Slovenský literárny realizmus (1875 – 1918)

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Referát
Dátum: 14.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 5 145 slov
Počet zobrazení: 85
Tlačení: 2
Uložení: 4

Slovenský literárny realizmus (1875 – 1918)

Spoločenská situácia

Literárny vývoj na Slovensku sa v porovnaní s Európou oneskoril o celé polstoročie. Podnietili to jednak literárne a jednak sociálne skutočnosti:

  1. literárne – kríza literatúry a striedanie umeleckých generácii,
  2. sociálne – Slovensko zaostávalo v oblasti ekonomickej, politickej i kultúrnej napr. zatvorenie 3 slovenských gymnázií – Martin, Revúca, Kláštor pod Znievom, zatvorenie Matice slovenskej,
  3. národný útlak - dominantné postavenie maďarskej buržoázie.

Príliv mladých spisovateľov na Slovensko sťažoval jednak nízky stav vzdelanosti na Slovensku a taktiež skutočnosť, že autori nielenže nedostávali honoráre za svoju prácu, ale často boli prenasledovaní vládnymi uhorskými úradmi.

Ku koncu 19. a na začiatku 20. storočia sa aj v Uhorsku naplno rozvinul kapitalizmus. Priemysel na Slovensku bol však v rukách maďarskej buržoázie. V tomto období slovenskú buržoáziu navonok reprezentovala Slovenská národná strana, tvorili ju:

  1. MARTINSKÍ NÁRODNIARI – záchranu Slovenska videli v odumierajúcom zemianstve a u väčších statkárov
  2. HLASISTI – tvorili opozíciu, tzv. liberálne krídlo. Boli to príslušníci mladej generácie, ktorí študovali v Prahe a vo Viedni a združovali sa okolo časopisu Hlas. Hlasisti združovali okolo seba slovenskú pokrokovú inteligenciu a začali s ňou buditeľskú prácu medzi ľudom. Chceli ho povzniesť mravne, kultúrne, ale i hospodársky, aby sa oň mohli oprieť v boji proti maďarskej buržoázií.

Hlasisti žiadali:

  • demokratické reformy štátnej správy,
  • všeobecná volebné právo,
  • bezplatné vyučovanie, zriadenie slovenských stredných škôl a univerzít,

- pod ich vplyvom v literatúre zosilnel kritický pohľad na život.

V tomto období veľkým problémom slovenského národa predstavovala neexistencia národného centra, preto sa ním stáva Martin. V Martine sídlila Matica slovenská, ktorá však bola v r. 1875 zatvorená, sídlili tu spolky: Muzeálna slovenská spoločnosť a ženský spolok Živena.

Literárny vývin:

Nastupujúca umelecká generácia si musela nanovo formulovať svoj estetický program. Programovo sa prihlásila zborníkom prác mladých autorov almanachom NAPRED v r. 1871, ktorý zostavil KOLOMAN BANŠEL a P. O. HVIEZDOSLAV. Avšak staršia generácia na čele s J. M. Hurbanom odmietla slobodu prejavu, túžbu po tematickej šírke a po veršovej novosti – nový veršový systém.

Za nástup realizmu môžeme považovať vydanie zbierky S. H. Vajanského – Tatry a more. Neskôr S. H. Vajanský spolu so Škultétym vydávajú úvahy : Kritické listy, kde formulovali ideovo-estetický program nastupujúcej generácie. Kritické listy boli písané formou fingovanej literárnej korešpondencie, v ktorej si vymieňali vlastné názory na aktuálne problémy poézie a prózy.

V tomto období došlo k obnoveniu vydávania časopisu J .M. Hurbana Slovenské pohľady. SLOVENSKÝ LITERÁRNY REALIZMUS SA VYVÍJAL V 2. VLNÁCH

I. VLNA /1875 – 1890/

  • predstavitelia prvej vlny venovali pozornosť otázkam:
  1. kto bude viesť slovenský národ;
  2. aké je miesto zemianstva v národe /problematika zemianstva/.

Predstavitelia:

  • Svetozár Hurban Vajanský
  • Pavol Országh Hviezdoslav
  • Maritn Kukučín
  • Elena Maróthy Šoltésová
  • Terézia Vansová
  1. VLNA /1890 -1918/
  • predstavitelia prvej vlny presúvajú ťažisko tvorby do sociálnej problematiky, dôraz sa kladie na kritiku sociálnej

Predstavitelia:

  • Jozef Gregor Tajovský
  • Božena Slánčiková Timrava
  • Ľudmila Podjavorinská
  • Ján Čajak

Znaky 1. vlny slovenského realizmu:

poézia – dominuje sylabotonický veršový systém, útvary: veľké lyrické cykly, lyricko – epické skladby,

próza – útvary črta, poviedka, novela, román

dráma – najmenej rozvinutý literárny druh

tematika diel – súčasná, autori opisujú materiálne bohatstvo, podnikateľskú činnosť, kritika alkoholizmu

  • zobrazujú dedinskú tematiku – autori prvej vlny „videli“ len neskazenosť slovenského ľudu a tým sa snažili povzniesť slovenský národ.
  • autori prvej vlny zobrazujú zemianstvo a jeho úlohy v spoločnosti

hrdina – slovenský ľud

jazyk diel – smerovanie k živej hovorovej reči (M. Kukučín)

SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ

  • spisovateľ a literárny kritik

Mnohostranná osobnosť slovenského národného života 80-tych rokov 20. storočia.

