Reťazový kompozičný postup

Reťazový kompozičný postup

Reťazový kompozičný postup je spôsob výstavby literárneho diela, pri ktorom sú jednotlivé udalosti radené za sebou chronologicky, teda v prirodzenom časovom poradí. Príbeh sa rozvíja postupne, akoby sa jednotlivé časti pripájali jedna za druhou ako oká reťaze.

Pri tomto type kompozície však často chýba výrazné stupňovanie napätia. Dej nemusí smerovať k jednej silnej zápletke alebo výraznému obratu. Jednotlivé časti príbehu môžu pôsobiť pomerne samostatne, no spája ich najmä hlavná postava, prostredie alebo spoločná téma.

Základné znaky reťazového kompozičného postupu

• udalosti sú radené chronologicky,
• jednotlivé časti príbehu sú relatívne samostatné,
• príbeh nemá vždy výraznú zápletku a dramatický obrat,
• dej býva oslabený,
• dôraz sa kladie viac na opis, vnútorné prežívanie, náladu a reflexiu,
• jednotlivé udalosti sú prepojené postavou, miestom alebo spoločnou atmosférou,
• typický je pokojnejší, lyrickejší spôsob rozprávania.

Vysvetlenie jednoducho

V klasickom napínavom príbehu sledujeme zápletku, vyvrcholenie a rozuzlenie. Pri reťazovom kompozičnom postupe to tak nemusí byť. Autor skôr skladá príbeh z viacerých obrazov, epizód alebo spomienok. Každá časť má svoj význam, no najdôležitejšie nie je napätie, ale atmosféra, prežívanie postáv a celkové vyznenie diela.

Próza naturizmu

Próza naturizmu patrí k významným prúdom slovenskej medzivojnovej literatúry. Rozvíjala sa najmä v 20. a 30. rokoch 20. storočia a predstavuje vrchol lyrizačných tendencií v próze. Preto sa často označuje aj ako lyrizovaná próza.

Naturisti sa usilovali zobraziť človeka nie iba ako spoločenskú bytosť, ale predovšetkým ako bytosť spojenú s prírodou, pudmi, citmi, tajomstvom a vnútorným svetom.

Hlavné znaky prózy naturizmu

• zobrazuje človeka v úzkom spojení s prírodou,
• kladie dôraz na citový a vnútorný svet postáv,
• často využíva tajomné, mýtické a rozprávkové prvky,
• príroda nie je iba kulisou, ale aktívne ovplyvňuje dej a postavy,
• dej býva často oslabený a lyrizovaný,
• časté je ja-rozprávanie, ktoré zvyšuje subjektívnosť výpovede,
• objavujú sa kontrasty dobra a zla, života a smrti, reality a tajomna,
• dôležitú úlohu zohrávajú mýty lásky, života a prírody.

Príroda v naturizme

Príroda má v naturizme mimoriadne dôležité postavenie. Nie je len prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva. Často sa správa ako živá sila, ktorá ovplyvňuje konanie človeka. Postavy sú s prírodou úzko späté a často sa stávajú jej súčasťou.

Príroda môže pôsobiť:

• ochranne,
• tajomne,
• osudovo,
• nebezpečne,
• očistne,
• mýticky.

Človek v naturizme

Naturisti často zobrazujú tzv. prírodného človeka. Ide o postavu, ktorá koná priamo, prirodzene a nepokrytecky. Takýto človek nie je pokazený mestom ani spoločenskými konvenciami. Je spätý s prírodou, prácou, citmi a základnými životnými hodnotami.

Dôležité hodnoty naturistických diel sú:

• láska,
• česť,
• priateľstvo,
• vernosť,
• odvaha,
• prirodzenosť,
• mravnosť,
• vnútorná sila človeka.

Vplyvy na vznik naturizmu

Naturizmus vznikal pod vplyvom viacerých literárnych a filozofických smerov. Ovplyvnili ho najmä expresionizmus, francúzski regionalistickí autori a severské literatúry.

