

• Plnovýznamové (majú vlastný vecný význam, vieme si niečo pod nimi predstaviť, majú vetnočlenskú platnosť = môžu vo vete vystupovať ako samostatný vetný člen)
  • podstatné mená (substantíva)
  • prídavné mená (adjektíva)
  • zámená (pronomyná)
  • číslovky (numerálie)
  • slovesá (verbá)
  • príslovky (adverbiá)
• Neplnovýznamové (nemajú konkrétny vecný význam, nemajú vetnočlenskú platnosť = nemôžu vo vete vystupovať ako samostatný vetný člen)
  • predložky (prepozície)
  • spojky (konjunkcie)
  • častice (partikuly)
  • citoslovcia (interjekcie)

Podľa ohybnosti:

· Ohybné (=môžeme ich ohýbať, v rôznych pádoch, osobách nadobúdajú rôzne tvary)

• podstatné mená (substantíva)
• prídavné mená (adjektíva)
• zámená (pronomyná)
• číslovky (numerálie)

• slovesá (verbá)

· Neohybné (=nemôžeme ich ohýbať, nemenia svoje tvary)

• príslovky (adverbiá)
• predložky (prepozície)
• spojky (konjunkcie)
• častice (partikuly)
• citoslovcia (interjekcie)

3. Zaraďte slová v ukážke č. 1 k slovným druhom.

• nepriaznivého prúdenia vetrov – podstatné meno (všeobecné, abstraktné)
• svojho – zámeno (zvratné privlastňovacie)
• šťastného – prídavné meno (akostné)

4. Určte menné gramatické kategórie vyznačených slov.

Menné kategórie slovných druhov sú rod, číslo, pád, určuje sa aj vzor, ale ten nie je gramatickou kategóriou (Úloha si na vyriešenie vyslovene žiada len rod, číslo a pád.).

• nepriaznivého prúdenia vetrov – mužský rod, singulár, genitív (vysvedčenie)
• od svojho cieľa – mužský rod, singulár, genitív
• šťastného víťaza – mužský rod, singulár, genitív (pekný)

Didakticko-reflexívna poézia, Hugolín Gavlovič

5. Zaraďte tvorbu Hugolína Gavloviča do vývinu slovenskej literatúry.

Hugolín Gavlovič bol mníchom v kláštore a je považovaný za prvého slovenského básnika. Písal v období baroku. V slovenskej literatúre toto obdobie datujeme od roku 1650 – 1780, aj keď v Európe sa objavil už v 16. storočí (trval do 18. st.). Bolo to obdobie protitureckých vojen, rôznych šľachtických povstaní, obdobie revolúcie a zmien, ktorým sa Slovensko ako súčasť Rakúskouhorska ťažko prispôsobovalo. Autor ochorel na tuberkulózu a liečil sa na salašoch, kde sa zoznámil so zdravým sedliackym rozumom bačov a valachov a vzal si ich ako príklad. Popularizoval kázne tým, že ich veršoval. (kázal ako v kostole, ale prinútil čitateľa sa zasmiať). V tvorbe vždy nadŕža ľuďom jednoduchým, ktorí boli v morálnej prevahe.

6. Objasnite pojem didakticko-reflexívna poézia.

Charakteristické znaky a vysvetlenie pojmu didakticko-relfexívna literatúra. Uvedenie významných predstaviteľov:

• mravoučná, nabáda k ušľachtilým postojom
• sám básnik rozjíma nad tým, čo ho trápi
• diela tvoria najmä prebásnené príslovia s mravoučnými zásadami a návodmi
• spočiatku sa zachovali len ako rukopisy, neskôr putovali do tlače
• medzi najvýznamnejších predstaviteľov patrili:
  • Ján Sekáč (Láskavé karhaní smíšnopochabých svetských mravú)
  • Peter Benický (Slovenské verše)
  • Hugolín Gavlovič (Valašská škola – mravúv stodola)

Stručný rozbor Hugolína Gavloviča (mohli by sa opýtať):

• 1200 12-veršových básní, vznikli miesto kázní
• 14-slabičné verše písané slovakizovanou češtinou
• autor vie ako osloviť čitateľa (= zmysel pre adresáta)
• prevažuje opisný a úvahový slohový postup
• tematicky zložené z 3 častí:
  • vzťah jednotlivca k Bohu – témy pokory, úcty, poverčivosti
  • vzťah jednotlivca k blížnym – témy potupy, pýchy, podlízavosti, úprimnosti
  • vzťah jednotlivca k spoločnosti – témy vedomosti, kníh, alkoholizmu, mamonárstva

7. Na ukážke č 2. vysvetlite znaky sylabického veršového systému.

Sylabický veršový (nazýva sa aj sylabický prozodický) je jedným z piatich veršových systémov:

• časomerný – najstarší, antika
• sylabický – rovnaký počet slabík
• sylabo-tonický – využíva stopovú organizáciu verša
• voľný verš – moderný, nemusí sa ani rýmovať
• tonický

Slad | ký | je | chren | čer | víč | ko | vi |, když | se | v nem | u | láh | ne,

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

A | jak | z ne | ho| kdy | vy | le | ze |, zas| se | k ne | mu | táh | ne .

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14

Znaky SVS podľa ukážky 2:

• rovnaký počet slabík v prvých dvojveršiach, rovnako aj vo zvyšných veršoch úryvku =

izosylabizmus (izo = rovnaký, sylaba = slabika)

• dieréza, prestávka uprostred verša, po ôsmej slabike je pauza, prvé polveršie
  • druhé polveršie začína deviatou slabikou
• Čo verš, to jedna veta = syntakticko-rytmický paralelizmus (opakom je presah, keby sa pýtali = jedna veta vo viacerých veršoch)
• Výskyt združeného rýmu ( láhne – táhne, narodí – plodí) so schémou a a b b

Viď. dokument nižšie.