Bol najstarší syn Jozefa Miloslava Hurbana, pseudonym mu vymyslel Viliam Puaulíny Tóth. Narodil sa v Hlbokom pri Senici. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Banskej Bystrici, kde sa zásluhou Štefana Moyzesa vyučovalo okrem maďarčiny, nemčiny aj po slovensky. Počas štúdií sa stretáva s Andrejom Sládkovičom, ktorý mal veľký vplyv na jeho poéziu. Po ukončení gymnázia študoval právo v BA. Neskôr ako člen okupačnej armády sa zúčastnil bojov v Bosne a Hercegovine, čo sa odrazilo v jeho básnickej zbierke TATRY A MORE.

Tvorba:

  • pri svojom vstupe do literatúry zohral pozitívnu úlohu, ale neskôr sa stal pod vplyvom otca silne konzervatívny – popieral nové tendencie vo vývine literatúry.

POÉZIA

Prvá básnická zbierka: TATRY A MORE – mala veľký úspech a zároveň vysokú umeleckú úroveň, pretože sa mohla vyrovnať literatúram iných národov. Bola prijatá ako znak nového umeleckého pozdvihnutia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

zbierka má 7 častí, jednou z nich je veršovaná poviedka – HERODES

  • tematicky vychádza z násilného odvážania slovenských detí do maďarských krajov po vypuknutí
  • obsah: autor sleduje osud dvoch násilne odvlečených sirôt Janka a Aničky. Tieto malé deti s dostanú z rodného Považia k surovému gazdov, u ktorého sa majú v prvom rade pomaďarčiť a zároveň ťažko pracujú, za ich prácu je jedinou odmenou trest a bitka. Deti sa rozhodnú ujsť domov, ale zomierajú pod kolesami

- skladba vyznieva ako protest proti surovému nacionálnemu útlaku – odnárodňovanie slovenských detí.

zbierka: SPOD JARMA – autor sa v nej vyznáva z lásky k národu a vyzýva k nej aj ostatných ľudí. zbierka: VERŠE – autor v nej uvažuje o postavení národa v spoločnosti a básnika v národe.

PRÓZA

  1. novely : ĽALIA, LETIACE TIENE, BLÍŽENCE,

b) romány: SUCHÁ RATOLESŤ, KOREŇ A VÝHONKY, KOTLIN

novela : LETIACE TIENE

  • zobrazil v nej proces úpadku zemianstva zavinený prenikaním kapitalizmu do spoločnosti a hospodárskeho života Uhorska koncom 19. storočia.

Obsah: V pomaďarčenej rodine zemana Imricha Jablonského sa odohrala takmer tragédia. Jablonský získal ženbou a špekuláciami rozsiahly majetok. V meste založil sporiteľňu a stal sa jej riaditeľom, dal sa na finančníctvo a svoje veľkostatky prenajal Nemcovi Hermanovi Bauerovi so zámerom, že spoločne postavia pílu. To bol začiatok jeho tragédie. Počiatočné úspechy spojené s výstavbou píly sa totiž rýchlo rozplynuli a machinácia Bauera so židom Zweigentalom privedú Jablonského takmer na mizinu, od úplného krachu ho zachráni statkár Eugen Dušan a Miloš Holan, syn miestneho učiteľa. Eugen Dušan si týmto nakloní dcéru Jablonského Adelu a Miloš Holan si berie za ženu Jablonského dcéru Elu.

Ťažisková myšlienka novely:

  • zemianstvo musí zostať verné pôde a tradíciám, ak sa chce zachrániť hmotne: „zemanovi zem, tam je jeho koreň jeho zdravá pôda“.
  • morálna záchrana slovenského zemianstva je jedine v spojení s uvedomelou slovenskou inteligenciou /Ela zemianka, Miloš Holan syn učiteľa – predstaviteľ inteligencie/

román: SUCHÁ RATOLESŤ

  • v tomto románe ukázal Vajanský možnosť prechodu silného jednotlivca z radov zemianstva do národného tábora, tým že z národnej pasivity /nezáujem o slovenský národ, jeho postavenie v Uhorsku/ prejde k národnej aktivite /bojuje a obhajuje práva Slovákov/. Túto zmenu stvárnil v postave Stanislava Rudopoľského.

Obsah: Stanisalv Rudopoľský je posledný potomok starej zemianskej rodiny, vzdelaný kozmopolitán

/človek, kt. veľa cestuje/, ktorý sa po rokoch vracia zo svojich ciest po cudzine do rodného kraja – Rudopolia a usiluje sa tu obnoviť svoje staré sídlo a nájsť miesto v spoločnosti. K slovenskému prostrediu nemá nijaký vzťah dovtedy, kým sa nezoznámi s rodinou uvedomelého statkára Karola Vanovského. Práve pod jeho vplyvom a vplyvom miestneho učiteľa Tichého zahorí láskou k slovenskému národu a ľudu. Neskôr sa zaľúbi do vdovy Adely Rybáričky, ktorá je hrdou Slovenkou. Stane sa dokonca hlásateľom národných myšlienok medzi zemianstvom, dokonca sám kandiduje v miestnych voľbách na strane Slovákov, ktoré síce nevyhrá /vďaka podplácaniu maďarského kandidáta/, ale túžba za národ a bojovať za jeho práva uňho zostáva.

  1. H. Vajanský videl v zemianstve ako celku „suchú ratolesť na národnom pni“, napriek tomu bol presvedčený, že silný jednotlivec z radov zemianstva sa prácou pre národ môže ešte zachrániť.

PAVOL ORSZÁGH HVIEZDOSLAV

  • vlastným menom Pavol Országh, narodil sa vo Vyšnom Kubíne 1849, zomrel v Dolnom Kubíne. Básnik, prozaik, dramatik a prekladateľ, jedna z vedúcich osobností slovenskej literatúry a kultúry. Narodil sa na Orave v rodine chudobného zemana. Základné vzdelanie nadobudol vo svojom rodisku, v Jasenovej a v Leštinách. Neskôr študoval na gymnáziu v maďarskom Miškovci, na prázdniny nechodil domov, ale ostával v Miškovci, preštudoval strýkovu knižnicu a tam si obľúbil diela maďarských básnikov. Ako žiak mal veľmi dobré študijné výsledky a v roku 1862 sa dostal do gymnázia v maďarskom Miškovci. Tu býval u svojho strýka - krajčírskeho majstra. Na prázdniny nechodil domov, ale ostával v Miškovci, kde preštudoval celú strýkovu knižnicu. Tak si obľúbil poéziu a diela maďarských básnikov. Po strýkovej smrti sa vracia domov na Slovensko študuje na gymnáziu v Kežmarku, neskôr v Prešove na právnickej fakulte. Po štúdiách vykonáva advokátsku prax v Martine a Dolnom Kubíne. Všetky svoje tvorivé roky prežil na Orave, kde pôsobil taktiež ako člen súdu alebo vedúci filiálky Tatrabanky. V roku 1921 sa začal rapídne zhoršovať jeho zdravotný stav, a po liečení v Prahe a Luhačoviciach napokon zomrel v Dolnom Kubíne, kde je aj pochovaný.

Tvorba:

Motívy Hviezdoslavovej lyriky:

  • láska k jednoduchému ľudu, najmä k jeho pracovitosti a mravnej čistote /Hájnikova žena – Michal Čajka, Anička Čajkova/
  • odsudzovanie pánskej vládnucej triedy a jej morálky /Artuš Viláni/
  • láska k rodnej reči
  • oslava práce, najmä jej mravného a sociálneho významu v živote človeka
  • slovanstvo /autor je hrdý, že je synom „najväčšieho svete národa“/
  • sloboda a mier, odsúdenie vojny
  • príroda - u autora je častý prírodno-psychologický paralelizmus – súčasné odvíjanie motívov z prírody a ľudského života napr. opadalo lístie i mi
  • odrodilstvo
  • boj za spravodlivé usporiadanie spoločnosti

básnický debut: Básnické prvjesenky Jozefa Zbranského LYRIKA

  • autor viacerých lyrický cyklov:

1. SONETY

  1. LETOROSTY

Prvý cyklus – tvorí báseň . Čo dávam, dávam z úprimnosti duše – autor vyslovuje svoj estetický program, program vlastne tvorby.

Druhý cyklus – je nazývaný cyklom tzv. čierneho roku, v ktorom autorovi zomrelo viacero príbuzných

Tretí cyklus – je vyjadrením básnikovho boja s pokrytectvom a skazenou morálkou spoločnosti

3. ŽALMY A HMNY

  1. PRECHÁDZKY JAROM, PRECHÁDZKY LETOM
  1. STESKY- prítomný motív „básnikovho starnutia“ – básnik hovorí o tom, ako prekročil „zenit svojho života“ a ktorý vyjadruje pochybnosť o účinku svojho diela /tvorby/
  1. DOZVUKY – prítomné myšlienky staroba, lúčenie sa so životom, zobrazuje kolobeh ľudského života.
  1. KRVAVÉ SONETY – najostrejší protivojnový protest slovenskej poézii. Verše sú prejavom autorovho rozhorčenia nad

Lyricko-epická skladba: HÁJNIKOVÁ ŽENA

Kompozícia: skladá sa z 18 kapitol, na začiatku skladby je lyrická báseň Pozdrav a na konci lyrická báseň

Zbohom. Dej skladby sa spomaľuje úvodnými opismi a piesňovými časťami medzi jednotlivými kapitolami

Skladba je postavená na kontrastoch:

  1. spoločenského postavenia – ľud /Michal Čajka, Hanka Čajkova/ a šľachta /Hanka Čajkova/
  2. mravných hodnôt – základný konflikt je medzi šľachtou a ľudom, sú to 2 úplne odlišné svety, ktoré existujú vedľa seba, autor zdôrazňuje nemorálnosť pánskeho sveta /Artuš Viláni/ a poukazuje na vysoké mravné hodnoty sveta jednoduchých ľudí.

Obsah:

Dej sa začína na jar v starej hájovni, kde žije starý Čajka so svojím synom Michalom. Starý Čajka má 80 rokov, v jeden deň ho pastieri našli mŕtveho. Po smrti otca šiel Michal prosiť pánov, či by nemohol nastúpiť na otcovo miesto.

Veľkomožný pán Artuš Viláni nakoniec súhlasil. Michal sa zaľúbil do Hanky – dcéry bohatého statkára v dedine, musel však odísť na vojnu. Rodičia chceli Hanku vydať za iného, ale ona čakala na Michala. Keď sa vrátil, zobral si Hanku. Žili šťastne v horárni dovtedy kým, si ju Artuš Viláni ml. raz nevšimol v kostole na omši.

Raz, keď Michal bol v lese a Hanka plákala na potoku šaty, prišli ku nej dvaja jazdci na koňoch - Artuš a jeho sluha. Hanka sa ich zľakla, Artuš pýtal od Hanky vodu na pitie a do krčaha jej hodil zlaté dukáty. Potom odišli . Artušovi sa Hanka zapáčila, ona si však zaumienila, že Michalovi nič nepovie. O niekoľko dní prišiel Artuš za Hankou do hájovne, tá mu však dvere neotvorila a nehnevaný odišiel preč.

