Impresionizmus

Impresionizmus

– menej sa prejavil v literatúre, viac v ostatných druhoch umenia

– „impressio“ – latinsky dojem

– impresionisti – voľná skupina maliarov, ktorý sa spoločne predstavili v Paríži v roku 1874. MONET namaľoval obraz, ktorý nazval Dojem (namaľoval ho štýlom bodkovania)

– snaží sa zachytiť okamžitý dojem, okamžitý pocit, náladu

– príjemné – veľakrát motívy prírody

– významný predstaviteľ: MANET

– v literatúre – spontánnosť, bezprostrednosť, básnické umelecké prostriedky

Impresionizmus

Impresionizmus je umelecký smer 2. polovice 19. storočia, ktorý sa najvýraznejšie prejavil vo výtvarnom umení, menej v literatúre a v ostatných druhoch umenia. Názov pochádza z latinského slova „impressio“ – dojem, čím sa zdôrazňuje snaha zachytiť okamžitý, prchavý dojem z reality.

Impresionizmus vo výtvarnom umení

• vznikol vo Francúzsku, kde sa voľná skupina maliarov predstavila na prvej spoločnej výstave v Paríži v roku 1874
• maliari nechceli presne obkresľovať predmety, ale zachytiť svetlo, farbu, atmosféru a náladu okamihu

Hlavné znaky impresionistickej maľby

• maľovanie v plenéri – priamo v prírode, nie v ateliéri
• krátke, rýchle ťahy štetca, farebné škvrny a bodky, ktoré sa z diaľky spájajú do celku
• svetlo a tieň sa vyjadrujú farbou (napr. modrasté tiene, odlesky na vode)
• uprednostňujú sa svetlé, žiarivé farby, takmer sa nepoužíva čierna
• dôležitý je okamžitý dojem – maľba pôsobí akoby „rozmazane“, bez ostrých kontúr
• časté námety: prírodné motívy, krajina, voda, parky, záhrady, mestské ulice, bežný život ľudí

Claude Monet

• patrí medzi najvýznamnejších impresionistov
• namaľoval obraz, ktorý nazval Dojem (Impression) – podľa tohto názvu dostal celý smer svoje meno
• používal techniku drobných ťahov a bodkovania, aby zachytil chvenie svetla na vodnej hladine, v hmle či v lístí stromov

Významní predstavitelia impresionizmu (maliarstvo)

• Édouard Manet – prechod medzi realizmom a impresionizmom
• Claude Monet – typický impresionista, séria obrazov Lekná, Katedrála v Rouene
• Pierre-Auguste Renoir – maľoval ľudí v prírode, tanečné zábavy, radostnú atmosféru
• Edgar Degas – baletky, dostihy, ženy pri každodenných činnostiach
• Camille Pissarro – krajiny, mestské ulice, svetlo počas rôznych častí dňa

Impresionizmus v literatúre

V literatúre sa impresionizmus prejavil menej výrazne než v maľbe, no priniesol dôležité zmeny v spôsobe písania.

Hlavné znaky impresionizmu v literatúre

• dôraz na okamžitý pocit, náladu, vnútorný dojem postavy alebo rozprávača
• text pôsobí spontánne a bezprostredne, akoby vznikal priamo v danej chvíli
• dôležitá je zvuková stránka jazyka – rytmus, melódia, opakovanie slov, aliterácie
• časté sú básnické umelecké prostriedky:
  • metafory, prirovnania, personifikácie
  • zmyslové predstavy – farby, zvuky, vône (synestézia)
  • jemné, lyrické opisy prírody a citových nálad
• namiesto dejovej zápletky je dôležitejší pocit, atmosféra a vnútorný svet človeka

Témy impresionistickej literatúry

• príroda v rôznych podobách – ráno, večer, dážď, hmla, svetlo mesiaca
• mestské nálady – ruch ulice, kaviarenské prostredie, náhle dojmy z okolia
• jemné citové rozpoloženia – smútok, melanchólia, tichá radosť, spomienky

Predstavitelia s impresionistickými prvkami

• vo francúzskej poézii napríklad Paul Verlaine, ktorý sa snažil vyjadriť hudobnosť jazyka a náladu chvíle
• v slovenskej literatúre sa impresionistické prvky prelínajú najmä so symbolizmom – v dielach básnikov ako Ivan Krasko či Janko Jesenský nájdeme jemné náladové opisy a subjektívne pocity

Impresionizmus

Impresionizmus je smer, ktorý odmieta presný, detailný záznam reality a namiesto neho zachytáva prchavý dojem, atmosféru a svetlo okamihu.
Vo výtvarnom umení sa prejavuje najmä svetelnými a farebnými efektmi, v literatúre náladovosťou, spontánnosťou a bohatým využívaním básnických prostriedkov.