Baroková literatúra

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Dievča ursula (17)
Typ práce: Maturita
Dátum: 02.03.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 677 slov
Počet zobrazení: 122
Tlačení: 5
Uložení: 7

Baroková literatúra

(barocco – portugal. slovo, perla nepravidelnej formy, krivá), nový myšlienkový a kultúrny prúd, šíri sa z Talianska a Španielskav 16. – 18.stor.

Od druhej polovice 16. stor. v európskom umení sa rozvíja tvorba, ktorej cieľom nie je zachytiť bezprostredný obraz skutočnosti, ale zdôrazniť duchovné a prírodné princípy, ktoré stoja za poznávanou skutočnosťou a ovládajú ju.

Barok =umenie protireformácie a obnovenie moci cirkvi.

Literárny barok vychádza z baroka výtvarného, ktorý narúšal, krivil, deformoval klasickú harmóniu barokovou dekoratívnosťou, pompéznosťou(nádherou) a patetickosťou (vznešenosťou, nadnesenosťou). V móde sa prejavil dlhou kučeravou parochňou, oblek s množstvom čipiek, na krku hodvábna šatka, biele pančuchy a topánky na opätku).

Centrom kultúry au menia boli panovnícke dvory a prepychové šľachtické paláce. Autori pochádzali z radov kňazov, učencov, mešťanov.

Spoločenská situácia

  • - tridsaťročná vojna, turecké vpády, protihabsburské povstania, náboženské nepokoje medzi katolíkmi a evanjelikmi, vzrastajúci sociálny útla, ktoré viedli k pesimizmu, beznádeji, zúfalstvu, nedôvere v pozemský život.
  • - o vzdelanosť a osvetusa starali rehole františkánov, piaristi a jezuiti, ktorí mali svoje centrum v Trnave, práve tu vznikla univerzita s kníhtlačiarňou. Strediskom vzdelania evanjelikov sa stal Prešov a Bratislava.

Znaky baroka:

1.Beznádej, pesimizmus, strata dôvery v pozemské hodnoty – obrat od pozemského života k nadpozemskému (viera).

2. Zmyslový , pozemský svet sa chápal ako odraz, znak, symbol duchovného, nadpozemského sveta, z toho vyplýva viera v záhrobný život.

3. Barok je charakteristický protikladmi: túžba po živote – strach zo smrti, myšlienka na večnosť – svetská radosť, nadpozemský svet – idea o večnom živote, pozemský svet charakterizuje pominuteľnosť, márnosť, ničotnosť (vanitasvanitatum = márnosť nad márnosť)

4. Cirkevný literárny barok sa vyznačoval vysokou štylizáciou a abstrakciou skutočnosti.

Svetský barok ponúka naturalistický pohľad na skutočnosť.

5. Napätie a protiklady baroka sa odrazili v štylistike.

a)Dekoratívny, pompézny, patetický štýl, veľká obľuba v používaní trópov a figúr (synonymá, symboly, metafory, alegórie, hyperboly, prirovnania, zdrobneniny, perifrázy, antitézy, oxymorá)

b)Ľudový barok využíva jednoduchý štýl. Táto literatúra je určená širšej čitateľskej verejnosti.

Predstavitelia:

J.A.Komenský(192 – 1670) – je tvorcom moderného výchovného systému. Vzdelanie patrí všetkým bez ohľadu pohlavia , rod a vek. Dôraz kladie na rovnomerné rozvíjanie rozumu, citu, charakteru a mravnej ušľachtilosti, rovnakú pozornosť treba venovať telesnému zdraviu.Didaktica magna(Veľká didaktika)- rozoberá otázky výchovy a vzdelania, dôraz kladie na zmyslové poznanie, priamu skúsenosť, materinský jazyk. Násilnú disciplínu a bezohľadné tresty má nahradiť dobrý príklad a láskavosť. Škola má byť dielňou ľudskosti.

Komenský veril, že iba vzdelané a mravne vyspelé ľudstvo je schopné zabezpečiť večný mier medzi národmi (pansofista.)

Ďalšie diela: Informatorium školy mateřské, Brána jazykov otvorená, Svet v obrazoch, Labyrint sveta raj srdca

Matej Bel (1684 – 1749) – uznávaná vedecká osobnosť, rodák z Očovej, Veľká ozdoba Uhorska, priekopník moderných vedeckých metód,

Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku – opisuje uhorské stolice, ichobyvateľstvo, zvyky, jazyk.

Hugolín Gavlovič(vlastným menom Martin Gavlovič) (* 11. november 1712 Czarny Dunajec, Poľsko – † 4. jún 1787 Horovce) bol slovenský kňaz a spisovateľ. Svojou tvorbou sa radí do obdobia barokovej literatúry.

Hoci sa narodil v Poľsku a zrejme mal i poľské korene, od útleho detstva žil na Slovensku. Vzdelanie získal v školách v Trstenej a v Žiline, a po dokončení štúdií vstúpil v roku 1733 do františkánskej rehole, kde ho priťahoval mravný ideál dobrovoľnej chudoby a pomoci slabším. V tomto období si aj zmenil občianske meno Martin na rehoľné Hugolín. V roku 1738 ho vysvätili za kňaza, potom pôsobil ako kazateľ v Žiline, Pruskom a v Horoviciach. Keď ochorel na pľúca, chodil sa liečiť do hôr na salaše, kde vznikol i námet pre dielo. Aj keď bola jeho tvorba rozmanitá a početná, mnoho jeho diel nebolo vydaných tlačou, ale ostalo v rukopisnej forme, pričom veľa rukopisov sa stratilo. Svojou tvorbou dokázal potenciál slovenského jazyka v jeho pred spisovnej forme.

Kým Valaská škola je návodom pre pozemskú človekovu púť. 
Škola kresťanská na ňu nadväzuje v intenciách kresťanského svetonázoru o posmrtnom živote.

"Valaská škola"- životná skúsenosť spísaná medzi pastiermi na salaši. Za cieľ si kladie "vyškoliť" čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov.
Ponúka čitateľom bohatstvo mravných naučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach náboženských a najmä laických, svetských, občianskych morálnych zásad, podliehajúcich i vymykajúcich sa normám barokovej hierarchie ľudských a spoločenských hodnôt ("mravúv stodola").

Mravné naučenia a praktické rady sa zaoberajú:

  • - vzťahmi jednotlivca k bohu, blížnym a spoločnosti,
  • - ľudskými cnosťami a necnosťami, povahovými nedostatkami, poverami, vzdelaním, spoločenským správaním, vlasťou,
  • - manželstvom, rodinou, deťmi,

- priateľstvom, prácou, pokojom, vojnou,

  • - bohatstvom, chudobou, vrchnosťou, poddanými a sociálnymi problémami v najširšom zmysle slova.

- oslava dobra a kladných hodnôt života a odsudzovanie zla a záporných javov

- obdiv, láska k chudobe a antipatia voči pánom a boháčom, ktorá sa mení na kritiku ich života, morálky a vzťahu k poddaným.

Prameňom mravných naučení a praktických rád nie je len biblická, antická, stredoveká, humanistická a baroková literatúra, ale aj autorove vlastné skúsenosti, zážitky a pozorovania nadobudnuté v styku s jednoduchými ľuďmi a vznešeným panstvom. 

Valaská škola má slúžiť ako "mravoučný kódex" čitateľom všetkých spoločenských vrstiev, ale etické ideály jej didakticko-reflexívnych básní sú veľmi blízke alebo celkom totožné s etikou sociálne utláčaných vrstiev.

Z pasívneho františkánskeho kultu a glorifikácie chudoby sa rodí aktívny vzťah k chudobnému poddanému ľudu, zmysel pre jeho sociálne túžby a potreby a ostrá spoločenská kritika. Nejde len o didaktické, ale aj o zábavné čítanie poloľudovej populárnej literárnej produkcie.