Najvýznamnejšie vplyvy

Vplyv	Ako sa prejavil v naturizme
Expresionizmus	dôraz na vnútorné napätie, úzkosť, vášne a psychické stavy človeka
Francúzski regionalisti	záujem o dedinu, región, prírodu a jednoduchého človeka
Severské literatúry	tajomnosť, osudovosť, drsná príroda, hlboký vnútorný svet postáv
Filozofia prírodného človeka	dôraz na prirodzenosť, pudovosť a život v súlade s prírodou

Najvýznamnejší predstavitelia slovenského naturizmu

K najvýznamnejším autorom slovenskej prózy naturizmu patria:

• Dobroslav Chrobák,
• Margita Figuli,
• František Švantner,
• Ľudo Ondrejov.

Dobroslav Chrobák – Drak sa vracia

Dobroslav Chrobák patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského naturizmu. V jeho tvorbe sa spája lyrizovaná próza, tajomstvo, symbolika prírody a hlboké mravné otázky.

Základné informácie o autorovi

Dobroslav Chrobák sa narodil v obci Hybe. Študoval v Rožňave a Liptovskom Mikuláši, neskôr absolvoval elektrotechniku na ČVUT v Prahe. Pracoval v Československom rozhlase v Bratislave a neskôr pôsobil ako vysokoškolský pedagóg.

Zbierka noviel Kamarát Jašek

V zbierke Kamarát Jašek sa objavujú prvky vitalizmu, naturizmu aj expresionizmu. Autor využíva fantastické motívy, dávne mýty prírody, lyrické opisy a ponor do vnútorného sveta postáv.

Novela Drak sa vracia

Novela Drak sa vracia zobrazuje konflikt medzi jednotlivcom a dedinským kolektívom. Dielo zdôrazňuje tradičné hodnoty, ako sú láska, priateľstvo, česť a charakter.

Hlavné znaky diela

• konflikt medzi človekom a spoločnosťou,
• boj dobra a zla,
• silná symbolika prírody,
• tajomná hlavná postava,
• kontrastné vykreslenie postáv,
• rozprávkové a mýtické prvky,
• dôraz na mravné hodnoty.

Hlavné postavy

Postava	Charakteristika
Drak	tajomný hrdina, odlišný od ostatných, rozvážny, odvážny, praktický a trpezlivý
Eva	žena, ktorá má citový vzťah k Drakovi aj k Šimonovi
Šimon	Drakov protiklad, nesie svoju ťarchu a lásku odovzdane, nedokáže riešiť vzťahy komunikáciou
dedina	predstavuje spoločnosť, ktorá Draka odmieta a nedôveruje mu

Konflikty v diele

V diele sa objavujú dva základné konflikty:

Konflikt	Vysvetlenie
Drak verzus dedina	Drak je spoločnosťou odmietaný, pretože je iný a tajomný
Eva verzus dvaja muži	Eva je citovo spätá s Drakom, no žije so Šimonom

Kompozícia a rozprávač

Rozprávač sa v novele mení. Príchod Draka vidíme očami Evy, dediny aj Šimona. Niekedy rozprávač priberá k sebe aj čitateľa a používa tzv. my-rozprávanie.

Dej rámcuje postava Evy. Na začiatku je mladou ženou, ktorá čaká svojho muža Šimona. Na konci vystupuje ako stará mama, ktorá rozpráva príbeh deťom ako rozprávku.

Prostredie

Dej sa odohráva čiastočne v dedine a vo veľkej miere aj mimo dedinského prostredia, najmä v horách. Drak a Šimon sa počas príbehu stávajú súčasťou prírody.

Symbolika Draka

Drak predstavuje tajomného človeka, ktorý sa líši od ostatných pôvodom, umeleckými sklonmi, rozvážnosťou a vnútorným pokojom. Svojím odvážnym činom si vybojuje miesto v dedine a spoločnosti.

Jeho postava má aj prometeovskú symboliku – podobne ako Prometeus prináša ľuďom pomoc a koná v prospech iných.

Idealizovaný typ postavy

Idealizovaná postava je literárna postava, ktorú autor vykresľuje tak, aby vynikala nad svojím okolím. Môže byť výnimočná fyzicky, morálne alebo duchovne.

Znaky idealizovanej postavy

• má nadpriemerné vlastnosti,
• býva odvážna, múdra, čestná alebo krásna,
• môže sa približovať k dokonalosti,
• často predstavuje ideál človeka,
• autor ju využíva na zdôraznenie určitých hodnôt.

Príklady idealizovaných postáv

Obdobie	Príklad
Antika	Achilles
Stredovek	mučeníci, rytieri
Romantizmus	Detvan, Mor ho!

Monumentalizácia

Ak autor vlastnosti postavy výrazne zväčšuje a vyzdvihuje, hovoríme o monumentalizácii. Ide o štylistický prostriedok, ktorým sa postava zobrazuje ako mimoriadna, veľkolepá alebo takmer hrdinská.

Margita Figuli

Margita Figuli patrí medzi významné predstaviteľky slovenskej lyrizovanej prózy. V jej tvorbe sa často objavujú sociálne motívy, kresťanská morálka, ženské postavy a konflikt medzi láskou, dobrom, zlom a spoločenskými konvenciami.

Základné informácie o autorke

Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Maturovala v Banskej Bystrici, pracovala ako úradníčka v Tatra banke a neskôr sa venovala profesionálnej spisovateľskej tvorbe. Uverejňovala v časopisoch Elán, Slovenské pohľady a Živena.

Znaky tvorby Margity Figuli

• dominujú sociálne motívy,
• prítomná je kresťanská morálka,
• postavy sú často rozdelené podľa princípov dobra a zla,
• ženské hrdinky zápasia s tlakom spoločnosti,
• príroda rámcuje dej,
• strieda sa napätie a uvoľnenie,
• v dielach sa objavuje mýtickosť, rozprávkovosť a ľúbostné motívy.

Zbierka noviel Pokušenie

V zbierke Pokušenie autorka zobrazuje najmä vnútorný svet ženy, ľúbostné pocity, erotickosť, mýtickosť a rozprávkovosť.

Margita Figuli – Tri gaštanové kone

Novela Tri gaštanové kone je ľúbostný príbeh poznačený tragickosťou. V pozadí príbehu stojí sociálny problém, ktorý súvisí s majetkovými pomermi.

Hlavná téma

Hlavnou témou je láska Magdalény a dvoch mužov – Petra a Jana Zápotočného. Peter predstavuje čistú, etickú a obetavú lásku. Jano Zápotočný predstavuje vášnivú, majetnícku a ničivú lásku, ktorá vedie až k zločinu.

Postavy

Postava	Charakteristika
Peter	rozprávač, predstaviteľ dobra, koná podľa kresťanských morálnych zásad
Jano Zápotočný	predstaviteľ zla, jeho vášnivá láska vedie až k násiliu
Magdaléna	ideál milujúcej ženy, ktorá je ochotná trpieť pre lásku

Hlavné znaky diela

• ľúbostný príbeh,
• konflikt dobra a zla,
• sociálny problém v pozadí,
• kresťanská morálka,
• rozprávkovosť,
• lyrické prvky,
• citovo-erotické zafarbenie,
• biblické výrazy a motívy.

Rozprávkovosť v diele

Dielo má rozprávkové znaky najmä preto, že dobro napokon víťazí nad zlom. Láska prekonáva utrpenie a príbeh smeruje k dobrému koncu.

František Švantner

František Švantner patrí medzi najvýraznejších predstaviteľov slovenského naturizmu. V jeho dielach je naturizmus temnejší, tajomnejší a psychologicky vypätejší ako u Chrobáka či Figuli.

Základné informácie o autorovi

Narodil sa v Bystrej. Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, pracoval ako učiteľ na viacerých miestach a neskôr pôsobil ako referent Matice slovenskej. Zomrel v Prahe.

Znaky Švantnerovej tvorby

• silný vplyv tajomna a iracionality,
• konflikt medzi reálnym a nereálnym,
• veľký význam sna, podvedomia a pudov,
• hrdina je zmietaný vášňami,
• človek často stráca kontrolu nad vlastným vnútrom,
• príroda je zosobnená a pôsobí ako živá sila,
• prítomná je smrť, strach, osudovosť a neznámo,
• dej býva zámerne znejasnený.

Vplyv Edgara Allana Poea

V Švantnerovej tvorbe sa prejavuje vplyv E. A. Poea najmä v tom, že strach odhaľuje pudovú stránku človeka. Na povrch vychádza to, čo je skryté v podvedomí. Realita sa mieša so snom, tajomstvom a iracionálnymi javmi.

Rozdiel medzi Chrobákom a Švantnerom

Dobroslav Chrobák	František Švantner
postavy smerujú od tajomnosti k reálnosti	postavy smerujú od reálnosti k tajomnosti
dôraz na mravné hodnoty a dobro	dôraz na živelné sily, pudy a osudovosť
príroda vytvára atmosféru	príroda je silná, tajomná a aktívna sila
konflikt človeka so spoločnosťou	konflikt človeka so sebou, pudmi a tajomstvom

František Švantner – Nevesta hôľ

Dielo Nevesta hôľ sa považuje za vrchol slovenského naturizmu. Príbeh je založený na hľadaní údajného soka a na pokusoch odstrániť ho.

Hlavné znaky diela

• príbeh sa vyvíja od reálneho k nereálnemu a iracionálnemu,
• rozprávačom je mladý hájnik Libor,
• dôležitú úlohu má tajomná postava Zuny,
• príroda je zobrazená ako démonická sila,
• hranica medzi realitou a fantáziou sa stiera,
• prítomná je žiarlivosť, vášeň, tajomstvo a smrť.

Postava Zuny

Zuna je nereálna, polosnová a poloskutočná postava. Predstavuje symbol fantastickosti, démonickosti, sily hôr a prírody. Nie je možné ju úplne pochopiť ani vlastniť. Hájnik Libor si postupne uvedomuje, že Zuna mu nikdy skutočne nepatrila.

Symbolika Zuny

Zuna môže predstavovať:

• tajomstvo prírody,
• nedosiahnuteľnú lásku,
• ženský ideál,
• silu hôr,
• vášeň,
• niečo neuchopiteľné a osudové.

Záver diela

Hájnik Libor pochopí, že Zuna nepatrí človeku, ale prírode. Vyjadruje to aj myšlienka: „hole si ju vychovali, hole si ju vzali...“. Znamená to, že Zuna bola od začiatku spätá s horami a človek ju nemohol vlastniť.

Stručné porovnanie autorov naturizmu

Autor	Typické znaky tvorby	Významné dielo
Dobroslav Chrobák	mravné hodnoty, dedina, príroda, konflikt človeka so spoločnosťou	Drak sa vracia
Margita Figuli	láska, kresťanská morálka, dobro a zlo, ženské hrdinky	Tri gaštanové kone
František Švantner	tajomno, pudy, smrť, príroda ako démonická sila	Nevesta hôľ
Ľudo Ondrejov	príroda, dobrodružstvo, detstvo, lyrizácia prózy	Zbojnícka mladosť

Najdôležitejšie pojmy na zapamätanie

Pojem	Vysvetlenie
Reťazový kompozičný postup	udalosti sú radené chronologicky a pripájajú sa ako oká reťaze
Lyrizovaná próza	próza, v ktorej je oslabený dej a posilnená obraznosť, citovosť a opisnosť
Naturizmus	smer slovenskej prózy zdôrazňujúci prírodu, tajomno, mýtickosť a prirodzeného človeka
Ja-rozprávanie	rozprávanie v prvej osobe, ktoré zvyšuje subjektívnosť
Idealizácia	zobrazenie postavy ako výnimočnej alebo takmer dokonalej
Monumentalizácia	výrazné zveličenie vlastností postavy
Mýtickosť	využívanie prvkov mýtov, tajomstva a nadčasových symbolov
Rozprávkovosť	prítomnosť znakov rozprávky, napríklad boj dobra a zla alebo víťazstvo dobra

Reťazový kompozičný postup

Próza naturizmu je významný smer slovenskej medzivojnovej literatúry. Vyznačuje sa lyrickosťou, dôrazom na prírodu, tajomstvo, citový svet človeka a mýtické prvky. Dej býva často oslabený a dôležitejšia je atmosféra, vnútorné prežívanie postáv a symbolika.

Reťazový kompozičný postup súvisí s tým, že príbeh sa skladá z viacerých voľnejšie prepojených častí. Udalosti idú za sebou chronologicky, no nemusia vytvárať silnú dramatickú zápletku.

Najvýznamnejšími predstaviteľmi slovenského naturizmu sú Dobroslav Chrobák, Margita Figuli a František Švantner. Chrobák zdôrazňuje mravné hodnoty a konflikt jednotlivca so spoločnosťou, Figuli zobrazuje lásku, dobro a zlo, Švantner prináša do naturizmu najviac tajomna, iracionality a osudovosti.