Láska - mladosť - krása... večné témy spisovateľov (A. Sládkovič, P. O. Hviezdoslav, W. Shakespeare...)

25a. Láska - mladosť - krása... večné témy spisovateľov (A. Sládkovič, P. O. Hviezdoslav, W. Shakespeare...)

Andrej Sládkovič (1820, Krupina - 1872, Radvaň)

Počas štúdia v Banskej Štiavnici si zarábal na živobytie ako súkromný učiteľ, takto sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej (Marína). Počas jeho štúdií v Nemecku ju ale vydali za bohatého medovnikára Jána Geržu. Z nešťastnej lásky Sládkovič napísal svoju najznámejšiu básnickú skladbu o láske, kráse a mladosti - Marína.

• básnická skladba Marína

Je to lyricko-epická veršovaná skladba. Pozostáva z 10-veršových strof. Skladba má 2 veľké časti:

• Lyricko-epická

Básnik si pripomína na šťastné dní lásky, vyslovuje svoj ideál krásy, ktorého stelesnením je Marína (havranie vlasy, hviezdne oči). Prelína sa ľúbostná a vlastenecká lyrika. Od lásky k žene postupne prechádza i k láske k vlasti:

„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine

a obe v jednom objímať!“

Záver prvej časti má smutný charakter, pretože básnik svoju milú stráca.

• Má lyricko-reflexívny charakter

Básnik tu opisuje mladosť, ktorá pomôže človeku uskutočniť svoje sny a ideály, je to stav duše. Marína sa postupne mení na vidinu, vílu. Na vrchu Čertová svadba slávia víly slávnosť, prichádza medzi ne i Marína, ktorá nemôže zabudnúť na svoju lásku. Marína ho vábi do vodných hlbín, pretože zúfalý básnik blúdi po nábreží Hrona. Básnik však premôže žiaľ a zvíťazí v ňom láska k rodnému kraju a pozemskému životu. Záver básne nevyznieva tragický, necítiť v nej ani trpkosť, ani bolesť, iba spomienky na lásku, ktorú prežil.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849, Vyšný Kubín - 1921, Dolný Kubín)

Básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ, právnik. Čestný predseda Matice slovenskej. Najvýznamnejší slovenský básnik 19. a 20. storočia. Pochádza zo zemiansko-roľníckej rodiny. Ako 13 - ročný začal chodiť do gymnázia v Maďarskom Miškolci, kde žil u svojho strýka. Po smrti strýka a vrátil na Slovensko a pokračoval v štúdiách v Kežmarku. Pod vplyvom svojho učiteľa, ale hlavne štúrovca Janka Matúšku sa začína zaujímať aj o národné otázky. Po maturite študoval na právnickej akadémii v Prešove. Tu spolu s Kolomanom Banšellom vydával almanach Napred, ktorý je považovaný za nástup realizmu slovenskej literatúry, ale staršia generácia ho odsudzovala. Po skončení štúdii odišiel do Námestova, kde si založil vlastnú advokátsku kanceláriu, oženil sa s Ilonou Kňazovičovou, s ktorou žil až do svojej smrti v Dolnom Kubíne, kde má aj svoje múzeum.

• lyricko-epická básnická skladba Hájnikova žena

Najkrajšia a najznámejšia. Je to óda na krásy oravskej prírody a na šľachetnosť jednoduchých ľudí.

Miesto diela: hájovňa na Podvrší

Kompozícia- prológ (pozdrav), 15 spevov, epilóg (zbohom)

Hlavné postavy:

Artuš Viláni - aristokrat, sebecký, panovačný, bezohľadný, zhýralec, násilník, nečestný, arogantný, pyšný, budúci dedič panstva, nevie prehrávať, myslí si, že môže všetko

Miško Čajka - priamy a čestný, pracovitý, zodpovedný, hrdý, schopný obetovať život za svoju ženu

Hanka Čajková- milá, veselá, jediná dcéra bohatých rodičov, verná mužovi za všetkých okolností (nedá sa zviesť peknými rečami, ani peniazmi, ani násilím)

Kontrast: Artuš Viláni - svet kaštieľov, Miško a Hanka - obyčajný ľud, svet chalúp

Príroda naznačuje dej - zohráva dôležitú úlohu. Okrem deja sú do textu včlenené lyrické opisy prírody a úvahy autora, piesne (Polovnícke, Maliniarok)

Dej: Po smrti starého hájnika sa jeho syn Miško Čajka vyberie do kaštieľa, aby poprosil majiteľa panstva Villániho o miesto po otcovi. Pán ho príjme do služby. Miško sa ožení a so svojou peknou ženou Hankou sa nasťahujú do hájovne. Tu si obaja žijú šťastne a spokojne. Do ich života však zasiahne mladý gróf Artuš Villáni, ktorému sa Hanka páči a začne ju prenasledovať. Dvakrát ju navštívi, ona ho však odmieta pustiť dnu. Artuš usporiada veľkú poľovačku a pošle Miška prenasledovať jeleňa. sám sa vyberie k hájovni, kde sa chce násilím zmocniť Hanky. Tá ho v sebaobrane zabije (prebodla ho). Michal zoberie vinu na seba a prihlási sa súdu. Hanka odchádza k rodičom. Jej matka sa utrápi na smrť nad nešťastím svojej dcéry a otec Hanku vyženie z domu. Blúdi po lesoch v mraze a z veľkého bôľu upadne do šialenstva. Po roku príde deň posledného súdneho pojednávania. Žalobca žiada pre Miška smrť obesením, no vtom vtrhne Hanka a priznáva sa k vražde. Sudca vyhlási, že spor rozsúdil Boh a Miška oslobodí. Vracia sa s Hankou do hájovne. Raz v noci po silnej búrke, keď rieka strhla most, zachráni Miško starému Villánimu život. Villáni ho chce odmeniť zlatom, ale Miško si žiada odpustenie pre seba, aj pre svoju ženu. Villáni im odpustí a v živote oboch mladých znovu zavládne šťastie. Narodí sa im syn Janíček a Hanka sa uzdraví. Tak sa do ich chalupy opäť vracia šťastie.

William Shakespear

Narodil sa v Stratforde, dramatik.

• Rómeo a Júlia - veršovaná ľúbostná tragédia, pozostáva z 5 dejstiev. Odohráva sa vo Verone. Autor čerpá námet zo stredovekej talianskej povesti, je to tragický príbeh lásky 2 mladých ľudí, zo znepriatelených rodín. Rómeo a Júlia sa napriek sporom rodičov do seba zaľúbia a požiadajú mnícha Vavrinca, aby ich tajne zosobášil. Rodičia však nútia Júliu do sobáša s mladým šľachticom Parisom. Vavrinec poradí Júlii, aby užila liek, po ktorom zaspí na niekoľko hodín a bude vyzerať ako mŕtva. Rómeo sa dozvedá správu o Júlinej údajnej smrti. Prichádza do hrobky kde vypije jed. Keď Júlia po precitnutí zistí, že Rómeo pri nej leží mŕtvy, stráca zmysel života a prebodne sa dýkou. Oba znepriatelené rody Montekovci a Kapuletovci sa zmierujú, ale žiaľ až pri hrobe svojich detí.

Victor Hugo

Zakladateľ francúzskeho romantizmu, prozaik, básnik, dramatik, politik, esejista, kritizoval politiku Napoleona

• historický román Chrám Matky Božej v Paríži

Miesto deja: Paríž, chrám v Notre Dame, 15. storočie (vláda Ľudovíta XI.)

Hlavné postavy:

Quasimodo - navonok škaredý, vnútri úprimný, sirota, v detstve sa ho ujal kňaz Frollo, narodil sa so znetvorenou chrbticou, neskôr ohluchol, navonok odpudivý, ale vnútri vďačný za každú láskavosť (estetika ošklivosti), Frollovi bol oddaný až do momentu, kým nezistil, že práve on poslal Esmeraldu na smrť, jeho smrť bola naznačená nepriamo - nálezom pokrútenej kostry pri pozostatkoch Esmeraldy

Frollo - kňaz, alchymista, vynájdenie kníhtlače považuje za skazu modernej doby, je presvedčený, že najlepšími knihami sú podľa neho staroveké stavby, je zápornou postavou, Esmeraldu ľúbi chorou žiarlivou láskou, vrahk, nesie prvky démonickosti, negatívne vlastnosti sú hyperbolizované

Esmeralda - navonok pekná, vo vnútri citlivá a mravná, dievča, ktoré v detstve uniesli cigáni, zaľúbi sa do povrchného Phoeba (féba), nespozná, že ju chce len využiť, myslí si, že Phoebus zomrel rukou Frolla a odovzdane ide na smrť, k postave Esmeraldy sa viažu všetky podstatné konflikty

