Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (15)
Typ práce: Referát
Dátum: 20.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 638 slov
Počet zobrazení: 719
Tlačení: 52
Uložení: 38

Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia

Na prelome 19. a 20. stor. sa začala formovať hlbinná psychológia, od ktorej získalo umenie a literatúra veľký impulz. Hlbinná psychológia je prúd psychológie, ktorý sa pokúša vysvetliť podvedomie a tvrdí, že ľudské správanie je ovplyvňované pudmi. Na jej začiatku stojí viedenský psychiater a filozof Sigmund Freud, ktorý ukázal, že vedomie človeka je veľmi často ovplyvňované nevedomými, pudovými podnetmi – podvedomím.

Umelci začali písať prozaické diela s rozprávačskou metódou prúdu vedomia, ktoré boli vrcholom experimentátorstva v avantgardnej próze (podobne ako v poézii čistá lyrika alebo automatický text). Zaznamenávali nekontrolovateľný prúd predstáv, myšlienok, spomienok, ktoré sú zoradené chaoticky, na základe asociácií. Títo autori narušili všetko, čo bolo v prozaickom diele po stáročia nemenné, napr.:

  • úlohu rozprávača: znásobili počet rozprávačov, t. j. ich rozprávač je nespoľahlivý

- dielam chýba zápletka, dej, charakteristika postáv, opis prostredia

  • oslabili dej, vytvorili diela bez sujetu – bezsujetová próza (diela nemajú klasickú 5-fázovú kompozíciu, rozprávač iba zaznamenáva, podáva správu, robí zápisky, dej je často len útržkom, ktorému chýba začiatok a koniec)
  • opakujú motívy (napr. v úvode a v závere)
  • používajú netradičné formy prózy: list, pamäti, kuchársky recept, aforizmy, správu, denník, rôzne druhy písma, textové koláže
  • využívajú vnútorný monológ, v ktorom rozprávanie prechádza z témy na tému, striedajú sa časové roviny, autor uvádza na scénu postavy, ktoré predtým nijako presne neurčil a ktoré neskôr „bez rozlúčky“ z rozprávania odstránil
  • nenaznačujú presne, ktorej postave, ktorá myšlienka či prehovor patrí
  • nerešpektujú gramatické pravidlá: nezvyčajne dlhé vety, text bez odsekov a kapitol (napr. James Joyce v románe Odyseus má vetu, ktorá zaberá 40 strán textu)

Autori, ktorí túto metódu písania využili v svojej tvorbe:

James Joyce: Ullyses/Odyseus, Marcel Proust: Hľadanie strateného času, Franz Kafka: Premena, Jozef Cíger Hronský: Pisár Gráč, Dušan Dušek: Kufor na sny

Ukážka 1

Dušan Dušek : Kufor na sny

Predstaviteľ modernej prózy 20. storočia. Vyštudoval prírodné vedy na UK, ale dal sa na literárnu a redaktorskú dráhu. Je majstrom poviedky a prozaickej miniatúry.

Znaky tvorby:

  • pohybuje sa medzi klasickým príbehom a avantgardným textom, medzi realitou a nadreálnosťou (tajomnosť, fantázia, zázračnosť)
  • autobiografické prvky
  • využíva komickosť a sebairóniu, paradox a gag, čím sa približuje k absurdnej dráme
  • využíva láskavý humor (podobne Kukučín)
  • dej sa odohráva v regióne západoslovenského Záhoria, jeho hrdinovi a sú obyčajní ľudia, ktorí sa nikam netlačia, nič veľké pre seba nechcú, ale napriek svojej jednoduchosti sú veľmi citliví
  • témy: ľudská komunikácia, detstvo, staroba, osamelosť, partnerská láska

Tvorba: zbierky poviedok Strecha domu, Kufor na sny, Teplomer, Pešo do neba, písal aj pre deti a mládež, je autorom filmových scenárov Ja milujem, ty miluješ, Záhrada.

„Šťastím a slobodou umenia je, že sa nemusí páčiť všetkým.“ (Dušan Dušek)

Kufor na sny je zbierka 33 poviedok, ktoré na seba nenadväzujú, sú krátke, prirodzené a na prvý pohľad jednoduché. Spája ich subjekt autora, jeho originálny náhľad na bežné situácie, fantázia a humor. Istým spoločným znakom je schopnosť autora nachádzať zázračnosť, niečo výnimočné v každodenných situáciách.