Básne Gavlovičovej skladby by sa dali rozdeliť na tri tematické okruhy: vzťah k Bohu, k ľuďom a k svetu.
Motivický a tematický vzťah k Bohu obsahuje motívy a tematiku náboženského charakteru (správanie kresťana voči bohu, vlastnosti dobrého kresťana, svetská pominuteľnosť, smrť, záhrobný život a pominuteľnosť). Človek sa má báť boha a slúžiť mu. Musí žiť cnostne a statočne a starať sa viac o dušu ako telo. Pozemské veci sú premenlivé, pominuteľné a márne. Zapríčiňujú nešťastie a záhubu. Škodlivá je i telesná krása. Túžiť po pominuteľných svetských veciach znamená bláznivosť. Smrť je nevyhnutná, ale netreba sa jej báť. Vo večnom živote ponížený stanú sa povýšenými. Odsúdeniahodná je poverčivosť, najmä viery v sny a veštenie.

Motivický a tematický okruh vzťahu k ľuďom zahŕňa motívy a tematiku, ktoré si všímajú osobný život a jeho zaradenie do ľudskej spoločnosti (ľudské vlastnosti, cnosti a necnosti, šťastie, zdravie, životospráva, hygiena, výchova, vzdelanie, správanie, priateľstvo, manželstvo, vzťahy medzi rodičmi a deťmi, medzi starými a mladými a vôbec medzi ľuďmi).

O kladných i záporných ľudských vlastnostiach rozmýšľa Gavlovič v rámci rozmanitej tematiky, ale venuje im aj samostatné básne. Z cností vyzdvihuje dobré mravy, čisté svedomie, múdrosť, sebapoznanie, sebaovládanie, pracovitosť, vďačnosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, skromnosť, trpezlivosť, opatrnosť, predvídavosť, ústupčivosť a málovravnosť.

Z necností odsudzuje nemravnosť, chlipnosť, lenivosť, márnivosť, pachtenie po hodnostiach, samochválu, pochlebovanie, pokrytectvo, pýchu, klamstvo, faloš, skúposť, závisť, ohováranie, veľavravnosť, hašterivosť, nenávisť, zlobu, prchkosť, hnev a ukrutnosť. Veľa miesta venuje opilstvu. Opilstvo škodí rozumu i zdraviu a zapríčiňuje biedu. Na opitého človeka je aj nepríjemný pohľad.


Metodický a tematický okruh vzťahu k svetu zahŕňa motívy a tematiku, ktoré sa orientujú na spoločenskú i sociálnu problematiku v širšom i užšom zmysle slova. 
Statočná a tvorivá práca je matkou všetkého, čo vidieť na svete. Utužuje zdravie, silu aprinášajú úctu. Najviac si ceníme veci nadobudnuté prácou. Práca sa má vykonávať bez prinútenia a s usilovnosťou, ale nenáhlivo. Osvieženie prináša odpočinok a veselosť. Človek sa nesmie dať odradiť od práce pri prvom neúspechu. Nesmierny význam pre ľudskú spoločnosť má sedliacka práca. ·K najväčším dobrodeniam na svete patrí pokoj a mier a k najhroznejším nešťastiam nepokoj, rozbroje a vojny. Svet speje k skaze, lebo v ňom vládne neprávosť a rozbroje. Rozbroje robia nespokojní ľudia , ktorí sú v čase pokoja smutní. Zdrojom starostí, nepokojov je aj ľudská túžba po osobnom vlastníctve, náchylnosť k zlému a namáhavá práca. 

Formálna stránka skladby 

Jednotlivé časti 

Veršovaná skladba sa začína úvodom, v ktorom je niekoľko častí (napr. Zmysly učitelúv o dobrých mravoch s dvojveršiami podľa Senecu, Ovídia, Plauta, D. E. Rotterdamského a i.