Phoebus - kapitán lukostrelcov

Hlavná myšlienka: túžba po slobode, láske, ľudskosti, nenávisť voči bezpráviu a krutosti

Kompozícia: Román je výrazne členený na 2 časti, Je použitý chronologický kompozičný postup - hlavná dejová línia, ktorú tvorí príbeh 4 postáv. Aj retrospektívny kompozičný postup - odbočenia od deja, kde sa dozvedáme o minulom živote postáv. Autor nám približuje pomery v stredoveku. Sú tu podrobné opisy prostredia, napríklad parížska architektúra.

Konflikt: sen - skutočnosť

Dej: V úvode románu rozprávač (pravdepodobne sám autor) v 3.os. spomína ako pred niekoľkými rokmi v chráme Matky Božej objavil na stene rukou vyryté grécke slovo ananké = osud. Na základe toho napísal román. Neskôr sa dozvedáme, že slovo napísal kňaz Frollo. Quasimodo sa stáva kráľom bláznov, oblečú ho do posmešného odevu a usporadúvajú sprievod. Pozornosť púta aj krásna cigánka Esmeralda, ktorá tancuje. Jej pôvab vzbudil vášeň kňaza Frolla. Chcel ju získať, preto požiadal Quasimoda aby ju uniesol. Esmeraldu zachráni kapitán lukostrelcov Phoebus, ktorému sa tiež páči. Esmeraldu pustí a ona sa do neho zaľúbi. Quasimoda za jej únos zatknú, mučia a dajú ho na pranier. Esmeralda sa zľutuje a podá mu vodu. Quasimodo sa do nej zamiluje. Frollo žiarli na Phoeba. Ten keď sa stretne s Esmeraldou, Frollo naňho zaútočí a prebodne ho dýkou. Frollo obviní Esmeraldu z vraždy Phoeba a z bosoráctva. Esmeraldu zavrú a spod šibenice ju zachráni Quasimodo, ktorý ju ukryje v chrámovej zvonici. Z nej sa ju rozhodli vyslobodiť tuláci, s ktorými žila. Nastal zmätok, v ktorom sa jej zmocnil Frollo, ale keďže sa mu nechcela oddať, dal ju uväzniť. Zavrie ju k pustovníčke Gudule, ktorá v nej vďaka talizmanu spoznáva svoju dcéru. Chce ju chrániť o od vysilenia zomiera. Esmeraldu obesia a Frollo s Quasimodom sa na popravu pozerajú z veže. Nešťastný Quasimodo zhodí Frolla z veže, potom zmizne. O dva roky nájdu v hrobke kostru ženy, ktorú pevne objíma kostra muža s pokrivenou chrbticou.

Ján Kollár(1793 - 1852)

Narodil sa v Mošovciach (pri Martine), zomrel vo Viedni, pochovaný je v Prahe. Študoval v Kremnici, v Banskej Bystrici a v Bratislave. Evanjelickú teológiu študoval v Jene, kde sa stretol s nemeckým nacionalizmom. V Nemecku stretol aj svoju neskoršiu manželku Frederiku Wilhelminu Schmidtovú (Mína). Bol proti štúrovčine, sám uznával 4 jazyky - čeština, ruština, poľština a srbčina. Svoje diela písal ešte v češtine. Základom jeho tvorby sa stala myšlienka slovanskej vzájomnosti. Túto myšlienku vyjadril vo svojom diele, básnickej skladbe: Slávy dcéra. Tomuto dielu predchádzala zbierka sonetov - Básně Jána Kollára - vlastenecké a ľúbostné sonety. Prvú zbierku doplnil a v r. 1824 vydal básnickú skladbu Slávy dcéra (preložil Ľubomír Feľdek).

• básnická skladbu Slávy dcéra

Nájdeme tu 615 sonetov, ktoré možno rozdeliť do 3 častí:

• ľúbostné - lásku k žene
• vlastenecké - láska k vlasti
• vyjadrujúce ideu všeslovanskej vzájomnosti

Bohyňa Sláva predstavuje slovanstvo, sťažuje sa rade bohov na to aké krivdy museli v minulosti Slovania pretrpieť. Bohovia nakoniec rozhodli o stvorení dcéry Slávy, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a ktorá by ich postavila medzi popredné národy Európy a sveta. Dcérou Slávy bola Mína Kollárová - manželka, ktorá sprevádzala Kollára po slovenských krajoch.

