Vývoj dramatickej tvorby

Vývoj dramatickej tvorby

Prvopočiatky dramatickej tvorby môžeme sledovať v ľudovom umení a je to kalendárový ( obradový ) folklór. Neskôr ho šírili Igrici, ktorí pre zábavu pánov spievali a recitovali v kostoloch pri vykonávaní rozličných náboženských obradoch.

V stredoveku ( 800 – 1500 ) nebola dráma zvlášť rozvinutá. Hrávala sa iba v kláštoroch, zvyčajne to boli latinské hry náboženskou témou, ktoré znamenali previerku vedomostí žiakov

V Renesančnej a humanistickej dráme prekvitali latinské školské hry s biblickou, antickou a historickou témou, mali výchovný cieľ a znamenali previerku vedomostí žiakov.

Pavol Kyrmezer

Diela : Komedia česka o bohatci a Lazarovi + biblický námet

Komedia nová o vdově + biblický námet
Mošovský – Ruth
V barokovej dráme sa písalo aj po slovensky, mala zvýšenú alegorickosť a rétorickosť. V evanjelických hrách vystupujú alegorické postavy predstavujúce rôzne cnosti a vlastnosti a v katolíckych hrách boli veci podľa antiky.
Eliáš Ladiver

V alegorických príbehoch bránil evanjelické vyznanie (Tragedie, neb Hra smutná, prežalostná). Písal tragédie.
Ľudová dráma a krátke jarmočné scénky
V klasicizme vzniká a najmä upevňuje sa vrstva remeselníkov, obchodníkov a inteligencie a vrstva zemianstva je už na úpadku. Začínajú postupne ochotnícke spolky, krúžky a v roku 1830 v Liptovskom Mikuláši založil Gašpar Fejérpataky Belopotocký prvý ochotnícky spolok, snažil sa o osvetu. Spolok uvádza hneď ako prvú hru Kocúrkovo.
Jan Chalupka – Kocúrkovo je to o živote spoločnosti všetkých vrstiev, satirická fraška, odnárodnenie, úpadok zemianstva a uvedomelosť inteligencie.
V Romantizme je dráma málo zastúpená
V období Od romantizmu k realizmu ( matičné obdobie )
J. Záborský – Najdúch ( veselohra ) – zemianstvo na hospodárskom a mravnom úpadku + maďarizácia a písal aj historické drámy
Palárik – Inkognito, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Vyzdvihoval národné cítenie a zhadzoval maďarizáciu, poklonkovanie k cudzím kultúram

Realizmus

Hviezdoslav - Herodes a Herodias
– tragédia, má 5 dejstiev
– biblický príbeh
Tajovský – Statky zmätky – Vplyv majetku na charakter postáv
Ženský zákon – Ohováranie na dedine
Timrava – Páva , Chudobná rodina , Odpoveď , Prekážky

Dráma medzi svetovými vojnami
– nastáva rozvoj divadelníctva
– vznik prvých kamenných scén a stálych divadiel
– 1919 – SND
– 1924 – VSND
– polovica 30-tych rokov – Ľudové divadlo v Nitre
– ochotnícke divadlá + pomoc českých divadelníkov
– priekopníci: Ján Borotáč, Andrej Bagar, Hana Melíčková
Ján Borodáč
– stál pri zrode činohry ako jej umelecký vedúci, ovplyvňoval jej rozvoj a bol zakladateľom slovensko-realistickej divadelnej tradície
– bol herec, dramaturg aj režisér
Ján Jamnický
– ovplyvňoval slovenské divadelníctvo od konca 30-tych rokov
– pôsobil ako režisér
– čerpal z českej aj ZSSR avantgardy
– v období fašizmu mala jeho tvorba spoločensko-kritický charakter
– priekupník inscenácii
– podieľal sa na formovaní novej hereckej generácie ( M. Huba, W. Záborský, J. Pántik, ... )
Ivan Stodola
– lekár v Bratislave
– dramatik v tomto období
Dielo: Čaj u pána senátora
– satirická veselohra v piatich dejstvách
– Motív: vysmieva sa malomeštianskej spoločnosti, ich politikárčeniu a z túžby po politickej moci.
– Postavy: Baltazár Slivka
– Malý majiteľ pohrebného ústavu
– Lenivý, nemá spoločenské správanie
– Je spokojný so svojím životom, ale pod vplyvom svojej ženy kandiduje na senátora
Slivková
– Energická a ambiciózna obchodníčka
– Pre postavenie je odhodlaná urobiť všetko
Pani ministrová
– „ najdôležitejšia osoba vo vysokej politike “
Sekera
– rozhodne sa pre politickú kariéru a chce si zlepšiť spoločenské správanie
– V úvode sledujeme prípravu volieb. Slivka kandiduje pod vplyvom ženy na post senátora a po tajnej porade ho aj vyhráva. Neskôr sa o sebe dočíta, že nemá správanie a na politiku je príliš hlúpy. Slivka sa zúčastňuje večierka u pána senátora. Prichádza slušne oblečený, neurobí chybu pri predstavovaní a nakoniec ho zvolia za senátora. Pod vplyvom postu senátora sa mení jeho správanie k okoliu aj okolia k nemu

