Klasicizmus a osvietenstvo v európskych literatúrach

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec mino
Typ práce: Maturita
Dátum: 09.10.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 494 slov
Počet zobrazení: 17 063
Tlačení: 937
Uložení: 865
KLASICIZMUS A OSVIETENSTVO V EURÓPSKYCH LITERATÚRACH (17. – 18. stor.)
 
Klasicizmus – classicus (z latinského slova) vynikajúci, vzorový, dokonalý
Kolíska klasicizmu – Francúzsko, najsilnejšia absolutistická monarchia v západnej Európe
 
- klasicistické umenie = tzv. dokonalé umenie, určené pre vyššie spoločenské vrstvy
- vznik klasicizmu je ovplyvnený s racionalizmom René Descartes: „Myslím, teda  som.“
- návrat k jednoduchosti, túžba po vedeckom poznaní, vzťah k prírode
- najvyšším zákonom klasicistického umenia je antický ideál dobra, krásy a pravdy
- hrdina je ideál, s kladnými vlastnosťami (šľachtic, rytier, z vyšších aristokratických kruhov,  podriadený vôli panovníka)
- konflikt hrdinu: cit(po čom hrdina túži) a rozum(to čo mu káže jeho povinnosť). Víťazí vždy rozum.
Literárne žánre: -vysoké žánre: tragédia, epos, óda, elégia. Námety: vznešené, historické. Hrdina: z vyšších vrstiev
-nízke žánre: komédia, bájka, satira. Komické námety: zo súčastnosti a zo života nižších vrstiev(meštianstvo)
 
Teória klasicistickej drámy: dodržiava tri jednoty: -Jednota času(príbeh sa musel odohrať počas 24, výnimočne 30 hodín)
 -Jednotu miesta (musel sa odohrať na jednom mieste, obyčajne v neurčitom paláci)
-Jednotu deja (zameranie na jeden dej vylučovalo vedľajšie motívy)
-časté sú v nej postavy rezonérov, ktoré dej komentujú a vyjadrujú mienku autor.
 
Pierre Corneille (pjer kornej): francúzsky dramatik, je tvorcom modernej tragédie.
dráma Cid (sid) – veršovaná tragédia, autor čerpá zo španielskeho rytierskeho tématického okruhu. Cid je v španielskej literárnej tradícii príkladom kresťanského rytiera oddaného svojej viere, verného kráľovi, starostlivého vo vzťahu k vlastnej rodine. Predovšetkým autorovi ide o konflikt medzi láskou a cťou. Hra bola bez vedľajších epizód, vystupoval v nej malý počet osôb a dej i psychologická kresba charakterov sa sústreďovali na jediný cieľ. Hrdinovia sú vznešení, ktorým v plnení povinností prekážajú osobné city, ale s vypätím vôle ich prmáhajú, aby splnili svoje občianske a morálne povinnosti. V Cidovi je v popredí rodová morálka: Rodrigo – Cid (pán) zabije otca svojej milej Chimeny, ktorý urazil jeho otca. Chimena, hoci miluje Rodriga, žiada jeho smrť. Rozuzlenie je po zásahu kráľa zmierlivé: posiela Rodriga bojovať proti Maurom v nádeji, že čas všetko zahojí. Záver hry vybočuje z klasicistických pravidiel, pretože v nej došlo k prelínaniu žánrov, mala tragikomický ráz.
 
Jean Racine (žan rasin) – francúzsky dramatik, tvorca psychologickej tragédie. Námety čerpal z antiky. Tragédia Faidra – žena aténskeho kráľa Faidra, prežíva lásku k nevlastnému synovi, ktorý ju neopätuje. I keď nie je ničím vinný, je vyhnaný svojím otcom – kráľom zo zeme. Kráľ prosí bohov o potrestanie previnilcov. Prosba sa vyplní, keď Faidra vypije nápoj s jedom. Pred smrťou sa prizná kráľovi ku svojej vine.
 
Klasicistická komédia – vychádzala z antickej komédie a nadväzovala na ľudové a poloľudové hry.
 
Moliére (moljér): francúzsky dramatik, najväčší komediant, život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér a riaditeľ divadelnej spoločnosti. Na javisku aj zomrel. Napísal 33 komédií, z ktorých vše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel.
Tartuffe – hra odhaľujúca pokrytectvo a svätuškárstvo, svojou hlavnou postavou mierila proti cirkvi a donášačskému systému jej inštitúcií
Mizantrop(odľud, ktorý nenávidí ľudí a stráni sa ich) kritiku obracia proti vypočítavosti šľachty
Mešťan šľachticom, Škola žien, Zdravý nemocný – komédie
Lakomec – komédia v 5 dejstvách, autor chcel dokázať, že peniaze deformujú prirodzené ľudské vzťahy, jeho majstrovstvo spočívalo v umení dať vyniknúť smiešnej črte charakteru: ukázal starého, chorľavého lakomca Harpagona (arpagona – skupáň) zo všetkých strán. Obmedzuje svoje deti Elizu a Kleansta, intriguje, okráda služobníctvo, strata peňazí pre neho znamená šialenstvo, koniec zmyslu života. Charakter tejto postavy prepracoval Moliére do najjemnejších psychologických odtienkov, je jednostranne orientovaný, lebo vzťah k peniazom z neho robí otroka. Autor využil situačný a slovný humor. Hra dodržiava jednotu času, miesta a deja.
 
Jean de La Fontaine (žan d la fonten) : Bájky – 12-zväzkové, nadviazal na svojich predchodcov (Ezop), zbavil ich však výslovnej mravnej poučnosti a podal názorný a satirický vyhrotený obraz doby, zastávajúc sa vždy obyčajných ľudí a zdravého rozumu.

Osvietenstvo – nová politická a spoločenská ideológia usilujúca sa v mene rozumu a vedy o prekonanie náboženskej ideológie a absolutizmu. Zdôrazňovala, že ľudia sú si od prírody rovní, teda nemá sa im vládnuť despoticky, ale osvietene. Vyhovovala meštianstvu, obohatila európsku kultúru o nové hodnoty, ovplyvnila i podobu literatúry. Presadzovalo právo jednotlivca na slobodu myslenia a presvedčenia. Kládlo dôraz na vzdelanie.
 
Francúzska literatúra:
 
Denis Diderot (deni didro): francúzsky osvietenský filozof, spisovateľ, teoretik umenia a výtvarný kritik.
Encyklopédia – pokus o zhrnutie súdobých vedomostí. Diderot jej zasvätil väčšiu časť svojho života. Uplatnil v nej rozsiahle poznatky  najrôznejších odborov z filozofie a emesiel.
 
Voltaire: francúzsky spisovateľ, dramatik, filozof a historik. Candide alebo optimizmus – filozofická poviedka. Satira učenia o vševládnej harmónii a Božej prozreteľnosti, o tom, že všetko je na svete správne zariadené, že každé zlo je na niečo dobre.
 
Anglická literatúra:
 
Daniel Defoe (denjel difou) – Robinson Crusoe – dobrodružný román vychádzajúci z pamäti stroskotaného námorníka
 
Jonathan Swift (džonatan svift): Gulliverove cesty – filozofický román s ostrým satirickým zafarbením. Autor v knihe kritizuje súdobé pomery v Anglicku. 4-dielny satirický román.  Satirický a parodický efekt je vyvolaný pohľadom obyvateľov utopických ríš na cudzinca Gullivera a civilizáciu. Pohľady Gullivera na ostrovné pomery sú často prevrátené, karikatúrne, symbolicky zveličené pomery v Anglicku.
 
VPLYV IDEÁLOV OSVIETENTSVTA NA VÝVOJ SLOVENSKEJ LITERATÚRY
  A NÁRODNÉHO ŽIVOTA (1780 – 1830)

 
Osvietenstvo – malo protifeudálny a proticirkevný charakter. Vyjadrovalo názory nastupujúceho kapitalizmu: právo jednotlivca na nezávislosť myslenia a na slobodu presvedčenia. Osvietenci postavili proti viere rozum, proti poverám zmyslovú skúsenosť a poznanie, pričom kládli dôraz na vzdelanie.
spoločensko–politické pomery: - osvietenská panovníčka Mária Terézia a jej syn Jozef II. uskutočnili viaceré významné reformy:
-  v r.1781 zrušenie poddanstva, zrušenie cenzúry, prijatie tolerančného patentu (zrovnoprávnenie katolíkov a evanjelikov), školská reforma – zavedenie povinnej školskej dochádzky
-  v období klasicizmu hovoríme o Národnom obrodení – cieľ: celkové kultúrne a vzdelanostné pozdvihnutie ľudu a to šírením a vydávaním tzv. ľudovýchovnej literatúry, vydávaním kníh, časopisov, kalendárov.
 
Národné obrodenie malo 4 fázy:
I. fáza: 1780 – 1820, prijatie tolerančného patentu – rovnaké podmienky pre dve vierovyznania (katolícke a evanjelické), mali rovnaké ciele, smerovali k národno-uvedomovaciemu procesu. Bernolákovci (katolícke duchovenstvo) v roku 1787 uzákonili (kodifikácia) slovenčinu na základe západnej slovenčiny. Založili Slovenské učené tovarišstvo v Trnave, na jeho čele stál A. Bernolák, J. Fándly. Cieľom bolo šíriť, pestovať a zošľachťovať nový jazyk. Strediská – Nitra, B. Bystrica, Rožňava
II.  fáza:1820 -1835, založenie Slovenského čitateľského spolku v Pešti, založenie Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Na čele národnozjednovacích úsilí stáli – J. Hollý a Martin Hamuljak(bernolákovci), Ján Kollár a Pavel Jozef Šafári(stúpenci biblickej češtiny)
III. fáza:1835-1843, v tomto období sa vyriešila jazyková otázka, návrat k bibilickej češtine. Začína sa hnutie štúrovcov.
IV. fáza: 1843-1848, významné udalosti v r. 1843 – kodifikácia slovenčiny
v r.1848 – vypuknutie revolúcie

- kodifikácia slovenského jazyka
- prvý sa pokúsil o uzákonenie spisovného jazyka Jozef Ignác Bajza - neúspešne
 
Osvietenská veda
Anton Bernolák – narodil sa na Orave, vyštudoval tológiu a pôsobil v dnešnom Bernolákove a v Nových Zámkoch, kde je pochovaný.
Uskutočnil prvú kodifikáciu spisovného jazyka v roku 1787 a odôvodnil ju v latinskom jazykovednom spise: Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách – pravopisná sústava vypracovaná v tomto spise vychádza z foneticko-fonologických princípov a predstavuje prvý závažný krok ku kodifikácii spisovnej slovenčiny. Právo národa na vlastný jazyk. Snaha Očistiť ho od češtiny.
Grammatica slavica (Slovenská gramatika) – prvý pokus o ucelený pohľad na normotvornú gramatik slovenčiny. Určuje v nej pravopisné pravidlá bernolákovčiny. Zaviedol tzv. fonetický pravopis- vychádza zo zvukovej podoby jazyka (píš ako počuješ)
-pri kodifikácii vychádzal z tzv. kultúrnej západoslovenčina(študoval v Trnave,kde aj pôsobil), ktorú zmäkčil oravským nárečím(pretože sa narodil na Orave- Slanica). Dôsledne vyznačoval mäkkosť: děťi, nepoznal y, j = g, g = g, používal w, všetky podstatné mená písal s veľkým písmenom, zaviedol pravidlá o interpunkcii, zaviedol pravidlá o delení slov na slabiky atď.
Slowár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí – slovník v 6 zväzkoch, ktorý sa stal normotvornou príručkou slovnej zásoby.
 
Osvietenská poézia
Jozef Ignác Bajza: patria mu 3 prvenstvá: 1. pokus o uzákonenie spisovnej slovenčiny
2. autor prvého slovenského románu
   3. prvý otvorený kritik dožívajúcich sa spoločenských pomerov
-svoje dielo písal v bernolákovčine, bol katolíckym kňazom. Pôsobil v Dolnom Kubíne
jeho vrcholné dielo je dvojzväzkový román: René mláďenca príhodi a skusenosti – v 1. zväzku opisuje dobrodružstvá Reného, syna bohatého benátskeho kupca, a jeho učiteľa na ceste do Tripolisu, kde hľadajú Reného sestru. Na ceste stroskotajú a dostanú sa do otroctva, kde sa René zamiluje do dcéry sultána. Ujdú do Benátok a tam nájdu jeho milú. Táto časť má podobu dobrodružného románu z exotického prostredia orientálneho islamu. 2. zväzok má jednoduchšiu kompozíciu výchovného románu, autor je osvietensky vyhraneným spoločenským kritikom. Dostávajú sa cez Viedeň na Slovensko, cestou prechádzajú dedinami, kde si všímajú veľmi zlé spoločenské pomery (alkoholizmus, krutosť feudálov s poddanými a úsilie cirkvi držať ľud v nevedomosti), preto cirkevná vrchnosť toto dielo zakázala.
Slovenské dvojnásobné epigramata – dvojzväzková kniha epigramov, kritizuje ľudské slabosti a chyby (lakomstvo, hnev, opilstvo, závisť),prvý zväzok sú epigramy, ktoré sa rýmujú, druhý zväzok sú epigramy, ktoré sa nerýmujú
 
Juraj Fándly: ako prvý použil bernolákovčinu, bol propagátorom reforiem Jozefa II. , autor ľudovýchovnej literatúry – celý život zasvätil pozdvihnutiu chudobného ľudu, bol katolíckym kňazom. Tvorba: Pilňí domajší a poľní hospodár , Zeľinkár, O úhoroch aj včelách, Slovenskí včelár
Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom – Ide o prvé  veľké dielo vydané v bernolákovčine. Zovárajú sa v ňom uštipačný diabol Titinilus s učeným, ale konzervatívnym mníchom Atanázio. Paradoxné je, že autor – osvietenský farár, hovorí ústami diabla.. V tomto diele autor vysvetľuje a schvaľuje zrušenie reholí Jozefom II., lebo mnísi upustili od prvotných rehoľných zásad a telesnej práce a stali sa príťažou pre spoločnosť, blahobyt mníchov stavia do kontrastu s biedou a zaostalosťou ľudu. Obviňuje mníchov, že udržiavali ľud v nevedomosti a ostro sa stavia proti poverám, odpustkom a falošným zázrakom. Bohatstvo kláštorov chce využiť na vybudovanie škôl, nemocníc, chce zmierniť biedu ľude. Cenzúra dielo zhabala a autor bol potrestaný cirkevným súdom na dva týždne kláštorného väzenia o chlebe a vode.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.013