Ľúbostná lyrika, téma lásky k žene v slovenskej literatúre – Kollár, Sládkovič, Krasko, Válek

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: miruska (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 05.05.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 153 slov
Počet zobrazení: 12 205
Tlačení: 249
Uložení: 277

Ľúbostná lyrika, téma lásky k žene v slovenskej literatúre – Kollár, Sládkovič, Krasko, Válek

Jednou z častí lyriky je i ľúbostná lyrika. Svoje miesto si našla vo svetovej i slovenskej literatúre.

Téma lásky k žene v literatúre bola aktuálna v každej dobe. Autori zobrazovali ženu ako matku, milenku, symbol vlasti, rovnocennú partnerku... Lásku k žene buď ospevovali, ale ju zatracovali.

Prvým predstaviteľom ľúbostnej lyriky v slovenskej literatúre v období KLASICIZMU sa stal JÁN KOLLÁR. Vlastný citový zážitok zobrazil v rozsiahlej lyrickej skladbeSLÁVY DCERA (1824). Inšpiráciou mu bola nenaplnená láska k dcére evanjelického farára Frederike Wilhelmíne Schmidtovej, s ktorou sa zoznámil počas štúdií v Jene a dojmy zo slovanskej, postupne ponemčovanej krajiny.

Výstrahou pre budúcnosť Slovanov mu boli osudy ponemčených Slovanov na nemeckom území (Lužických Srbov) a prednášky nemeckých profesorov, ktorí znevažovali a podceňovali iné národy najmä slovanské. Jedinú záchranu videl v mohutnom ruskom národe, ktorý si vedel udržať slobodu, a o ktorý by sa mohli oprieť ostatné slovanské národy (myšlienka slovanskej vzájomnosti).

SLÁVY DCERA

Myšlienku slovanskej vzájomnosti vyjadril Kollár najmä v básnickej skladbe Slávy dcera (1824, 1832). Je to rozsiahla LYRICKÁ skladba, ktorá je pokračovaním 2 základných motívov jeho tvorby - ľúbostného a vlasteneckého citu. Bola napísaná v češtine.

V prvom vydaní sa skladba skladala z Předzpěvu a 3 spevov: 1. Sála 2. Labe 3. Dunaj po 50 znelkách - dokopy 150 (znelka = starší názov pre sonet). Kollár skladbu viackrát doplňoval novými sonetmi a vo vydaní z r. 1832 ju rozšíril na 5 spevov, ktoré spolu obsahujú 615 sonetov.

Celá skladba má však 645 sonetov a skladá sa z:  PŘEDZPĚVU a 5 SPEVOV:

  1. 1. SÁLA
  2. LABE, RÉN, VLTAVA
  3. DUNAJ
  4. LÉTHÉ – slovanské nebo(Léthé = v gr. mytológii rieka zabudnutia)
  5. ACHERON – slovanské peklo(Acheron-v gr. mytológii rieka bolesti pretekajúca podsvetím)

Dej skladby je veľmi jednoduchý, cestou po jednotlivých slovanských krajoch, ktoré predstavujú názvy spevov si autor vytvoril priestor pre vyjadrenie svojich myšlienok na slovanskú minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

Hlavnými témami diela sú: NÁROD (osudy Slovanov, postavenie národa), OSOBNÉ POCITY a svetonázor (sloboda, humanizmus a mier) a LÁSKA (k žene, spomienky na Mínu).Celá skladba je preniknutá 2 základnými motívmi:

  1. LÁSKA K ŽENEMíne, ľúbostný cit(ľúbostné sonety) – cítiť z nich šťastie z lásky i úprimný žiaľ z rozlúčenia s Mínou
  2. LÁSKA K VLASTI, vlastenectvo (vlastenecké sonety) — Kollár v nich zdôrazňuje myšlienku spravodlivosti, národnej slobody, kritizuje slovanskú nejednotnosť a roztrieštenosť, napodobňovanie cudzích vzorov, vlasť v predstavách Kollára nie je územie, na ktorom žijeme, ale má na mysli vlasť, ktorú nosíme v srdci – je to vlastenectvo bez ohľadu na existenciu štátu.

!!Citová zložka predstavuje absolútne nóvum v doterajšej literatúre. Pre Kollára je !!príznačné spojenie ľúbostného a vlasteneckého citu. Láska k žene v ňom vyvolá i lásku k vlasti.!! Kým zo začiatku rozdeľuje svoje srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr mu oba city splývajú: „Láska je všech velkých skutku zárod, a kto nemiloval, nemuže ani znáti, co je vlast a národ..." !!!!

 !!! Z MÍNY Kollár utvoril IDEÁL SLOVANSKEJ DEVY, !!!  ktorá v sebe spája vlastnosti jednotlivých slovanských dievčat, je dcérou bohyne Slávy – Slovanov. (Sláv – Slovan)

Skladba sa začína PŘEDZPĚVOM- má 106 veršovje písaný časomierou( založenou na striedaní dlhých a krátkych slabík)podľa antických vzorov, je to dvojveršie skladajúce sa z hexametra (6 stôp) a pentametra (5stôp), ktoré nazývame elegické distichon.

Je to ELÉGIA (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou, má pochmúrne ladenie. Obsahuje prvky úvahovosti - o slobode, potrebe humanity a melanchólie.

Obsahuje základné motívy celej skladby: slovanské utrpenie v minulosti, ponemčenie slovanských kmeňov, obraz jeho odvekého nepriateľa – Nemcov, i vieru v lepšiu budúcnosť Slovanov.

Autor tu žiali nad osudom a krajinou Lužických Srbov, ktorí boli v minulosti takmer úplne ponemčení. Ich zem (teraz už čisto nemeckú, charakterizuje slovami „někdy kolébka, nyní

národu mého rakev") kedysi bola kolískou teraz je rakvou v slovanskom svete.!!! Cítiť tu Kollárove obavy o osud Slovákov i Slovanov, aby podobný osud nestihol aj Slovensko. Preto vyzýva slovanské národy, aby sa prichýlili k Rusku, !!! ktoré ako jediné zo všetkých slovanských národov malo samostatný štátny útvar. Vyzýva Slovákov, aby hľadali ochranu v tomto silnom „dubisku“:

Kollárovo vlastenectvo nemá nič spoločné s nenávisťou k iným národom.Jeho slovanská vzájomnosť je spojená s myšlienkou rovnoprávnosti všetkých národov, humanity a slobody.

5 SPEVOV Slávy dcery je spojených slabou epickou osnovou, a tou je cesta básnika z Nemecka cez Čechy domov na Slovensko. Sú napísané formou sonetu – znelky (téza, antitéza, syntéza, pointa) je ich 645 v prízvučných trochejských veršochsylabotonickým veršovým systémom- (slabično – prízvučným). !!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

  1. spevSÁLA- ústrednou témou je LÁSKA, lyrický hrdina vyznáva lásku Míne. Obsahuje väčšinou ľúbostné sonety,spomína na krásne časy lásky v Jene. Zo svojej milej utvoril ideál slovanskej devy, vybájenú dcéru bohyne Slávy, Mínu. Láska a zaľúbenosť posúvajú túto časť k preromantizmu. V kráse Míny vidí krásu všetkých slovanských dievčat. Rozhoduje sa medzi láskou k vlasti a k Míne, trhá svoje srdce na dve časti, aby mohol ľúbiť Mínu aj vlasť. Na otázku 2 duchov, či miluje viac svoju vlasť alebo Mínu, odpovedá:... Srdce vyrvem z nej a rozlomím:

„Berte“ vravím. „Vlasti pol, pol tebe, Mína.“

Na konci spevu sa básnik lúči s Mínou, sľubuje jej vernosť a zanecháva svoju milú v krajine, v ktorej s ňou bol šťastný.

45 sonet = 4+4+3+3 VEDIEŤ !!!!!