Jožko Púčik a jeho kariéra
– Satira na falošne chápaný humanizmus
– Jožko púčik je drobný svedomitý úradník, ktorý pracuje v spolku Humanitas. Puntičkársky si plní svoje povinnosti a takmer sa stane obeťou bezcharakterného správcu Rohatého.
– Autor tu popisuje falošnú ľudomilnosť dobročinných spolkov
– Jožko robí v spolku a má dostať definitívu ( povýšenie ). Stará sa o svoju sestru a jej deti. Páči sa mu kolegyňa Vierka a chcel by si ju zobrať, ale tá má tajomný vzťah so správcom Rohatým, ktorý je ženatý. Jedného dňa si Rohatý požičiava nejaké peniaze od spolku. Predsedníčka prináša obálku, v ktorej je 40,000 Sk, ktoré má Jožko odniesť do banky. Peniaze však záhadne zmiznú a Jožko to zistí až v banke. Začína sa vyšetrovanie a Jožko ide do vezenia. Nakoniec sa zisťuje omyl a Jožko je síce nevinný, ale zničený človek
Mravci a Svrčkovia
– Satirická hra, ktorá vznikla na základe prirovnaní => mravec je usilovný a Svrček je príživník
Cigánča , Veľkomožný páni , Keď jubilant plače
– Komédie
Svätopluk ( Veľká Morava ) , Marína Havranová ( zachytáva meruôsme roky )
– Historické hry

Bačova žena
– Psychologická dráma, tragédia
– Základný konflikt: žena medzi dvoma mužmi
– Rieši problém vysťahovalectva
– Vychádza z ľudu
– Prostredie: Liptov, dedina, hora
– Autor vyjadril zrastenosť človeka s prírodou
– Materinská láska, keď sa Eva nechce vzdať dieťaťa
– Ondro stratil v USA pri nešťastí pamäť. Eva sa opäť vydáva a má dvoch synov, od každého po jednom. Ondrej si spomenie a vracia sa späť. Každý muž chce aspoň svoje dieťa, Eva to neunesie a zabíja sa.
– Časté vnútorné monológy
– psychologicky motivovaná tragédia
– Shakespearovský monológ ( jeho záver „ Bože, žiť mi daj! “ )

Július Barč-Ivan
Život:
– Študoval právo, neskôr pôsobil ako kňaz
Dielo: 3000 ľudí
– Debut, v ktorom si všíma ťažký život obyčajných ľudí
Mastný hrniec
– Satirická hra
– Autor sa vysmieva malomeštiactvu, úplatkárstvu, pretvárke malomešťanov malého mesta Ťuťotín, čo je novodobé Kocúrkovo
– Zápletka nie je originálna, zakladá sa na zámene osôb, ktorá miestami vyúsťuje až do situačnej komiky
– Hlavná myšlienka: kritika karierizmu a ziskuchtivosti
– Profesor Biológie Babík sa nečakane stane ministrom financií. On sám to považuje za nevhodné, ale pod vplyvom ambicióznej ženy Mahuleny túto funkciu príjma. Zmena okolia => poklonkovanie a podlizovanie okolia. Prichádza správa, že to je omyl a opäť vidíme obrátenie charakterov. Autor tento moment opäť využíva, keď po Babíkovi sa ministrom stáva jeho brat.
Neznámy , Dvaja
– Vplyv existencializmu a obe drámy obsahujú prvky absurdnej drámy
Matka
– Dráma s baníckeho prostredia
– Novodobý motív Ábela a Kaina a výsledkom bratskej nevraživosti je matkina bolesť
– Sociálna rovina: bieda, nezamestnanosť a ťažký život
Filozofická rovina: necháva na divákovi, či sa to mohlo stať alebo nie
– Postavy: Jano
– Starší brat
– Krutý, bezcitný egoista
– Túži po majetku
– Brata vyhadzuje z domu a robí si nárok na všetky jeho veci, dokonca i na dievča

Paľo
– Mladší brat, ktorý odchádza kvôli Janovi do USA a vracia sa chudobný
– Opak svojho brata
– Má veľmi rád matku, ktorá ho celý život podvedome chránila pred Janovou krutosťou
Matka
– Trpí vizionárstvom, chce sa vzoprieť osudu
Katka
– Paľovo dievča
– Milá a dobrá, ale chce ju Jano
– Paľo sa vracia z USA. Matka vidí vyostrenie vzťahu medzi bratmi. Paľo Janovi daruje nôž, ako predzvesť niečoho zlého. Jano mu neverí, že sa vracia chudobný. Matka má vízie a vidí, čo sa chystá medzi bratmi a vyháňa Paľa z domu, aby ho zachránila. Toho prichýli Katkina rodina. Jano odchádza do susednej dediny a Paľo s Katkou navštevujú matku. Povedia jej termín svadby a Paľo jej povie, že pochopil, že ho chcela chrániť. Nečakane prichádza Jano a chce Paľa zabiť. Matka sa však stavia proti osudu a stavia sa pred Paľa. Jano ju omylom zabíja.
– Kompozícia:
– Hlboká psychická kresba a prepracovanosť postáv
– Matka sa búri proti osudu aj za cenu vlastného života
– Autor tu rozoberá aj filozofické otázky