Príbehy sú väčšinou z bežného života, ale Dušek hľadá originalitu práve vo všedných veciach, pričom dôraz sa kladie na detaily. Aj keď je kniha napísaná v prvej osobe, autor nepíše len o svojich vlastných zážitkoch. Vyrozpráva cudzie i vlastné príbehy. Využíva formu vnútorného monológu - prúd vedomia.

Originálny názov diela má prilákať čitateľa - kufor môže byť symbol súkromia, môže v nás vyvolať myšlienky na cestovanie, napríklad poviedky z dovoleniek, ale aj cestovanie v čase. Kufor je miesto, kam si odkladáme svoje sny, spomienky a pocity, a potom sa všade sťahuje s nami. Dušek nám dáva nazrieť do svojho súkromného priestoru - do svojho vlastného kufra na sny. Vo svojich poviedkach zachytáva to, za čím mu je smutno a s čím mu bolo veselo. Je mu smutno za domovom, za kamarátmi, za mladosťou a za tým, ako v mladosti vnímal svet.

Poviedka Pes

Typický príklad na Dušekovu krátku prózu, v zbierke Kufor na sny je takpovediac „otváracou“ poviedkou.

Ide o nesujetovú (nedejovú) miniatúrnu poviedku, kde hlavná postava je sused rozprávača a jeho pes Ukulele (ukulele je strunový nástroj podobný menšej gitare, spravidla 4-strunný, pôvodom z oblasti Havajských ostrovov). Rozprávač je v 1. osobe singuláru – čiže ja-rozprávanie.

Kompozícia poviedky je prepracovaná:

v úvode autor predstaví suseda a jeho psa (Sused má psa, ktorý nevie, že je to blázon. Vidí v ňom iba svojho pána: ako každý pes). Stretáva ich na schodišti alebo pred domom, niekedy aj viackrát za deň, keď idú (pes a sused) na pivo. Pes je poslušný a k pánovi prítulný, každú chvíľu mu olizuje ruky, obtiera sa mu o kolená, zamilovane naňho pozerá. Susedovi pritom ,,straší vo veži, vylezie na plot a pľuje na ľudí,“ alebo ,,inokedy nájde fľašu od piva, uvelebí sa s ňou na chodníku pred detskými jasľami a fúka do hrdla, odkiaľ sa ozýva zvuk podobný lodnej siréne. Ukulele sa vždy pridá, breše a zavíja, až nakoniec z jaslí vyjde tučná kuchárka a obidvoch zaženie.“

  • minizápletkou poviedky sa stáva cieľ rozprávača vyhnúť sa svojmu susedovi s jeho Ide tu

o opakovanie motívu, ktoré sa v poviedke vyskytuje dvakrát – raz u rozprávača („Musím si dávať pozor.“ a „Radšej sa im vyhnem.“) a raz u suseda so psom, kde ide o motív zahnania a vyhnania („Strašne radi sa dajú zahnať. Pes ešte radšej ako jeho pán. Smejú sa – majú z toho prču. Idú na pivo.“ a „Strašne radi sa dajú vyhnať. Sused ešte radšej ako pes. Idú sa okúpať: aby nesmrdeli.“)

  • neprejde ani hodina a rozprávač vidí, ako sused so psom idú na ,,V stánku si vyžobrú včerajšie noviny, kúpia si známky a oblepujú nimi výklady. Potom sused psovi číta z novín, inokedy pes listuje v novinách – a možno číta svojmu pánovi. Sused na psa nedá dopustiť, vraj ho učí abecedu a veľkú násobilku, lebo malú už vie.
  • vyvrcholenie nastáva v momente, keď sa rozprávač a sused stretnú: „A zrazu mi vojdú do cesty.“ Rozprávač na túto situáciu zareaguje chladne a suseda s jeho psom odignoruje: „Akože: nič sa nedeje.“
  • záver a zároveň aj pointa poviedky nastáva po tom, čo rozprávača oňuchá pes a vzápätí na to, utečie: „Pre nich som blázon.“

Humorný nádych poviedky autor dosahuje tým, že suseda s jeho psom považuje za bláznov, ale aj oni jeho; chce sa im za každú cenu vyhnúť, ale aj oni jemu.

Ukážka 2

Franz Kafka: Premena

Narodil sa v židovskej rodine v Prahe, kde prežil väčšinu života. Bol dieťaťom troch kultúr: židovskej, nemeckej a českej, ale v každej bol cudzincom a po celý život niesol v sebe pocit izolácie a osamotenosti. Vyštudoval právo, pracoval ako právny úradník v poisťovni. Denné zamestnanie ho nútilo písať v noci v byte, kde býval spolu s rodičmi a tromi sestrami. Matka bola mierna, otec despotický, jeho tri mladšie sestry zahynuli počas druhej svetovej vojny v koncentračných táboroch. Sedem rokov bojoval s tuberkulózou, nakoniec jej podľahol.