Po úvode nasleduje 22 "pastierskych nót" t.j. častí, celkov (oddielov, kapitol). Každá časť sa začína "pastierskou nótou" - pastierskym spevom o nejakom výjave najmä zo Starého zákona. Starozákonní pastieri (Ábel, Jabel, Jakub, Mojžiš, Jozef a i.) spievajú o udalostiach zo starozákonného pastierskeho života. V mnohých spevoch vidieť, že ide o slovenský salaš, bačov, valachov a ich ťažký život ( najmä 2., 12., 15., 17., 18. a 21. spev). Spevy majú dynamizujúci charakter. Naznačujú "kresťanský beh života" od Starého k Novému zákonu.

Za pastierskou nótou je 59 samostatných, obsahovo od seba nezávislých didakticko-reflexívnych "konceptov", t. j. básní ("mravné naučenia") s tzv. nápadkami v podobe názvov. Pod "pastierskymi nótami" sa tu teda myslia aj jednotlivé časti(oddiely, kapitoly) skladby aj ich úvodné spevy. Po 21. časti nasleduje "Prídavek" (59 didakticko-reflexívnych básní bez úvodnej "pastierskej nóty"). Skladba je teda vybudovaná na číselnej kompozícii (22 oddielov). V celej skladbe je 1298 didakticko-reflexívnych básní (konceptov).

Skladba sa končí záverom, ktoré predstavujú eschatologické básne napísané v dvanásťslabičnom verši ( O smrti, O súde posledném). 

Štýl a štylistické a jazykové prostriedky 

Didakticko-reflexívna poézia je typom poézie, ktorá pomocou konkrétnej mravnej alebo nemravnej udalosti vyvodzuje ponaučenie a učí základom etiky.

Kompozícia 

Kompozícia didakticko-reflexívnych básní má skoro jednotný tvar: prológ (titul básne, presnejšie - motto, vedúca myšlienka básne vo funkcii titulu, písaná na pravom alebo na ľavom okraji básne), jadro (prvých 5 dvojverší, resp. prvých 10 veršov) a epilóg (záver, posledné dvojveršie). 
Titul (motto
) hrá veľmi dôležitú úlohu. Tvorí s vlastnou básňou neoddeliteľný harmonický významový celok, lebo obsahuje jej vedúcu myšlienku. 
Titul býva prevažne veršovaný a reflexívneho charakteru. Má väčšinou formu aforizmu. 
Jadro je prvou a pritom podstatnou časťou vlastnej básne. Významovo nadväzuje priamo na titul, lebo rozvíja, rozširuje reflexívnou formou myšlienku, ktorá je v ňom obsiahnutá. Jednotlivé myšlienky v jadre a vôbec celej básni sa formálne realizujú prevažne dvojveršiami. 
Tieto dvojveršia sú nositeľkami autorových etických náhľadov (najmä svetského charakteru) a kritických postojov skutočnosti (napr. sociálnej kritiky, sarkazmu a satiry). 
Záver je druhou, ale veľmi významnou časťou básne. Predstavuje premyslenú pôsobivú reflexívne formovanú pointu, v ktorej sa duchaplne vyhrocuje a vyvrchoľuje vedúca myšlienka básne. 
Medzi jadrom a záverom (pointou) je zväčša vzťah. 
Pointa býva náboženského a najmä laického, svetského mravoučného charakteru. Neraz sa v nej koncentruje aj kritika rozmanitých záporných javov ľudského života a slovenskej skutočnosti (opilosť). 

Forma strof didakticko-reflexívnych básní je dvanásťveršová. Dvanásťveršia sú graficky rozdelené na dvojveršia. Verš je dôsledne štrnásťslabičný. 
V didakticko-reflexívnych básňach sú koncové rýmy. Ide o združený rým (aabb). 
Didakticko-reflexívne básne sú napísané severozápadoslovenským nárečím s českýmijazykovými prvkami. V jazyku sa spájajú tradičné jazykové prostriedky s jazykovými prostriedkami z ľudovej reči. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#baroková literatúra

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020