Časomerný veršový systém - založený na striedaní dlhých a krátkych slabík, obyčajne bez rýmov.

Kollár napísal Slávy dcéru v časomiere. Slabiky sa vo veršoch spájajú do stôp:

1) trochej – U

2) jamb U –

3) spondej – –

4) daktyl – U U

Najznámejšie časomerné verše sú:

1. a) hexameter - 6-stopový verš (daktyl + spondej)
2. b) pentameter - 5-stopový verš (daktyl)

Striedanie pentametra a hexametra - elegické distichon.

Kompozícia:

• Předspěv

Najkrajšia a najznámejšia časť Slávy dcéry. Básnik žiali nad tragickým osudom slovanského kmeňa Lužických Srbov, ktorí sa postupne stali súčasťou nemeckého národa. Obáva sa, aby sa podobného osudu nedočkali aj iné slovanské kmene:

„Aj, zde leží zem ta, před okem mým slzy ronícím,

někdy kolébka, nyní národu mého rakev.“

Odporúča pripojiť sa k Rusku, k najväčšiemu slovanskému národu, ktorý mal ostatné slovanské národu ochrániť. Básnik Rusko prirovnáva k dubisku:

„Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku

 jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům.“

V závere sa prejavil autor ako optimista, veriaci v lepšie, spravodlivejšie časy. Je písaný v časomernom elegickom distichu.

• Spev Sála

Sú tu väčšinou ľúbostné sonety, v ktorých básnik opisuje svoju milú Mínu a spomína si na krásne časy prežité v Jene. Zo svojej milej urobil ideál slovanskej dievčiny, vybájenú dcéru bohyne Slávy, sľubuje jej vernosť.

„Láska je všech velkých skutků zárod,

a kdo nemiloval, nemůže,.“

ani znáti, co jest vlast a národ.“

Jednu vlasti půlku, druhou Míne.“

• spev Labe, Rén, Vltava

Básnik prechádza krajinami, kde voľakedy žili Slovania, žiali nad ich osudom. Zároveň ich nabáda, aby pracovali na rozkvete svojej vlasti. Opisuje tu rozlúčenie s Mínou a spomína si na ňu, pretože je od neho ďaleko.

• „Nepřipisuje svaté jméno vlasti,
• kraji tomu v kterém bydlíme,
• pravou vlast jen v srdci nosíme,
• tuto nelze biti ani krásti.

…slavme slavně slávu Slávův slavných… - paronomázia = obmieňanie základu slova

• spev Dunaj

Básnik prichádza na Slovensko, kde vidí biedu, krivdy a utrpenie. Spomína si na Mínu, láska k nej už nemá priaznivé vyhliadky do budúcnosti. Mína sa mu zjavuje mŕtva a básnik túži tiež zomrieť. Nabáda Slovanov k jednote. Volanie po zjednotení Slovanov = myšlienka slovanskej vzájomnosti

• „Stokráte jsem mluvil, teď už křičím
• k vám, ó rozkydaní Slávové!
• Buďme celek a ne drobtové.
• Buďme svorně všecko aneb ničím.
• spev Acheron a5. spev Léthé

Mína sa mení na vílu a sprevádza básnika po Slovanskom nebi a pekle. V nebi sa podľa autora mali ocitnúť všetci tí, ktorí Slovanom žičili (priali) a v pekle sa mali ocitnúť všetci zradcovia a neprajníci:

„ Peklo zrádcům, nebe Slávům verným!“

V závere Mína vyzýva Slovanov k tomu, aby boli hrdí na svojich slávnych predkov - aby milovali svoj národ.

Romain Rolland(1866 - 1944)

Študoval históriu, ale veľmi pozitívny vzťah mal aj k hudbe (Beethoven), pôsobil aj ako profesor hudby na univerzite v Sorbone. Bol pacifistom, teda odporcom vojny a akéhokoľvek násilia. Získal Nobelovu cenu za literatúru.

• novela Peter a Lucia

Táto novela ako prvá vo svetovej literatúre prináša pacifický (mierový) pohľad na vojnu. Dej novely sa odohráva v Paríži a trvá 2 mesiace, od konca januára do konca marca 1918, na veľký piatok. Je to príbeh, ktorý zachytáva vojnu iba v pozadí. Dominantným motívom je láska 2 mladých ľudí, ktorí sa zoznámili počas bombardovania Paríža a neskôr prežívajú šťastné dni lásky.

Hlavný hrdina Peter Aubier, 18. ročný chlapec, ktorý so svojimi spolužiakmi dostal povolávací rozkaz a o pol roka musí odísť na front. Je citlivý a jemný, veľa rozmýšľa o vojne, nemá nikoho, komu by sa zveril so svojimi trápeniami. Bol proti vojne. Bol sklamaný a zúfalý. Videl okolo seba utrpenie a ťažko to znášal. Vyrastal vo francúzskej mešianskej rodine s úradníckou atmosféru - otec bol úradník. Mama bola dobrou kresťankou. Najlepšie si rozumel s bratom Filipom, ktorý už bol ale narukovaný na fronte, a ktorého správanie sa vplyvom vojny zmenilo. Peter v zmätku vojny čaká na lásku, ktorá by ho mohla vyviesť z dezilúzie a z pocitu samoty. S Luciou sa zoznámi v metre počas bombardovania Paríža a postupne sa medzi nimi rozvinie veľká láska.

Lucia - je chudobná, mala pokojnú a usmievavú povahu. Neistoty a náhody života ju naučili bezstarostnosti o zajtrajšok. Vojna ju nezaujímala, bola pre ňu jedným súžením navyše medzi všetkými trápeniami. Jej matka sa zaľúbila do chudobného učiteľa a jej zámožná rodina ho nechcela prijať za zaťa. Po dosiahnutí plnoletosti sa Luciina matka vydala a prerušila s rodinou všetky styky. Neskôr jej manžel ochorie a Luciina matka pracuje vo fabrike na zbrane, aby uživila rodinu čo Peter zo začiatku odsudzuje. Po čase manžel zomiera. Lucia je silno viazaná na matku a nedokáže sa zmieriť s tým, že si našla priateľa, s ktorým čaká dieťa. Lucia je nežná, milujúca, romanticky založená. Zarába maľovaním obrazov (kreslí napodobeniny slávnych autorov). Keďže Peter dostal povolávací rozkaz, chcel spečatiť svoj vzťah s Luciou v kostole a uzavrieť s ňou fiktívny sobáš. Došlo k bombardovaniu Paríža, jedna z bômb zasiahla i kostol, kde obaja mladí našli svoju smrť.

Vojna priamo zasiahla Petrovho brata Filipa, ktorý bojoval na bojisku. Nepriamo zasiahla Petra a Luciu a ostatných, ktorí zomreli spolu s nimi. Symbolom smrti je rusovlasé dievčatko.

Citát: „Láska sa zrodila pod krídlami smrti a pod krídlami smrti aj zomrie.“

Ján Smrek (1898 - 1982)

Založil edíciu EMSA (Edícia mladých slovenských autorov), časopis Elán. Je hlavným predstaviteľom vitalizmu.

Vitalizmus - umelecký smer, ktorý sa v európskej literatúre objavuje po skončení 1. svetovej vojny, ospevoval a oslavoval lásku, prírodu, krásy sveta, vzdialené krajiny, vyjadroval radostné, optimistické nálady, aktivitu

Vitalisti nachádzali krásu vo všedných jednoduchých každodenných veciach.

Básne J. Smreka sú plné životného elánu, ospevoval mladosť, lásku, krásu.

Označuje sa ako „poeta natus“ - básnik prírody. Jeho básne sú ľahšie na porozumenie, vyznačujú sa hravosťou, senzualizmom - pôsobenie na city.

• Básnik a žena

Patrí k najkrajším dielam slovenskej ľúbostnej lyriky. Je písaná vo forme dialógu medzi básnikom a ženou, ktorú stretol a oslovil počas jedného zimného dňa. Rozprávajú sa o význame lásky v živote človeka a o poslaní poézie. Kompozične je skladba rozdelená na 5 kapitol:

• V zasneženom parku - stretnutie básnika a ženy
• Pokračovanie jarné - zrod ich lásky
• Letná noc na vode - rozkvet lásky
• Padajú listy - rozchod

Rámcom týchto kapitol sú 4 ročné obdobia.

• Po desiatich rokoch - dopísaná dodatočne, autor vyjadruje názor na funkciu poézie, ktorá má šíriť radosť