Napriek tomu, že patrí k medzivojnovým autorom, ovplyvnil aj spisovateľov a literárne smery po 2. svetovej vojne: absurdnú drámu, existencializmus. Je jedným z najvýznamnejších po nemecky

píšucich prozaikov modernej literatúry. K svojmu dielu bol veľmi kritický, počas jeho života vyšla knižne len malá časť. Väčšina diel vyšla posmrtne vďaka jeho priateľovi Maxovi Brodovi, ktorý nerešpektoval Kafkovo želanie, aby rukopisy spálil.

Tvorba: romány Proces, Zámok, Amerika, poviedka Premena

PREMENA

Žáner: poviedka

Téma: príbeh Gregora, ktorému sa stane to, čo sa ľuďom sníva ako zlý sen - zo dňa na deň sa mu mení život po tom, čo sa premenil na zviera

Idea: autor upozorňuje, že do takejto absurdnej situácie sa môže dostať každý a namiesto pomoci dostane od blízkych len údery

Dej: Gregor Samsa mal nepokojné sny, zobudí sa a zistí, že sa premenil na pavúka. Pokúša sa komunikovať s rodinou, ale vydáva len zvláštne zvuky, ktoré rodičov desia. Aj keď sa zmenil na zviera, svoju ľudskú podstatu nestráca, stále je schopný citovo vnímať vzniknutú situáciu. Spomína si na svoje pracovné povinnosti – pracuje ako obchodný cestujúci, predáva látky. V práci nie je spokojný, chcel dať výpoveď, ale musí živiť rodinu.

Prichádza prokurista firmy (úradník poverený riadením firmy), v ktorej pracuje, aby ho usvedčil, že si neplní pracovné povinnosti. Všetkých prekvapí, že Gregor nedovolí, aby vošiel do jeho izby. Keď otvoria dvere, uvidia pavúka. Sestra plače a otec ho dupaním a novinami odháňa. Otvorené dvere ho pritlačia a zraní sa.

Otec ho úplne odmieta, matka sa ho bojí, pomáha mu len sestra Gréta, ktorá mu nosí šupy z kuchyne. S plynúcim časom sa mení vzťah rodiny k nemu, stála prítomnosť postihnutého v dome im prekáža. Otec musí nastúpiť do práce ako sluha, matka so sestrou sa naňho nemôžu ani pozrieť. Prenajmú časť bytu, ale nájomníci jedného dňa zbadajú príšeru, odmietajú platiť a odsťahujú sa. To rozhodne – Gregor nesmie žiť.

Nemusia sa však uchýliť k vražde, lebo Gregor vie, že ho rodina nemá rada, prestane jesť a umiera vo svojej izbe po rane jablkom, ktoré doňho hodil otec. Slúžka oznamuje: ,,Poďte sa pozrieť, ono to zdochlo, leží to tam načisto zdochnuté...“ Rodina prijíma túto správu s úľavou. Spoločne si po niekoľkých mesiacoch vyjdú za mesto a rozprávajú sa o budúcnosti.

Zhodnotenie diela:

  • Kafkove postavy sú ľudia odstrčení spoločnosťou, neschopní sa s inými dorozumieť, trápení alebo týraní, bez pocitu bezpečia vo vlastnom dome
  • hlavným znakom jeho postáv je izolovanosť a nepochopenie zo strany iných ľudí (je to aj autorov životný pocit)
  • v úvode poviedky je presný opis prostredia a hmyzu do najmenších detailov, autor používa vecný, neutrálny jazyk, ako keby nešlo o umelecký ale vecný text
  • dielo má znaky absurdnej literatúry (z ad absurdus – nezmyselný, odporujúci zákonom logiky) – hlavná postava sa dostane do nelogickej životnej situácie, premení sa na zviera
  • premena bola pre Gregora čiastočne východiskom, lebo: mal prácu, ktorá ho nebavila, ale rodina od neho vyžadovala financie; cítil sa osamelý, nemal priateľov, nikam nechodil
  • symbolika jablka a jej využitie v závere poviedky (jablko – symbol hriechu v Biblii, symbol sváru v Trójskej vojne), Gregor umiera po rane jablkom
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

0.043