Historický vývoj romantizmu a realizmu v literatúre

Historický vývoj romantizmu a realizmu v literatúre

ROMANTIZMUS

(koniec 18. storočia – začiatok 19. storočia)

Vplyvom revolúcie nastávajú zmeny v umení a literárnej tvorbe. Nastupujú nové smery. V spoločnosti sa zdôrazňuje úloha jednotlivca, ktorý vzdoruje osudu, pomáha ľudstvu, pociťuje osamelosť a nastupuje pesimizmus. Romantizmus predstavuje:

– utiekanie sa do minulosti,

– uzatváranie sa do seba,

– fantázia – protest proti skutočnosti a túžba po krajšom živote,

– konflikt – rozpor medzi snom a skutočnosťou

– romantici oživili jazyk prvkami hovorovej reči, čím umožnili prirodzenejšie vyjadrovanie.

Victor Hugo
Chrám Matky Božej v Paríži – dej sa odohráva v l5. storočí. Cigánska tanečnica Esmeralda ľúbi kapitána Phoeba, ktorý ju zachránil pred únosom Frolla. Frollo prekvapí milencov a prebodne kapitána dýkou. Z vraždy obvinia a na smrť odsúdia Esmeraldu, ktorú stihne zachrániť Quasimodo, zvonár. Unesie ju do svojej zvonice, kde ju stráži. Frollo opäť unesie Esmeraldu, Quasimodo zhodí Frolla zo zvonice. Nakoniec zomiera pri Esmeraldinom mŕtvom tele. V románe sa vyskytujú všetky prvky romantizmu: napätie, pátos, protiklady, strašidelné scény.

Johann Wolfgang Goethe – napísal dielo: Utrpenie mladého Werthera – sentimentálny príbeh napísaný vo forme listov. Mladý vzdelaný muž za zaľúbi do Lotty, nevesty neskôr do manželky svojho priateľa. Nedokáže sa vyrovnať s rozpormi medzi skutočnosťou a svojimi túžbami a tak končí život samovraždou.

REALIZMUS
(19. storočie)

Rozvoj realizmu v dejinách slovenskej literatúry bol vývinovým pokrokom. Autori priamo zobrazovali skutočnosť. Autori zobrazovali zemianstvo ako upadajúcu vrstvu spoločnosti. Realizmus je najvernejší a najpravdivejší obraz skutočnosti. Kriticky poznáva skutočnosť, pravdivo zobrazuje človeka, jeho prostredie a spoločenský život. Realizmus oproti romantizmu nesníva, zobrazuje veci realisticky, neobracia sa do minulosti, zaujíma ho súčasnosť.

Honoré de Balzac

Otec Goriot – je bohatý majiteľ továrne na cestoviny. Po smrti manželky všetku lásku venoval svojim dcéram, bol láskavý, čestný, usiloval sa aby ich dostal do vyššej spoločnosti a zabezpečil dobrú budúcnosť. Anastáziu vydal za knieža a Delphinu za bankára. Nevydali sa z lásky, ale preto aby žili v blahobyte a dosiahli uznávané postavenie v spoločnosti. Kým mal otec peniaze dcéry boli k nemu milé, keď skrachoval, uchýlil sa do penziónu. Dcéry sa za neho hanbili, navštevovali ho tajne, neprišli ani na jeho pohreb, ktorý mu vystrojil priateľ Eugene. Autor zobrazuje tragiku obetavej otcovskej lásky. Tragédia je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy.