Lyrika, epika, dráma

Lyrika, epika, dráma

Opakovanie

Čo je literatúra?

Literatúra z latinského litera (písmo). V širšom význame je to súbor textov umeleckej i neumeleckej povahy. Rozlišujeme literatúru vecnú a umeleckú. V užšom význame sa literatúrou označujú iba diela umeleckej povahy.

Aké funkcie plní umelecká literatúra?

Výchovná, náučná, poznávacia, zábavná, zážitková - estetická. Estetická funkcia → vytváranie pocitu krásna.

Čo je literárne dielo?

Je to umelecký jazykový prejav (písaný alebo ústny). Témou literárneho diela sú odrazy reality pocitmi a stavmi, ktoré už nie sú v jedno jednoznačnej korešpondencii s realitou.

Poézia, próza, divadelná hra

Aké literárne druhy poznáme?

Lyrika, epika, dráma.

Čo označujeme pojmom literárny druh?

Literárny druh je najvšeobecnejšia skupina literárnych diel, do ktorej sa literárne dielo zaraďuje na základe spoločných znakov (obsahu, rozsahu, kompozícii).

Čo je próza?

Prózou sa označujú umelecké texty, literárne diela, ktoré sú neviazané (neveršované) a súvislé. Poézia znamená prvotne viazaná, veršovaná reč.

Čo je žáner?

Je označenie skupín literárnych diel na základe spoločných znakov (rozsahu, témy, postáv, motívov).

LITERÁRNY DRUH → (NE)VIAZANOSŤ → ŽÁNER

Čo je kompozícia?

Z lat. [kompozício] – zostava, stavba. Je usporiadanie tematických a jazykovo-štylistických prostriedkov do jedného celku (textu).

Vnútorná kompozícia tvorí téma, postavy, prostredie.

Vonkajšia kompozícia predstavuje vyznačenie a ohraničenie tematických častí, z ktorých sa skladá. Označujeme ju tiež architektonikou textu.

Lyrika, epika, dráma

Umenie je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom. Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia. Môže znamenať aj používanie istých duchovných kvalít alebo manuálnej zručnosti pri realizácii určitého diela. Umenie je osobitná forma spoločenského vedomia. Je veľmi diferencované, a to v závislosti od individuality autora. Podstata umenia spočíva v cieľavedomom pretváraní esteticky neúčinného alebo menej účinného na krásu v koncentrovanej podobe.

Literárne umenie predstavuje súbor literárnych diel, resp. umeleckých textov odrážajúcich spoločenskú a politickú situáciu a individuálny aspekt autora. Má niekoľko funkcii, a to zábavnú, náučnú, estetickú, emocionálnu... Literárne dielo je úsek, ktorý je väčší ako veta. Je charakterizovaný troma základnými rysmi - kompozíciou (usporiadaním vied do vyšších celkov), žánrom (podriadenie sa istým invariantným pravidlám) a štýlom (konfiguráciou jazykových prostriedkov).

Do umeleckej literatúry patria všetky diela literárnych druhov, t. j. lyriky, epiky a drámy. Literárny druh je nadradený pojem pre jednotlivé žánre.

Lyrika (z gréc. lyrika mele – verše sprevádzané hrou na lýre). Pre lyriku je charakteristická najmä viazaná (rytmizovaná) forma reči. Konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku, jeden silný zážitok z viacerých hľadísk. Lyrický text sa realizuje básnickými (poetickými) vyjadrovacími prostriedkami. Autora v nej zastupuje lyrický subjekt. Poézia (gréc. poiesis – tvorba) prvotne znamená viazanú reč.

Epika (z gréc. epikos – dejový, vyrozprávaný, od epos – slovo, rozorpávanie). Je to najrozšírenejší literárny druh. Prevláda v nej rozprávanie. Zakladá sa na deji, rozprávaní príbehu, udalostí, typická je časová následnosť a postupnosť. Má veršovanú aj prozaickú podobu. Próza je súvislý neveršovaný (neviazaný) umelecký text. Autora v nej zastupuje rozprávač. Hovorí sa o troch typoch epiky: veľká (epos, román); stredná (novela, humoreska, poviedka); drobná (bájka, báj, rozprávka, povesť, legenda, vtip).

Dráma (z gréc. draó – činiť, konať). V širšom význame pomenúva osobitný literárny druh rovnocenný s lyrikou a epikou, v užšom význame je názvom pre samostatný dramatický žáner (napr. tragédia alebo komédia). Jej základnou vlastnosťou je dialogická forma. Dramatický text je zväčša určený na divadelnú realizáciu, dej sa má odohrávať pred očami divákov. Absentuje v nej rozprávač. Predstavuje situáciu v prítomnosti, príznačná je teda preferencia prítomného času. Dráma si pomáha skokmi v čase, ktoré uskutočňuje prostredníctvom obrazov a dejstiev. Dráma vznikla v starovekom Grécku z náboženských osláv Dionýza, boha vína a vinohradníkov, ale aj úrody a plodnosti. Dionýzos zbavoval ľudí starostí a prinášal radosť zo života. 

Lyrické žánre (poézia)

Óda (z gréc. óde – pieseň)
Lyrický žáner, ktorý vyniká nadnesenosťou, pátosom. Je typická vzrušením, nadšenými citmi a vzletnou formou. Pieseň oslavujúca významnú osobnosť, kolektív, tému (národ, sloboda, príroda). Vznikla v antickej poézii ako zborová pieseň, jej najznámejším tvorom bol Horácius.

Elégia (z gréc. elegos – žalospev)
Lyrická báseň smutného, melancholického ladenia. Charakterizuje ju zobrazenie pokojného žiaľu, smútku. Vznikla až v rímskej poézii.

Idyla ( z gréc. eidyllion – obrázok)
Lyrická báseň menšieho rozsahu, v ktorej dominuje obdiv k dedinskému prostrediu. V slovenskej literatúre sa udomácnila pod názvom selanka.

Žalm (z gréc. psalmos – hra na strunovom nástroji)
Náboženská pieseň kresťanskej liturgie, má elegický charakter. Pôvod žalmov siaha do starohebrejskej literatúry, v ktorej vznikla Kniha žalmov obsahujúca 150 textov. Tradícia ich pripisovala kráľovi Dávidovi. Kniha žalmov je súčasťou Biblie.

Epické žánre

Epos (z gréc. epos – slovo, reč)
Pred románom najväčší žáner epiky. Prvé eposy sa opierali o báje starovekých národov a boli to tzv. hrdinské a bohatierske eposy. Má záväznú kompozíciu: propozícia, invokácia, enumerácia, opis boja, deux ex machina (zásah bohov do deja), ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami, opis vedľajších udalostí, peronácia. Hlavnou postavou je osoba s výnimočnými vlastnosťami a schopnosťami, ktorá s pomocou bohov koná zázračné činy.

Balada (z lat. ballare – tancovať)
Epický žáner so smutným až pochmúrnym dejom, ktorý má obyčajne tragický záver. Obsahuje aj lyrické aj dramatické prvky. Dej je zhustený, podáva sa iba v náznakoch. Často sa v nej opakuje refrén.

Poviedka
Epický žáner malého alebo stredného rozsahu. Spracúva iba jednu udalosť a má len jednu zápletku. Vyznačuje sa pokojnejším opisom deja. Má vyhranené postavy.

Novela (z tal. novella – novinka)
Epický žáner stredného rozsahu, ktorý tvorí medzistupeň medzi malou a veľkou epikou. Má vymedzenú kompozíciu bez odklonov od ústrednej dejovej línie. Vystupuje v nej málo postáv (4 – 5). Vyrozpráva sa iba jedna udalosť.

Dramatické žánre

Tragédia (z gréc. tragóidiá – capí spev)
Najstarší dramatický žáner, ktorého hlavným znakom je boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami, hlavný hrdina v tomto boji musí zahynúť, hoci je obdarený výnimočnými vlastnosťami. Ústrednou postavou je vždy nadpriemerný človek. Klasická dráma má záväznú kompozíciu: expozícia (uvádzanie do času a prostredia), zápletka (zauzľovanie deja), kríza (vyvrcholenie), peripetia (nečakaný dejový obrat), katastrofa (riešenie konfliktu).

Komédia (z gréc. kómódiá, komos – veselý sprievod, oide – spev, pieseň)
Základný dramatický žáner, ktorého podstatou je komickosť s cieľom vyvolať smiech. Už základný konflikt je komický, lebo hrdina si buď určí nezmyselný cieľ, alebo si zvolí neprimerané prostriedky na jeho dosiahnutie. Zobrazuje každodennosť, reálny život v nej prevláda nad výnimočnosťou a vznešenosťou.

Veselohra
Novodobá komédia. Zakladá sa na humore, ktorý sa realizuje prostredníctvom žartu a situačnej komiky. Vo veselohre postavy vedia o svojej smiešnosti, často si zo seba strieľajú (rozdiel medzi veselohrou a komédiou).

Sujetovosť – usporiadanie dejových zložiek v diele, autor môže meniť časovú postupnosť, ľubovoľne organizovať príbeh podľa dôležitosti jednotlivých udalostí. Gnómickosť – nadčasovosť. Reflexia – úvaha. Viazaná reč – grafické členenie básne, rytmus, rým, strofa.

Otázky na opakovanie 

1. V ktorom historickom období vznikli základy väčšiny literárnych druhov a žánrov?
2. Aký je rozdiel medzi literárnym druhom a literárnym žánrom?
3. Porovnaj lyriku a epiku, lyriku s drámou, epiku s drámou.
4. Vymenujte niekoľko lyrických žánrov.