„Až od Babej hory, v rúchu tieňov, synu,

odkaz vlasti prichádzam ti dať – lyrický hrdina je v rozpore: láska k žene alebo

odpovedz, ak nemá vajatať: láska k vlasti

čo miluješ viacej, svoju vlasť, či Mínu?“

Hovor, lebo istotu chce mať:

„Som odtiaľ, kde vody, ktoré poznáš, plynú, zdôrazňuje, že sa musí rozhodnúť:

Tri dni šípy brúsila si mať. VLASŤ alebo MÍNA (Nemka, cudzinka)

čo miluješ viacej, svoju vlasť, či Mínu?“

Polnoc bije. Z lôžka vstávam. Neviem, ktorým váhanie, no musí sa rozhodnúť

smerom mám ísť s čistým svedomím,

tam meč, tu šíp, ona tu, tam domovina.

Mlčím, váham – vtom do hrude ruku vnorím, rozhodnutie, rozdelenie srdca na 2 časti:

Srdce vyrvem z nej a rozlomím:

„Berte“ vravím. „Vlasti pol, pol tebe , Mína.“ polovicu vlasti , polovicu Míne

V 2. speveLABE, RÉN, VLTAVA- básnik opúšťa Nemecko a vracia sa domov. Láska je
v popredí, ale zaznievajú tu už menej šťastné tóny, pretože lyrický hrdina je ďaleko od
svojej milej. Cestou si všíma krajinu, zaujala ho najmä česká zem, ktorá má síce slávnu
minulosť, ale je neslobodná a nesamostatná. Smúti nad tým, že zem so slávnou minulosťou musí
prijímať príkazy cudzích, vyčíta Čechom pasivitu a vyzýva ich, aby bojovali za svoj národ.

V 3. speve- DUNAJ- prichádza na Slovensko, autor plače nad zaostalosťou, biedou
a utrpením slovenského národa. Jeho smútok prehlbuje správa o smrti Míny, sníva sa mu,
že Mína zomrela a chce zomrieť s ňou.
Tento spev je najsmutnejší a najtragickejší.

V 4. a 5. speveLÉTHÉ a ACHERON- sú to názvy riek v posmrtnom kráľovstve, Mína sa
mení na vílu a sprevádza autora po slovanskom nebi a pekle. Do neba umiestnil Kollár
všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov a do pekla odrodilcov a neprajníkov Slovanov.
Skladba sa končí Míniným odkazom všetkým živým: „Peklo zrádcům, nebe Slávům věrným!"

ŠTRUKTÚRA DIELA:

Bohyňa Sláva, predstavujúca Slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov na krivdy, ktoré museli Slovania v minulosti vytrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta.

Kompozícia: prvé 3 spevy sa podobajú Byronovmu dielu Childe Hroldova púť a cesta po slovanskom nebi a pekle pripomína Danteho Božskú komédiu.

V tomto diele sa uplatňujú estetické požiadavky klasicizmu a sčasti romantizmu : KLASICIZMUS : obsah – láska k vlasti / forma – časomiera ( Předzpěv) ROMANTIZMUS : obsah – láska k Míne / forma – sonet (5 spevov)

Formu sonetu si vybral básnik zámerne, umožňoval mu vyjadrovať jednotlivé myšlienky menších celkoch, ale rovnako ich spájať do vyšších celkov.

PRVKY KLASICIZMU: prvkyantickej mytológiemená bohov, ich prítomnosť v diele, prvky racionalizmuvovlasteneckých úvahách, !!! rozdelenie srdca podľa Kollára – pol Míne, pol vlasti !!!, elégia(žalospev)- PŘEDZPĚV(žáner klasicizmu), motív cesty/putovania.

PRVKY ROMANTIZMU: otvorenépriznanie sa k láske,historické námety a obrazy prírody, v 1 speve je zobrazenýcit, pocitnespokojnosti s pomermi vo svete a v spoločnosti, epické prvky v lyrickej skladbe (druhový synkretizmus)

Okrem lyrického hrdinu sú v diele postavy: Mína, Milek – sprievodca na púti, bohyňa Lada.

Konkrétna žena sa premenila na nadpozemskú alegorickú Mínu – zmena človeka na zbožštenú bytosť : Andel, co by s krídly...

!! Skladba je postavená na PROTIKLADOCH:minulosťprítomnosť, národná rozdrobenosťideál svornosti, láskažiaľ nad rozchodom s milovanou osobou. napr. „nekdy kolébka, nyní národu mého rakev“, motív časuv úvode Pŕedzpévu - je pre Slovanovzhubný, zlý v závere zaznieva presvedčenie, že práve čas zmení pomery – pravda a spravodlivosť zvíťazí

Ďalším predstaviteľom ľúbostnej lyriky v slovenskej literatúre popri v období ROMANTIZMUsa stal ANDREJ SLÁDKOVIĆ (Braxatoris) (1806 – 1872).

Najvýznamnejšie diela: Marína a lyricko – epická skladba Detvan.

V rodine PIŠLOVCOVsa ako súkromný učiteľ zaľúbil do ich dcéry MÁRIE. Rodičia ju však vydali za bohatého remeselníka – pernikára. Polemizoval s ostatnými Štúrovcami a tvrdil, že láska k žene, nemusí byť prekážkou v láske k vlasti a k národu, naopak, môže dať básnikovi viac síl pracovať pre národ.

 S otázkou lásky k žene sa vyrovnáva v básnickej- LYRICKEJ skladbe MARÍNA(1846). !!! Nemá pevnú dejovú osnovu. Marína je báseň o kráse, láske a mladosti, v ktorej spojil rovnako ako Kollár 2 témy: !!!

  1. LÁSKU k ŽENE
  2. a LÁSKU k VLASTI

Jej 1. časť je LRICKO- EPICKÁ a 2. časť REFLEXÍVNO (úvahovo) – SYMBOLICKÁ.

Vyspievanie lásky od básnikovej !!! túžby po kráse v úvode, cez jeho predstavy o láske a uvedomenie si, že Marína mu je nedostupná, dáva skladbe črtu epickosti. !!!

V 1. časti  - básnik vyslovuje ideál krásy, lásky a svoj ľúbostný cit k Maríne. Marína je stelesnením jeho ideálu krásy. Predstavuje ju Štúrovcom ako anjela, bohyňu, ktorej krásu žiadna predstava nevystihuje. Nad jeho láskou sa začínajú sťahovať mraky, prilieta motýľ – symbol zrady, ktorý lieta z kvetu na kvet, potom sa objavuje skutočný zradca – had. Lyrický hrdina sa utvrdzuje vo vernosti Maríny a vyznáva jej lásku.

Kým po 72 strofu spieval básnik o kráse a láske, v nasledujúcich veršoch obracia pozornosť na Slovensko a vlasť, ktorá je jeho druhou veľkou láskou.

Slovensko mladé, rodisko moje

Aj mohyla mojich kostí!

V tebe mám pekných obrazov dvoje

a dvoje veľkých ľúbostí! –

!! Láska k žene a láska k vlasti sú dve hodnoty, ktoré si navzájom neprekážajú.!! Jeho ideálom je:

Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať.

!!! Cez lásku k žene sa naučil milovať i vlasť, pričom oba city sú si od začiatku v rovnováhe, vzájomne si neprekážajú, na rozdiel od Kollára, ktorý svoje srdce delí na 2 časti, aby mohol ľúbiť Mínu a vlasť.!!!

V 2. časti  - jeho láska naráža na neprekonateľné prekážky (rodičia donútili Máriu vydať sa za medovnikára). Marína sa menína pohronskú vílu, básnik ju však nenasleduje, jeho city ho pevne viažu k národu, láska k pozemskému životu a kraju je silnejšia ako nadpozemská blaženosť po boku víly. Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi –

mňa ešte zemské viažu potreby –

a vlasť moja je na zemi!

Zmysel života nachádza v mladosti. Mladosť nechápe ako fyzický vek, ale ako stav duše, túžbu človeka po kráse. A čo je mladosť ? – Dvadsaťpäť rokov ?

Ružových tvárí hlaď jará?