Michal usporiadal poľovačku, zúčastnil sa jej i Artuš, ktorý rozkázal Michalovi prenasledovať a zastreliť krásneho jeleňa. Viláni medzitým zašiel k hájovni, kde bola Hanka sama, vošiel dnu, chcel Hanku zviesť, tá ho však od strachu a v sebaobrane zabila. Neskôr prišiel i Michal, Hanka mu všetko porozprávala ako to bolo a on ju donútil prisahať, že nepovie, čo sa v skutočnosti udialo.

Michala odvliekli do väzenia, Hanka sa vrátila domov k rodičom. Avšak od zúfalstva sa pomiatla a túlala sa po okolí. Konal sa súdny proces s Michalom, mali ho odsúdiť na trest smrti, ale v tom prišla Hanka, povedala, čo sa udialo a súd prepustila Michala i Hanku – blázna nemožno odsúdiť. Obaja odišli do horárne. Raz v noci a v búrke šiel Michal po lese a videl koč, rútiaci sa do priepasti, zachránil ho. V koči bol starý pán Artuš Viláni, keď videl, ako mu Michal zachránil život, chcel ho odmeniť, ale Michal si žiadal, len aby mu odpustil, čo sa stalo. Michal sa vrátil do horárne, kde spolu so ženou Hankou a ich synčekom prežívali šťastné chvíle života.

Charakteristika postáv:

Michal Čajka – je priamy, úctivý, ako sa na človeka z ľudu patrí, má dosť sebadôvery pred pánmi i seberovnými, rešpektuje vrchnosť, ale sa jej nebojí. Bol pracovitý, opravil horáreň, aby mal kde s Hankou bývať. Je verný a milujúci manžel.

Hanka Čajkova – dcéra bohatých rodičov, bola krásna, mala veľa pytačov, ktorých odmietla, pretože milovala Michala a čakala kým sa vráti z vojny. Aj keď je z bohatého rodu je naučená pracovať.

Artuš Viláni – mladý pána a dedič, odlišuje sa od ľudu oblečením, správaním a morálkou. Je nositeľom zlých vlastností. Nie je zvyknutý na prehru a odmietanie, ktorého ho ešte väčšmi rozčúli.

Eposy: EŽO VLKOLÍNSKY GÁBOR VLKOLÍNSKY

  • v týchto eposoch autor spracúva problematiku zemianstva, pričom vychádza z vlastných životných skúseností.

EŽO VLKOLÍNSKY

  • zobrazil v ňom proces vraďovania sa zemianstva do novoutvárajúcich sa buržoáznych vzťahov a najmä jeho splynutie s roľníckym ľudom.

Obsah:

Konflikt medzi zemianskou matkou Esterou a jej synom Ežom, ktorý si chce zobrať za ženu sedliacke dievča Žofku Bockovie. Estera ho za to vydedí, ale Eža prichýli ešte pyšnejší zeman strýko Eliáš, ktorý mu vystrojí 4-dňovú svadbu. Na svadbe však dochádza ku konfliktu medzi Eliášom a starým sedliakom Blažkom. Spor sa vzťahuje na vzájomné postavenie zemanov a sedliakov. Keď už nadobudne hrozivé rozmery a zemania začnú poukazovať na svoju nadradenosť, zasiahne Ežo, ktorý sa prejaví ako pokrokovo zmýšľajúci človek: „ Áno, zeman nezeman, v tom rozdielu viac niet. Kto inakšie dnes vraví, buď nezná časy alebo je zatvrdilý, čo je nerozum!“ Zemianske predsudky Estery zlomí až vnúča.

Záverečný harmonický koniec je symbolickým obrazom, definitívneho víťazstva roľníctva nad zemianstvom.

GÁBOR VLKOLÍNSKY

  • epos zachytávajúci obraz hynúceho zemianstva na

V diele je zachytený úpadok zemianskej rodiny Šimona Vlkolínskeho. Keď sa deti rozišli po svete pri rodičoch zostal iba Gábor. Jeho rodičia podľahli alkoholizmu, majetok sa rozpadal a na Šimona doľahla ťažoba i potom, ako sa ho zriekla milovaná Marka Tomášovie. Chce skoncovať so životom. Na radu Eža si však berie za ženu sedliacke dievča, čím definitívny splýva s ľudom.

Dramatická tvorba:

  • dramatická hra: HERODES A HERODIAS – biblický príbeh.

MARTIN KUKUČÍN – vlastným menom Matej Bencúr

  • vo svojej tvorbe zachytáva dedinské prostredie, z ktorého sám pochádzal. Jeho ideálom je patriarchálna Veľký dôraz kládol na psychológiu postáv, k ich slabostiam pristupoval s láskavým humorom.

Narodil sa v Jaseňovej na Orave. Študoval medicínu v Prahe, po skončení štúdia tu pôsobil ako lekár. Neskôr pracoval ako lekár na ostrove Brač v Dalmácií. Vrátil sa na Slovensko, ale neskôr opäť odchádza do Južnej Ameriky, Argentíny. Neskôr žil ešte v rôznych Chorvátskych mestách, v Chorvátsku aj zomrel na zápal pľúc. Jeho pozostatky boli prevezené n národný cintorín do Martina.

Tvorba:

A/ poviedky: Rysavá jalovica, Neprebudený, Dedinský jarmok .....

humoristicky ladená poviedka: Rysavá jalovica

  • zobrazil v nej vážny problém doby: alkoholizmus. Dej poviedky je založený na situačnej

Adamov strach pred Evou a jeho cesta z krčmy domov sú najväčším zdrojom humoru v poviedke.

Hlavná postava Adam Krt, ktorý si v zime privyrába šitím krpcov, je humorná postava, už svojim výzorom. Je malý, pokyvkáva a zhoda jeho priezviska s krtom nie je náhodná, je slaboch a oddaný priateľ alkoholu.

Odchádza na jarmok predať krpce a kúpiť jalovicu. Kúpi ju od suseda Adama Trnku. Dobrý obchod idú zapiť do krčmy, okolo ide Trnkova žena a opustenú jalovicu berie domov, netušiac, že je už predaná. Keď Krt vyjde z krčmy je zhrozený, lebo jalovice niet. Má strach, čo povie svojej prísnej žene – ani peniaze ani jalovica. Ide opitý domov z krčmy, po ceste sa mu zdá, že na cintoríne vidí strašidlo /je to iba pes/, veľmi sa vystraší. Nakoniec príde domov, Eva sa veľmi nahnevá a vyženie ho z domu. Vtedy sa Adam Krt zaprisahá, že už nebude nikdy piť. Jalovica sa nakoniec šťastne nájde a o 3 dni aj Krt, ktorý pracoval na píle, aby mohol žene vrátiť peniaze.

poviedka: Neprebudený

  • patrí k najtragickejším prózam v slovenskej literatúre. Jej konflikt je postavený na protiklade sveta duševne zdravých a duševne chorých ľudí. Hlavná postava je Ondrej Machuľa, duševne chorý mládenec. Autor vyjadruje voči nemu súcit, snaží sa pochopiť jeho

téma poviedky: úsilie Ondráša včleniť sa do života dediny.

humoristická poviedka: KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE – autor porovnáva dva svety, zanikajúci svet zemianstva a nastupujúci svet buržoázie.

  • autor v nej spracúva problematiku zemianstva, zobrazil úpadok zemianstva, bol presvedčený, že zemianstvo už stratilo svoje postavenie a mal preň len ironický úsmev.

Hlavné postavy:

ADUŠ DOMANICKÝ /domanič/ - schudobnený zeman, navonok však vyzerá ako bohatý pán, je rozkazovačný, hrdý. Vychvaľuje sa so svojím báčikom z Chochoľova, boháčom, po ktorom bude dediť. V závere sa mení, splatí dlhy.

ONDREJ TRÁVA – sedliak, gazdovstvo zanechal synovi a pustil sa obchodovať. Je prispôsobivý, má obchodného ducha, ľudia ho majú radi, keď vidí opitého bohatého pána, zjedná s ním výhodný obchod. Predstavuje svet nastupujúcej buržoázie.

Obsah:

Aduš Domanický je predstaviteľ upadajúceho a hynúceho zemianstva, nemá majetok a čaká len na smrť príbuzného báčika z Chochoľova, po ktorom má zdediť majetok. V krčme sa stretne s Ondrejom Trávom. Tráva s Adušom uzavrie obchod. Kúpi od neho obilia za výhodné peniaze a zaplatí mu preddavok. Aduš síce obilia predá, zoberie peniaze, ale v skutočnosti nič nemá. Po čase si príde Ondrej po kúpené obilie, ale na statku vidí iba špinu, neporiadok a chátrajúce budovy. Za to, že ho Aduš oklamal, žiada ako odplatu a splatenie dlhu dva krásne jasene /stromy/, ktoré roky stoja nad hrobmi kedysi slávnych zemianskych predkov. V tom momente si Aduš uvedomí, že neokráda len živých, ale aj mŕtvych. Rozhodne sa zmeniť a všetko napraviť (záver je typický kukučínovský zmierlivý).

b/ románová tvorba

spoločenský román: DOM V STRÁNI

  • zachytáva tri spoločenské vrstvy, pričom sa sústreďuje na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a
  • autor v ňom poskytol pohľad do života chorvátskej spoločnosti. Predstavuje sedliactvo ako zdravé jadro spoločnosti a porovnával ho so statkárskou vrstvou. Dej je založený na príbehu lásky statkárskeho syna Nika Dubčica a sedliackeho dievčaťa Katice Beracovej. Ich rozchodom autor naznačil „aká veľká“ je spoločenská priepasť medzi sedliackym ľudom a pánskou

Martin Kukučín bol presvedčený o duchovnom a hmotnom úpadku zemianstva a o jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa. Ale veril v mravné prerodenie sa človeka ako jednotlivca /Aduš Domanický/.

TERÉZIA VANSOVÁ

  • zakladateľka ženského časopisu

Tvorba:

  1. na začiatku je jej próza viac sentimentálno-romantická ako realistická. Takouto prózou chcela získať predovšetkým ženské čitateľky.

román: Sirota Podhradských

  • chcela osloviť mladých čitateľov, aby čítali slovenské knihy a boli náhradou maďarských a nemeckých sentimentálnych románov.

Obsah: Hlavná postava meštiacke dievča, Viola, je ťažko skúšaná osudom. Jej matka zomrie, otec vyjde na mizinu a ubijú ho na smrť pri požiari. Potom žije u svojho uja Vilinského, kde nachádza málo porozumenia. Po mnohých zápletkách nachádza nakoniec svoje šťastie s najstarším synom Vilinského Imrom. Zosobášia sa a v závere sa očistí aj pamiatka jej otca, keď vyjde najavo, že požiar založil niekto iný.

  1. diela, ktoré majú dokumentárny charakter /rozpráva o svojej a manželovej rodine/.

- JULINKIN PRVÝ BÁL

  • OHLÁŠKY
  • DANKO A JANKO – spracúva motívy z detstva svojho muža

ELENA MARÓTHY – ŠOLTÉSOVÁ

- vydala sa za martinského obchodníka Šotlésa a celý život prežila v Martine, kde sa zapojila do činnosti spolku Živena a stala sa redaktorkou časopisu Živena.

Tvorba:

román – PROTI PRÚDU

- MOJE DETI - memoárovo-biografický román, autorka v zápisoch zachytáva život i smrť oboch svojich detí /Elenka, Ivan/. Opisuje v ňom nielen detské dobrodružstvá svojich deti, ich povahy, ale aj smútok matky, ktorá stratila svoje deti.

znaky 2.vlny slovenského realizmu:

poézia : témy básní, vnútorný citový život lyrického subjektu /básnika/

próza : téma – záujem o vnútorný život človeka, autori prenikali do psychiky jednotlivca, zobrazujú citové drámy zo sklamaných očakávaní a nesplnených túžob

  • zameranie sa na sociálnu situáciu človeka
  • diela prinášajú neprikrášlený obraz o živote najnižších vrstiev spoločnosti

dráma: v porovnaní s 1. vlnou viac rozvinutá, jazyk drámy je obohatený prvkami ľudovej reči, konflikt zobrazuje aktuálnu skutočnosť zo života

BOŽENA SLÁNČIKOVÁ – TIMRAVA

znaky tvorby:

  • pravdivo zobrazuje život na dedine
  • zobrazuje duševný svet ženy, jej myšlienkové pochody
  • odromantizovala lásku
  • rozoberá emocionálny, morálny a spoločenský profil vidieckej inteligencie

a) próza s autobiografickými prvkami: SKÚSENOSŤ , VŠETKO ZA NÁROD

novela - SKÚSENOSŤ

rozbor: Timrava bola rok v Dolnom Kubíne ako spoločníčka vdovy Pavly Országhovej – Beniačovej. Spoznala tu na vlastnej koži spôsob života a myslenia slovenskej buržoázie.

V novele vystupuje autorka ako Marína Majtánová. Vdova Országhová je zobrazená ako pani Bukovičová. Okrem týchto postáv v postave Javora zachytáva P. O. Hviezdoslava a v postave Vilinského zas Vajanského. Autorkina kritiky slovenskej spoločnosti sa prejavila najmä v zobrazení jej predstaviteľov.

Pani Bukovičová je bohatá, navonok príjemná, pohostinná, tak sa ukazuje pred svetom. V skutočnosti je skúpa žena, plná pokrytectva, neverí nikomu, neváži si naozaj slovenský národ, jeho kultúru, umenie, nečíta slovenské knihy, pretože sa jej to zdá sprostým. Pritom sa vydáva za národovkyňu a okrikuje Marínu ak niekedy použije maďarské slovo v obchode. Sama sa chce usadiť v Pešti a číta len maďarské sentimentálne romány.

Marína – prevyšuje Bukovičovu a jej okolie, je schopná žiť plným, opravdivým citovým životom s chuťou slúžiť svojmu národu bez pretvárky.

Touto novelou Timrava vytvorila najkritickejší obraz slovenskej národnej spoločnosti.

  1. diela, v ktorých zachytáva život vidieckej spoločnosti, vidieckej inteligencie, s ktorou sa zoznamuje pri kartách, zábavách, ale len veľmi zriedka pri práci. Duševný život tejto inteligencie zaráža svojou plytkosťou a prázdnotou.

prózy: ŤAŽKÉ POLOŽENIE VEĽKÉ ŠŤASTIE

  1. poviedky zo života dedinského ľudu: ŤAPÁKOVCI
  • autorka v poviedke zachytáva pravdivý obraz slovenskej

Rozbor: Ťapákovci sú konzervatívnou 16 člennou rodinou, ktorá žije v jednej izbe. Sú ťarbaví, ťažkopádni, leniví. Vo svojej zadubenosti odmietajú všetko nové. V ich rodine sa vynímajú len dve postavy: Iľa, ktorú prezývajú kráľovná a mrzáčka Anča – zmija.

Iľa sa usiluje prekonať staré patriarchálne zvyky a svojou pyšnou povahou a sebavedomím sa s Ťapákovcami nemôže zhodnúť (bola pôrodnou babicou, v dome chcela udržiavať poriadok a čistotu). Keď jej muž odíde do Sedmohradska pre ovce utečie do rechtorovej rodiny do služby a po návrate prinúti muža postaviť dom.

Anča, zmija, po celý čas ju mrzelo Iline vedúce postavenie v dome, ale i to, že Iľa je vzdelaná, pekná a ako pôrodná babica si zarábala sama na seba. Kedysi bola pekná aj ona, ale „lámka“ ju v 10tich rokoch zmrzačila. Jej vzdor a nenávisť pramení zo zmrzačenia, ale trápi ju aj to, že zatiaľ čo sama vyšíva čepce pre mladuchy, zrejme sa nebude môcť nikdy vydať.

Konflikt je založený na 2 rozličných názoroch na život, jeho riešenie vyznieva v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na dedine.

Dejové línie:

  1. vonkajší dej : konflikt Iľa a Ťapákovci, chce zmeniť spôsob života rodiny k lepšiemu, kritizuje ich pre ich lenivosť a zadubenosť.
  2. vnútorný dej: životná tragédia Anči- zmije. Vo vnútri je láskavá, citlivá, ale osobné nešťastie je robí zlou. Túži po láske, po vlastnej rodine, ale zostáva jej len bôľ z radosti iných.
  1. prózy s vojnovou tematikou : HRDINOVIA

SKON PAĽA ROČKU

novela - Hrdinovia

  • autorka zachytáva obraz slovenskej dediny počas svetovej vojny. Je to prvé slovenské dielo s vojnovou tematikou.
  • vojna je zobrazená v celej svojej krutosti, rozbíja vzťahy, rodiny, zbavuje ľudí súcitu a demaskuje vlastenectvo a hrdinov – za hrdinov sa vyhlasujú tí, ktorí na vojnu nemusia ísť a obetovať svoj život.

Kompozícia novely : je rámcová, na začiatku zobudí dedinu bubeník- oznamuje, že vypukla vojna /obraz reakcií ľudí na vojnu. Na konci – prichádza poštár s listami z frontu.

Novela zachytáva osudy viacerých ľudí, ktorých poznačila vojna, ich príbehy tvoria dej novely.

Anča Matejovie – najkrajšia a najbohatšia dievka, zaľúbi sa do sluhu Ďura, rodičom to nevadí, len aby bola šťastná. Vždy bola veselá ani plakať nevedela. Veľmi sa trápi, keď Ďura odvedú na vojnu, zabijú ho, keď si počas stráže zapaľuje cigaretu.

Zuza Pekovka – vydatá za Paľa Peku, ktorého žiadna v dedine nechcela, lebo mal hrb. Pred rokom ľúbila sluhu Ďura, s ktorým slúžila u gazdu. Ďuro sa však oženil s boháčkou a ju nechal. Zatrpkla sa a z lásky sa stala nenávisť. Keď Ďura povolajú na vojnu pocíti zadosťučinenie, Paľov hrb od narodenia prinesie šťastie. Zuza nenávidí Ďura, dokonca je šťastná, keď sa dozvie, že zomrel.

notár Laci Beláň /pseudohrdina/ - vlastenec ako sa patrí, sľubuje vojakom, že vojna potrvá veľmi krátko. Keď dostane telegram, že má narukovať od strachu odpadne. Cestou na odvodnú komisiu ponúka lekárovi úplatok, malo to význam – našli mu skrytú chorobu a je označený za „nesúci“.

Štefan Širický (podnotár) – mladý pán, prijateľná partia pre dedinské slečny, všetky sú doň zaľúbené. Vojnu príjme s pocitom nešťastie, nevie prečo by sa mal stať vojakom, s vojnou nechce mať nič spoločné. Vo vojne sa pridá k ošetrovateľom a zomiera, keď ošetruje nepriateľského vojaka.

Dopad vojny na vzťahy:

Líza Malinská – učiteľka v dedinskej škôlke, je rozmaznaná, trucovitá krásavica. Udržuje si odstup od Šírického, ktorý ju má úprimne rád. Svoj vzťah k podnotárovi si uvedomí, keď má odísť na vojnu. Jej matka jej nechce dovoliť túto známosť, lebo jej otec – notár, ju opustil a ušiel do Ameriky.

JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ

Narodil sa v Tajove pri Banskej Bystrici, podľa rodiska si zvolil aj pseudonym. Vyrastal u starého otca, tu spoznal sociálne a mravné životné hodnoty, čo sa odrazilo aj v jeho poviedkovej tvorbe, niektoré poviedky venoval svojmu starému otcovi /Žliebky, Prvé hodinky/. Starého otca vykresľuje ako pracovitého človeka, ktorý ho naučil filozofiu dedinského človeka.

Znaky tvorby:

  • do literatúry vniesol postavy a problémy zo života najbiednejších, zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili, ale boli naplnení bohatstvom ľudského citu
  • kritizuje ľudí, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili sami, vlastnou vinou. Jeho pohľad je kritický nič neodpúšťa /nepozerá na človeka s láskavým humorom ako Kukučín/
  • rozvinul žáner poviedky a od nej smeroval k dramatickej tvorbe

TVORBA:

  1. poviedky, v ktorých zachytáva sociálny obraz dediny:
  • DO KONCA –jedna z najkrajších spomienkových próz realizmu; autor v nej spomína na svojho starého otca, u ktorého prežil svoje detstvo
  • MACO MLIEČ – poviedka, ktorej konflikt je založený na rozpore medzi vtedajšou spoločnosťou a slabým jednotlivcom, z ktorého urobila

Obsah: V mladosti odišiel slúžiť k bohatému gazdovi, kým vládal a mal silu staral sa o kone, robil kočiša gazdovi, ale po tom, čo si zlomil nohu /do konca života kríval/, staral sa už len o kravy. Zo začiatku za svoju

prácu dostával aj peniaze, ale po smrti matky pracoval len za ošatenie, jedlo a tabak. Celá tragédia Maca Mlieča sa odohráva v maštali. V nej i zomiera. Jeho život nekončí nečakane, ale ako prirodzený dôsledok celoživotného zdierania. Pred smrťou príde za gazdom, aby sa mu poďakoval za všetko, čo preňho urobil, pričom on ho iba využíval. Práve v tom je silná autorská irónia, ktorá vyznieva ako ostrá kritika spoločnosti. Gazda nakoniec vystrojil Macovi pohreb, za čo ho dedina chválila, ale jeho sluhovia hovorili: „Veď mal za čo!“

Iné poviedky: Mamka Pôstková, Apoliena

Apoliena – autor vykresľuje obraz slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorou ju doma otec častoval v opitosti. Tajovský odhaľuje a kritizuje alkoholizmus. Apoliena slúži u remeselníka. V službe sa jej dostáva výsmechu a ponižovania za to, že je hluchá /ohluchla od bitky/, avšak postoj učňov sa mení, keď spoznajú pravdu. Ich postoj sa mení na súcit a pochopenie.

Mamka Pôstková – opisuje utrpenie čestnej, pracovitej, statočnej dedinskej ženy, ktorá prežila život s mužom pijanom a synom ľahtikárom, ktorý opustil ženu a deti.

Rozprávačom je bankový úradník, ktorý požičia Mamke Pôstkovej 3 koruny a s údivom sleduje ako ich vždy čestne vracia grajciar po grajciari. Nakoniec zrobená /chodí na brigády/ a zostarnutá predá aj perinu

/posledný majetok/, aby mohla splatiť dlh a pokojne zomrieť.

Mamka Pôstková – predstavuje na rozdiel od Maca Mlieča morálnu silu ľudu.

  1. dramatická tvorba : zbavil ju folkloristických prvkov a naplno uskutočnil jej premenu v duchu realistickej

Vrchol Tajovského dramatickej tvorby predstavujú hry: veselohra – Ženský zákon

dráma – Statky-zmätky

Ženský zákon – 4. dejstvová veselohra, ktorá podáva humoristický pohľad na slovenskú dedinu. Nepísaným ženským zákonom sú klebety, ženská tvrdohlavosť a zaťatosť.

Obsah: uhliarov syn – Mišo Malecký sa zaľúbi do polosiroty Aničky Javorovej. Ich životnému šťastiu však prekáža hašterivosť a tvrdohlavosť oboch matiek. Konflikt – rodičia oboch mladých sa nevedia dohodnúť, kde bude mladý pár po svadbe bývať, tj. na koho majetku budú pracovať. Ženskému zákonu /pletkám, klebetám, hašterivosti/ urobí napokon koniec Miškov otec a zachráni tak šťastie mladých ľudí.

Statky-zmätky – sociálna dráma v 4. dejstvách.

Názov hry vyjadruje hlavnú myšlienku: Statky – majetky spôsobujú zmätky v medziľudských vzťahoch. Autor chcel poukázať na spoločenské, morálne i osobné následky, ktoré spôsobuje honba za majetkom.

  1. spoločenské – rozpad rodinných vzťahov
  2. morálne – Ďuro si privedie druhú ženu a opustí manželku
  3. osobné – osobné sklamanie Zuzky z nešťastného manželstva

Obsah: Bezdetní gazdovia Pálčikovci sa dohodnú so starými Ľavkovcami, že ak ich syn Ďuro popýta za ženu Zuzku Kamenskú, dovolia mladým bývať v ich dome a pracovať na gazdovstve, ktoré im potom po ich smrti pripadne. Ďuro je však záletník, pred svadbou so Zuzkou, chodí za Betkou, ktorá opustila svojho muža. Ďuro a Zuzka sa na naliehanie oboch rodičov zoberú. Ich manželstvo však nie je šťastné /nie je uzavreté z lásky, ale iba z vypočítavosti rodičov/. Ďuro chodí za Betkou, Zuzka mu to vyčíta, je k nemu odmeraná. Popri tom sa obaja nestarajú o gazdovstvo, tak ako by mali. Neskôr Zuzka čaká dieťa a Ďuro ju neustále ponižuje. Chce si priviesť do domu druhú ženu a jedine vtedy ba sa lepšie staral o gazdovstvo. Zuzka nakoniec od neho odchádza. Ďuro si privedie Betu a žiada od gazdu prepísanie majetku. Pálčikovci mu ho neprepíšu a odchádza od neho i Beta.

V závere hry sa Ďuro spamätá a prosí Zuzku o odpustenie, ale tá mu už neverí. Zuzka sa tak mení z naivného dievčaťa na samostatnú /emancipovanú/ ženu, ktorá sa postaví proti osudu.

ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ

Pochádzala z učiteľskej rodiny, istý čas žila v Novom Meste nad Váhom, je prvou slovenskou ženou, ktorá vydala svoje básne knižne, položila základ literatúry pre deti a mládež /Zajko Bojko, Čin- Čin/.

Tvorba :

- vo svoje tvorbe sa pohybuje medzi Vajanským a Kukučínom a dokonca v najzrelších poviedkach a novelách sa dostáva do blízkosti Tajovského. Kým v básnických začiatkoch, len povrchne nazrela do ľudskej duše v próze naplno prejavila svoj pozorovací talent.

prózy: Žena

Rozbor: hlavná postava sa Iva sa vydá za vdovca Štefana Zaťku, ktorý má 5 detí. Je lenivý, rád si vypije a sedí za pecou. Iva je energická žena, pracovitá, láskavá mať a rozumná žena. Nenechá Štefana zaháľať a tak spolu odchádzajú na sezónne práce. Robota je veľmi ťažká, Štefan vidiac ženu ako pracuje sa hanbí odísť, aj keď sa mu nechce pracovať. Nakoniec stratí v opitosti ťažko zarobené spoločné peniaze. Iva ani potom nezúfa a šije ženám šaty, a tak skromne prezimujú. V Štefanovi postupne nastáva prerod. A keď na ďalšie leto odchádza Iva zo žatvy /do rodiny pribudne syn/, Štefan s vráti domov načas aj so zárobkom.

Týmto dielom autorka polemizovala s konzervatívnym chápaním postavenia ženy.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#jan čajak ml.


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.038