Slovenská literárna moderna (1900 - 1918)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec maximus
Typ práce: Poznámky
Dátum: 12.01.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 746 slov
Počet zobrazení: 11 588
Tlačení: 577
Uložení: 514
Začiatkom 20. st. bol prudký nárast podnikateľského prostredia, čo zhoršovalo život slovenských roľníkov. Zbedačený ľud odchádzal za prácou do Ameriky a tým bol zvýšený národnostný útlak.
Do slovenskej literatúry prenikajú nové umelecké postupy. Básnická tvorba obdobia P. O. Hviedzoslava a Vajanského už nemohla vyjadriť všetky stránky skutočnosti, lebo v ich tvorbe prevládala objektívna stránka zobrazovania života.
Mladí básnici pochopili modernosť ako nový vzťah k tradícii národnej literatúry, lebo ju nielen prekonávali už spomínanými umeleckými postupmi, ale hlavne ju neodvrhovali. Vyslovovali naliehavé psychologické otázky, opisovali stavy vlastného vnútra, citové túžby, intelektuálne krízy lyrického subjektu. Písali pod vplyvom slovenských romantikov (Janko Kráľ, Sládkovič, Botto - sloboda, brali námety z rozporu sen : skutočnosť) i francúzskych prekliatych básnikov (Baudelaira, Rimbauda, Velaina).
Diela uverejňovali v časopisoch Prúdy, Denníca, Slovenské pohľady, Živena, Černokňažník.

Medzi predstaviteľov patria Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall a iní. Slovenskí symbolisti okrem symbolov využívajú aj biblizmy a slová z náboženskej oblasti (koráb, spása, blahoslavení..), slová z latinčiny (Nox et solitudo - noc a samota), nadprirodzené veci, božstvá (démon, Jehovrah).

Znaky poézie písanej autormi obdobia literárnej moderny:
- zobrazujú pochmúrne nálady, lebo smútia za starým svetom, zápasia medzi životom a smrťou, základným životným pocitom je nenaplnenie, citové zlyhanie, intelektuálna kríza
- dominuje symbolizmus, subjektivizácia, iracionalizmus
- rým je nepresný alebo žiadny

V ich tvorbe sa vyskytujú krátke lyrické básne (dojmy, zážitky, prírodu a sociálne vzťahy), básne v próze a próza realistického typu (Jesenský).

Ivan Krasko vlastným menom Ján Botto, vo svojich začiatkoch sa venoval sociálnemu a národnostnému útlaku a využíval štýl Hviezdoslavovej poetiky. Neskôr sa vracia k tvorbe a vydáva dve zbierky:

1. Nox et solitudo (Noc a samota) - autor sa v nej stotožňuje s lyrickým hrdinom, ktorého umiestnil do tmavej, temnej, búrlivej noci. Zbierka má 28 básní.
- vyjadruje smútok osobný (jeho problémy, nešťastie, sklamanie)
národný (boli sme pod útlakom Maďarov)
sociálny (bieda, nezamestnanosť, vysťahovalectvo)
- nezobrazuje vonkajší svet a svoje pocity priamo, ale pomocou symbolov, ktoré majú viac významov (ošarpaný havran = symbol nešťastia, smrti, čierne topole v šírom poli = symbol smútku, samoty, topole bez lístia = jeseň života). Básne z tejto zbierky:
Nedeľný večer - spomína na matku
Hľa, luna bledá - smútok a clivota za domovom
Topole, Zmráka sa - vyjadruje pochmúrne nálady pomocou prírodných symbolov
Jehovrah - kritika politickej pasivity v predvojnovom slovenskom živote

2. Verše - objavuje sa tu nový pohľad na život, je v nej menej smútku a pesimizmu, autor sa už nechce utiekať do samoty a smútku, poddávať sa. ale chce bojovať (báseň Život)

Janko Jesenský - jeho prózu zaraďujeme do realizmu. Do poézie SLM patrí len jeho prvá zbierka Verše - základnou témou je láska. Na ženu sa pozerá ako na rovnocennú partnerku muža, jemnú a citlivú. Lásku neidealizuje, zobrazuje ju ako prirodzený ľudský cit.
Láska - prichádza zmena inšpirácie, láska už nie je len ideálom, ale prichádza tu niečo nové - skutočné
Veľkomesto, kaviarne a parky - prostredie ruchu a šumu, kde sa žije bezstarostne. Porovnáva veľkomesto s domácim prostredím. Toto ho privádza k túžbe po domove, oslave jeho krás.

- básne Otrok, Baníci, Otcova roľa - žiaľ nad sociálnym a národným útlakom (báseň Otrok možno rozdeliť na 3 časti. Každá sa začína osobným vyzvaním Som ten ... Básnik sa v nej stotožnil so symbolickou postavou otroka trpiaceho, ale vzdorujúceho a volajúceho po pomste . čaká na ston poplašného zvona).

V básni Otcova roľa tulák symbolizuje človeka, ktorý sa po rokoch vracia domov – na otcovu roľu. Ktosi blízky - symbolicky vyjadrený láskavým okom, vráskou na čele mu vyčíta, že starootcovskú pôdu nechal bez obrancu. Poddaných pôda napitá potom a slzami tých, ktorí na nej robili, nezostane bez ochrancu:

Z cudziny tulák pod hruškou stál som
zotlelou spola.
Poddaných krvou napitá pôda
domov ma volá ...
A v srdci stony robotných otcov
zreli mi v semä ...
Vyklíčia ešte zubále dračie
z poddaných zeme?

(symbol dračie zubále pochádza z antických bájí. Ľudia verili, že zem, v ktorej sa objavia „dračie zuby“, bude šťastná a prosperujúca.)
Symbol rodnej zeme Slovenska prechádza istým posunom od národného k sociálnemu - najprv je to otcova roľa, starootcovská roľa, potom poddaných roľa, poddaných krvou napitá pôda.

Všíma si sociálnu nerovnosť medzi ľuďmi.
V poézii symbolistov rezonuje sociálna téma, raz je viac zameraná na sociálnu nerovnosť, inokedy sa „poddanstvo, otroctvo“ spája s postavením národa.

V básni Otrok sa hlási k svojej matke – otrokyni, pretože nevyrastal slobodne na svojom, žil pod bičom otrokára, ktorý vládol nad ich úhorovým poľom.

Môj chrbát skrivený už narovnať sa bojí,
no vo sklopenom zraku posiaľ skrytá iskra horí...

Som ten, čo čaká na ston poplašného zvona,
bo ťažko zhynúť otrokovi, pokiaľ pomstu nevykoná.
Až potom vystriem chrbát, rumeň zbarví líce.
Dovtedy budem sadiť stromy, z ktorých rastú šibenice...
Ó smutno znela pieseň matky otrokyne!
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024