Či údov sila? Či strmosť krokov?

Toto sa všetko zostará!

Mladosť je túžba živá po kráse,

je hlas nebeský v zemskom ohlase,

je nepokoj duší svätý..............

Spomienka na lásku mu zostáva ako„diamant, ktorý v hrudi nezhnije“. Záver skladby nevyznieva tragicky, nie je v nej už ani bolesť, ani trpkosť, iba spomienka na krásnu lásku.

Pokračovaním jeho lásky k Maríne sa stáva láska k vlasti, poslaním človeka je vyplniť život krásou.

Štruktúra diela:

Báseň je napísaná v 10 – veršových strofách, obsahuje 291 strof. Je napísaná sylabickým veršovým systémom, vo verši je 10 a 8 slabík. Môžeme v nej vyčleniť 4 témy:

  1. KRÁSA
  2. LÁSKA K ŽENE
  3. LÁSKA K VLASTI
  4. MLADOSŤ

Popri hovorových slovách nachádzame aj veľa knižných tvarov (peknota), ktoré si básnik aj sám vytvoril(sladkohlasý, lícomilý....), veľa básnických otázok, oslovenie povýšil na výrazný lyrický prostriedok (Bohyňa moja, krásy kráľovná! Anjel dobroty, neviny!)

Toto vyznanie lásky využívaanaforu (opakujúce sa slovomožnona začiatku veršov) a v záverečnom veršilitotes (dvojitý zápornemožno mi ťa neľúbiť):

41 strofa VEDIEŤ !!!

Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, anafora telesnosti sa môže vzdať, ide o čistú

možno mi ruku nedostať, lásku, nemusia sa vziať

možno v diaľky žiaľne utieknuť,

možno mi nemilým ostať,

možno mi ústam smädom umierať, čokoľvek by sa stalo stále bude Marínu nosiť v srdci

možno mi žialiť v samote,

možno mi život v púšťach zavierať,

možno mi nežiť v živote,

možno mi seba samého zhubiť!-

nemožno mi ťa neľúbiť! litotes, dvojitý zápor

SLOVENSKÁ LITERÁRNA MODERNA: SYMBOLIZMUS + IMPRESIONIZMUS: IVAN KRASKO(básnická zbierka NOX ET SOLITUDO) !!! VEDIEŤ !!!

Báseň UŽ JE POZDEosobná (intímna) lyrika, ľúbostná tematika, spomína na milovanú ženu, až keď láska skončila. Lyrická báseň, má ponurú atmosféru, pesimizmus, sklamanie z lásky. Spomienka na stretnutie so ženou ( zrovna ako vtedy... a ty nejdeš dokončiť tie započaté hovory).

Subjektivizmus – z prítomnosti sa lyrický hrdina vracia do minulosti

Hlavný motív: !!!Láska – nenaplnená, sklamaná, nedohovorená !!!

Symboly: tma, noc

!!! IMPRESIONIZMUS:sluchové  (hlásnik trúbi, ozveny sa dute vlnia až kdes v tichu vyhynú : ozvena – ticho, mesiac nemý)a zrakové (mesiac bledý, veľký, obličaj sťa mŕtvoly, tiene blúdia siným poľom) dojmy. – FAREBNÉ ASOCIÁCIE!!!

Báseň je rámcovaná veršom:Už je pozde, nepamätáš!

Kompozícia: pravidelné 4 – veršové strofy, viazaný verš, striedavý rým, dodržiava interpunkciu

Už je pozde, nepamätáš! naznačuje lásku niekde v diaľke hlásnik trúbi

nad horami vrcholí pozdnú nočnú hodinu časovosť – noc

veľký mesiac, nemý, bledý, – symbol nemý,bledý – ozveny sa dute vlniaozvena -

zrakové, sluchové dojmykdes´v tichu vyhynú -: ticho -

obličaj sťa mŕtvoly – prirovnanie, pochmúrna predstava noci zvukový dojem

riedke mráčky tiahnu nebom, noc, tma zrovna, zrovna ako vtedy!... epizeuxa

kryjú mesiac závoji, ticho ...Mesiac sadá za hory, prišla noc- časovosť

tiene blúdiasiným poľom, – farebnosť temna a ty nejdeš dokončiť tie pesimizmus

pokoj čuší po chvoji, farebné asociácie započaté hovory – - sklamanie z lásky

Už je pozde, nepamätáš -!

Personifikácie: nemý mesiac, riedke mráčky tiahnu nebom, tiene blúdia siným poľom, ozveny sa dute vlnia, mesiac sadá za hory, pokoj čuší 

Epiteton:  veľký mesiac, nemý, bledý, siným poľom

Posledný verš: Retrospektíva – lyrický hrdina sa trápi, nemôže spať, lebo ONA už nepríde, nešťastná láska, duševné trápenie nad naznačeným rozchodom

Ďalším spisovateľom, ktorého inšpiráciou v medivojnovej literatúre bola žena je JÁN SMREK. JE VITALISTA.

Napísal básnickú skladbu BÁSNIK A ŽENA/ 1934/ - je to lyrický príbeh, ktorý je kompozične rozvrhnutý do štyroch ročných období, kde žena vystupuje ako jediná istota nebezpečnom čase – /fašizme/.

Je písaná formou DIALÓGU medzi mužom a ženou. Kompozične je stavaná na podobnosti s ročnými obdobiami.Každé ročné obdobie symbolizuje stupeň ľudského života i stupnicu hodnôt lásky.

Zároveň tu vyslovil i svoje poetické krédo a názory na život a umenie.

Ide o výpoveď mladého básnika po prežitej láske k žene, ktorá mu zostala večnou inšpiráciou.

Epické časti predstavuje stretnutie básnika s krásnou mladou ženou v zime v parku, rozvíjanie lásky na jar, vyvrcholenie citov v lete a postupné odumieranie citu na jeseň a rozchod.

V závere básnik stretáva svoju lásku po desiatich rokoch. Cíti sa opustený, ale v duši nemá bolesť, pretože ho táto láska obohatila a on si uvedomuje, že najslastnejšie ľudské slovo na svete je žena.

Kompozícia skladby: dialóg medzi básnikom a ženou na tému lásky, má 5 častí:

  1. V zasneženom parku – stretnutie básnika a ženy
  2. Pokračovanie jarné – rodí sa láska
  3. Letná noc na vode – láska prerastá do vášne
  4. Padajú listy – odumieranie prírody, rozchod medzi mužom a ženou
  5. Doslov: Po desiatich rokov – ona je vydatá, básnik nie, aj napriek tomu sa stále milujú

Celá skladba je úvahou o láske, poézii, živote, striedajú sa v nej monologické pasážes dialogickými, reflexívne (úvahové) sopisnými.

VITALIZMUS - básnicky smer oslavujúci život (vita = život),lásku kľuďom, krásu, radosť z pohybu a cestovania, spoznávania prírody, vzdialených krajín, ale aj z premeny životapod vplyvom civilizácie.

Zbierky: Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, Zrno - vitalistické zbierky tzv. knihy slnečné

SLOVENSKÁ POÉZIA po r.1945: MIROSLAV VÁLEK, staršia generácia básnikov

!!! VEDIEŤ ROZOBRAŤ !!!

Báseň JABLKO – do centra svojej poézie postavil !!! ČLOVEKA s jeho INTÍMNYMI CITMI a PROBLÉMAMI. !!! Autorom opisovaný vzťah muža a ženy je plný napätia, z ktorého pramení ochladnutie, odcudzenie, hroziaci rozchod.

Symbolika Jablkahriechu je mnohovýznamová a tým dodáva básni Jablko istú polemickosť.

Báseň Jablko – je jednou z jeho najdramatickejších básní. Autor v nej neoslavuje ženu, žena tu už nie je vnímaná ako modla.

pevne zovretú kompozíciu – ! PRVÝ a POSLEDNÝ VERŠ RÁMCUJÚ BÁSEŇ: !

Jablko zo skine sa skotúľalo na zem“ - dozrelo rozhodnutie: jediná možnosť ROZCHOD.

Autor v lyrickej básni dramaticky prerozpráva príbeh skončenej lásky: ZBAĽ SI – CHOĎ! – ZOSTAŇ!, zachytí každý svoj i ženin pohyb, odcituje všetky slová, ktoré zazneli.

JABLKO asociácia – JABLKO SVÁRU – HÁDKY

Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem rozhodnutiepád - jediná možnosť rozchod rámcuje báseň

Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť. naznačený problém, rozkazovací spôsob, nie je jasné, kto to

hovorí

Oprela sa chrbtom o dvere

vykríkla očami: – personifikáciazdesenie, zúfalstvo, expresia

Preboha ťa prosím, nie! – zvolanie

Ale ja som raz vedel, že mám toho dosť,

vstal som,

zdvihol som jablko, zdvihnutie jablka – snaha urovnať situáciu

zaprášené a ešte zelenézaprášené -vzťah sa nerozvíja, upadol, zelené - vzťah je nezrelý,

a položil som ho na stôl. sú v ňom nepekné situácie

Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,

plakala.

Pozerala na mňa, utierala jablko, – snaha urovnať to

Plakala.

Až som jej povedal: Polož to jablko a choď! definitívny rozchod – dozvedáme sa, kto sa  

s kým rozišiel, muž so ženou

Udalosti sa vyvinú úplne inak. Ten, ktorý chcel opustiť, bude opustený – v autorovej tvorbe sa tento motív viackrát opakuje.

Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.

Čo na tom záleží, že v inom poradí!,

Otvorila dvere, – koniec, odchod

zbledol som a povedal som: Zostaň! – zvolanie, prosba, muž je napokon

Ale ona si zbalila veci a odišla. opustený

Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. zdôraznenie konca, rozchodu,rámcuje báseň

Téma básne: ROZCHOD – pri rozchode sa pýtame, kto je zodpovedný? –žena je vinná a odchádza, muž ju vyháňa( boj citov – podobnosť s Paridovým jablkomJABLKO SVÁRU ustálené slovné spojenie, ktorého pôvod súvisí s trójskou vojnou.

JABLKO = ! symbolizuje vzťah medzi mužom a ženou.! Na začiatkujablko spadlo zo skrine akoby sa rozbíjal aj vzťah. Jablko bolo zelené, nezrelé, tak ako aj tento vzťah, nezrelý vo vzťahu bol pravdepodobne muž, ktorý posiela ženu preč a krátko na to nechce, aby odišla – nevie čo chce.Žena sa snaží tento vzťah ešte zachrániť: prosila, plakala, utierala jablko.V závere žena odchádza a „Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem“ Vzťah znovu padol a teraz asi navždy. DEFINITÍVNY ROZCHOD.

Bohyňa sváru – hádky,hodila medzi svadobčanov jablko s nápisom „ Tej najkrajšej“. Jej čin spôsobil, že inak dobré a šľachetnébohyne Héra, Aténa a Afrodita sa začali medzi sebou hádať. Každá z nich bola presvedčená o svojej výlučnej kráse, a preto si všetky 3 nárokovali mať zlaté jablko. Zeus ich poslal k Paridovi, synovi trójskeho kráľa Priama, aby rozhodol. Bohyne sa ho snažili získať najlákavejšími sľubmi. Héra ho chcela urobiť kráľom celej Ázie, Aténa nepremožiteľným bojovníkom,Afrodita mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Paris prisúdil prvenstvo Afrodite. Najkrajšou ženou na svete však bola Helena, manželka spartského kráľa.

Formálna stránka básne:

  • strofická výstavba básne jenepravidelná (2 – veršie, 13 – veršie, 6- veršie)
  • voľný veršchýba rým
  • verše nie sú rovnako dlhé – ucelená veta= ucelená myšlienka
  • dodržiava interpunkciu
  • vety: oznamovacie, rozkazovacie, zvolania (Preboha ťa prosím nie!)
  • je to !! príbeh = obraz vzťahov moderného človeka !!

JