Staroveká literatúra, Epos o Gilgamešovi

Staroveká literatúra (3000 p. n. l. – 500 n. l.) 

Maturitná otázka číslo 2

Delí sa na 2 časti:

• Staroveká orientálna literatúra (3000 p. m. l. – 900 p. n. l.)
  • literatúra Blízkeho východu:
    • sumerská (Epos o Gilgamešovi)
    • akkadská
  • staroegyptská
    • hebrejská (Biblia)
    • perzská
  • literatúra Stredného východu:
    • indická (Mahábhárata a Rámájana)
  • literatúra Ďalekého východu:
    • čínska
    • japonská

V tejto literatúre nevystupujú jednoduchí ľudia, ale panovníci, hrdinovia s veľkou silou a odvahou, mýtické a polomýtické bytosti.

• Antická literatúra (900 p. n. l. – 500 n. l.)
  • grécka literatúra (900 p. n. l. – 500 n. l., Ilias a Odysea, Antigona, Kráľ Oidipus)
  • rímska literatúra (300 p. n. l. – 500 n. l., Bucolica, Georgica, Aeneas...)

- rímska literatúra oslavuje roľnícky a pastiersky život, vyjadruje sa láska, priateľstvo, ľudské túžby a vášne
- v antickej literatúre sa rozvíja tragédia, báj, komédia, intímna lyrika, rétorika
- vystupujú tu silné osobnosti, ktoré vzdorujú bohom a sú mravne silné, antická literatúra ospevuje lásku a vlastenectvo
- neskôr z nej vychádzali renesancia, klasicizmus a romantizmus

• Sumerská literatúra
• je najstaršou literatúrou Blízkeho východu

Sumeri žili v Mezopotámii, vynálezy: koleso, klinové písmo

Epos o Gilgamešovi: Kráľ Gilgameš bol z väčšej časti boh a z menšej človek, ktorý tvrdou rukou vládne mestu Uruk a núti ľudí tvrdo pracovať na mestských hradbách. Bohovia im posielajú na pomoc polodivého človeka Enkidua obdareného neobyčajnou silou. Ten prichádza do Uruku. Víťazne zápasí s Gilgamešom a spriatelí sa s ním. Spolu odchádzajú do libanonských hôr, kde zničia, za pomoci boha slnka, krutého obra Chuvavu. Láska bohyne Ištar ku Gilamešovi – on ju odmieta, a preto na zem prichádza nebeský býk. Gilgameš s Enkiduom býka zabijú, Enkidu urazí bohyňu, privolá jej kliatbu a zomiera. Gilgameš začne hľadať tajomstvo večného života. Odchádza za Utanapištinom (biblický Noe), aby mu dal nejaké rady. Nezíska nesmrteľnosť, pretože nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí. Stratí aj rastlinku nesmrteľnosti, ktorú mu zožerie had. Záverečná časť eposu obsahuje rozhovor medzi Gilgamešom a Eukidovou dušou, v ktorom sa dozvedá o pochmúrnom posmrtnom živote.

Idea: Nesmrteľnosť človeka spočíva v spôsobe jeho života. Nemôže nájsť večný život človek, môže si však zachovať večné meno.

• hrdinský epos je napísaný na 12 hlinených tabuľkách klinovým písmom
• asýrska verzia eposu sa nachádza v britskom múzeu v Londýne
• babylonský verzia v archeologickom múzeu v Istanbule
• dielo sa začína prológom na oslavu hlavného hrdinu

• Hebrejská literatúra
• je najmladšou z literatúr Blízkeho východu
• jej šíriteľom je židovská náboženská obec
• predstavuje ju Biblia (1000 p. n. l.) – ide v nej o prorocké ohlasovanie príchodu Ježiša Krista, má 2 časti Starý zákon a Nový zákon (názvy kresťanského pôvodu)
• pre židovskú obec je Biblia Tóra – je svätou knihou židovského náboženstva, vznikla pred narodením Krista
• kresťanský výklad Starého zákona nie je totožný s výkladom židovským, poukazuje na prorocké predpovede, Starý zákon obsahuje 46 kníh trojakého druhu:

1. historické – päť kníh Mojžišových (dejiny izraelského národa, príbehy ľudí) – Genezis – O stvorení sveta
2. poučné a básnické – 150 duchovných piesní, žalmy, príslovia... – Pieseň o Šalamúnovi
3. prorocké – kritika národov a predpovede príchodu Mesiáša

• Nový zákon – 27 kresťanských biblických kníh:

1. historické – štyri evanjeliá (podľa sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána) – hovoria o Ježišovom učení a diele, Skutky apoštolov
2. poučné – listy svätých apoštolov – 14 listov svätého Pavla – prví misionári ako šíritelia kresťanstva
3. prorocké – spis Zjavenie Jána = Apokalypsa = koniec sveta a začiatok božieho kráľovstva

• Starý zákon vydaný v gréčtine, latinčine, staroslovienčine (Cyril a Metod)
• Biblia v 1200 jazykoch
• 1804 – prvý slovenský výtlačok Biblie
• Biblia je súhrn spisov židovského a kresťanského náboženstva

• Indická literatúra

2 hrdinské eposy:

Mahábhárata – bratovražedný boj o trón a moc

Rámájana – osud kráľovského syna Rámu jeho ženy Síty

• Grécka literatúra (900 p. n. l. – 500 n. l.)
• najznámejší autori: Homér, Sofokles, Euripides, Aischylos, Ezop

Homér

• slepý básnik, preslávil sa eposmi Illias a Odysea, oba sa viažu na Trójsku vojnu, ktorá trvala 10 rokov

Illias: (Illion=Trója) – dej sa dotýka posledných 51 dní 10 ročnej vojny

dôvod vojny: Vojnu medzi Trójou a Spartou vyvolal syn trójskeho kráľa Priama Paris, ktorý uniesol Helenu, krásnu ženu spartského kráľa Menelaa (bolo to splnenie sľubu bohyne Afrodity – sľúbila Parisovi najkrajšiu ženu na svete, za to že jej venoval jblko sváru a nie Aténe alebo Hére)

téma: Súboj vodcu Grékov Achilla s vodcom Trójanov Hektorom. Hektor s alúči s manželkou Andromachou a jeho otec Priamos prosí o vydanie svojho mŕtveho syna Hektora. (Veliteľ gréckych vojsk Agamemnon vezme Achillovi peknú zajatkyňu ® Achilles odmieta bojovať. Jeho výzbroj si obliekol jeho najlepší priateľ Patroklos ® zahynul v boji s Hektorom ® Achillova pomsta)

Odysea: epos zachytáva posledných 41 dní 10-ročnej dobrodružnej plavby kráľa Odysea a jeho druhov domov (dobrodružstvá – obor Polyfemos – Nikto...). Bola to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov. Doma našiel verne čakajúcu manželku Penelopu.

Spoločná charakteristika eposov: v obidvoch eposoch je človek spojený s prírodou, s pozemským životom, veľkú úlohu tu hrajú bohovia, ktorí sú nesmrteľní, večne mladí, majú všetky ľudské vlastnosti (+.-), zasahujú do osudov ľudí, ktorí sú proti nim bezmocní, človek, príroda a bohovia tvoria jednotu.

Ezop (6 st. p. n. l.)

• pôvodom bol otrok
• jeho bájky si získali u starých Grékov veľkú obľubu, väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat, tie sú obohatené o ľudské vlastnosti cítenie, správajú sa ako ľudia
• s postavami bohov, ktorí konajú ako ľudia, prenikajú do gréckych bájok prvky mytológie (Pes a kúsok mäsa, Krab a jeho mať ...)
• boli to kriticky ladené bájky (alegória, personifikácia)

Sapfo

• poetka, zriadila Dom múz (Muzaion = dom múz) na ostrove Lesbos, kde sa mladé dievčatá učili službe bohom a umeniam

Sofokles (496-406 p. n. l.)

• významný predstaviteľ gréckej tragédie
• spoločná charakteristika tragédií: trest stihne toho, kto poruší príkazy a zákony bohov, vlasti, rodiny. Vinu a trest predurčuje osud, do osudov ľudí zasahujú bohovia, tí sú proti nim bezmocní
• najvýznamnejšie diela: Antigona, Kráľ Oidipus

Antigona: Vojna medzi Oidipovými synmi Polyneikom a Eteoklom, obaja zomierajú, ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať (ako obrancu vlasti) a vlastizradcu Polyneika zakáže pochovať. Antigona, ich sestra to považuje za porušenie božích zákonov ® pochová Polyneika ® trest (zamurujú ju do hrobky, kde sa obesí). Kreontov syn Haimon vyprosí pre Antigonu odpustenie , ale je neskoro ® prebodne sa mečom ® Kreontova manželka Eurydika sa zabije ® Kreont je potrestaný, lebo pohrdol božskými zákonmi

Kráľ Oidipus: Oidipus prichádza do Téb. Oslobodil ich od Sfingy, Téby začali prekvitať. Oženil sa s kráľovnou Iokastou, ktorá bola vdova. Po čase prišlo na Téby nešťastie – mo, choroby... Oidipus dostal veštbu, ktorá znela: „Dovtedy bude v Tébach zle, kým sa nenájde Laiov vrah.“ Oidipus venuje veľké úsilie, aby pravda vyšla najavo. Tá je však strašná: Iokaste a Laiovi sa narodil syn. Laios dostal veštbu, že syn im prinesie neštastie a preto dal rozkaz, aby dali chlapca zabiť. Vojak sa nad chlapcom zľutuje a nechá ho ležať v lese. Chlapca našiel pastier a vychoval ho. Keď bol starší osvojil si ho kráľ z Koryntu. Chlapec dospel, šiel do veštiarne a dal si vyveštiť osud. Veštba znela: „Svojim rodičom donesie nešťastie, zabije otca, ožení sa s matkou.“ Keď to počul, ušiel. Na ceste sa dostane do nezmyselnej potýčky s pocestným a zabije ho (manžel kráľovnej Iokasty). Prichádza do Téb a oslobodí ich od Sfingy. To, čo mu osud pripravil sa aj stalo. Keď Oidipus zistil celú pravdu, vypichol si oči a odišiel z Téb.

Euripydes: tragédie: Trojandy, Medea, Ifigénia v Tauride

Aischylos: tragédie: Pripútaný Prométeus, Orestea

Aristofanes: komédie: Oblaky, Mier, Lysistata

Flozofia:

materialista: Demokritos

idealisti: Sokrates

Platón

Aristoteles

• Rímska literatúra (300 p. n. l. – 500 n. l.)
• nadväzovala na grécku literatúru, ktorá je mladšia
• rozvíjala sa poézia, dramatická tvorba, filozofia, história

Publius Ovídius Naso (43 p. n. l. – 18 n. l.)

• bol veľmi obľúbený medzi Rimanmi a patrí k najčítanejším antickým básnikom
• pre svoje názory bol vypovedaný do vyhnanstva cisárom Augustom, usadil sa na jednom z ostrovov dnešného Rumunska, tam napísal dve zbierky elégií:
  • Žalospevy, Lásky
  • Listy z Pontu, Listy heroín
• svoju básnickú púť začal Ovídius zbierkami ľúbostnej poézie:
  • Umenie milovať, Metamorfózy
  • Lieky proti láske

Metamorfózy (Premeny)

• najznámejšie dielo, obsahuje 250 gréckych a z časti rímskych bájí a povestí
• sú založené na motíve premeny človeka na kameň, zviera, kvet, hviezdu alebo opačne ® neživé veci sa menia na živé
• začiatok metamorfóz: opis vzniku sveta zo začiatočného chaosu a koniec: premena Ceasarovej duše na kométu
• obsahujú mýty o 4 vekoch (zlatom, striebornom, medenom, železnom), zlatý – nepozná prácu ani bolesť a ostatné prinášajú postupné zhoršovanie životných podmienok ® železný = násilie, zloba, nenávisť

Príbeh o pyšnej Niobe: Nioba mala 14 detí – 7 synov a 7 dcér. Bola na ne pyšná a v tej svojej pýche urazila bohyňu Lélo, ktorá mala iba 2 deti. Bohyň ju za trest potrestala smrťou detí. Zomreli pred očami svojej matky. V tej bolesti sa plačúca Nioba zmenila na plačúci kameň.

Príbeh o Narcisovi: Bol to veľmi pekný mladík. Bolo mu však vyveštené, že bude dovtedy šťastný, pokým nespozná svoju krásu. Raz sa na lúke napil zo studničky a videl svoj obraz. Zapáčil sa mu ten obraz, tá podoba a naraz zistil, že má rád len sám seba. Začal chradnúť, až raz išiel cez lúku a tak klesol mŕtvy na zem a premenil sa na narcis.

Daidalos a Ikaros: Daisalos bol najlepší umelec a sochár Atén. Jeho synovec Táles bol jeho najšikovnejší učen. Vymyslel rôzne vanálezy. Začali sa šíriť reči, že vude lepší umelec ako Daidalos. Preto ho Daidalos zhodí z brala. Tála zachytí bohyňa Aténa, pretože je jej obľúbenec. Keď sa nenájde jeho telo, Daidalos spolu so svojim synom Ikarom utečie na Krétu. Tam postaví väzenie pre Minotaura. Kráľ Minos ho už potom nechce pustiť domov. Po čase sa Daidalovi zacnie za domovom, a preto zostrojí krídla pre seba i pre svojho syna. Jedného dňa utečú. Ikaros neposlúchne svojho otca a letí príliš blízko k slnku. Vosk na krídlach sa roztopí, Ikaros spadne a utopí sa v mori. Daidalos ho hľadá a zosadne na neznámi ostrov. Vtedy vyplaví more Ikarovo telo na breh. Daidalos ho pochová a pomenuje po ňom kraj, potom odletí na Sicíliu a tam žije až do smrti.

Publius Vergílius Maro (70-19 n. l.)

• žil za vlády cisára Augusta (29-14 n. l.)
• písal idylické básne, v ktorých oslávil pastiersky život – Bucolica (pastierske idyly) – inšpiroval sa ňou J. Hollý v Selankách
• Georgica (roľnícke spevy) – oslava roľníckeho života
• epická báseň Aeneas (12 kníh): Je to povesť o trójskom hrdinovi Aenovi, ktorý je praotcom rímskeho národa. Je vzorom telesnej dokonalosti, rímskym ideálom. Po trójskej vojne Aeneas so svojimi druhmi, otcom a synom na príkaz bohov hľadá novú vlasť. Prenasleduje ho hnev bohyne Junovi a preto dlho blúdi po moriach, až sa napokon usadí v Latiou, kde zakladá rímsku ríšu. Caesar a Gaius Augustus sú potomkovia prvého Aeneovho syna Jula.
• Vergílius v epose oslávil začiatky a vzrast rímskej ríše a moci. Dielo zostalo nedokončené ® malo byť spálené, ale Augustus tak neurobil a vydal ho.

Horácius – písal ódy, satiry a listy

rétorika:Marcus Tullius Cecero – O štáte, O zákonoch, O senáte

historiografia:Gaius Julius Caesar – Zápisy o vojne v Galii. Jeden z najznámejších rímskych vojvodcov a štátnikov. po jeho priezvisku Caesar sa pomenoval titul rímskych cisárov.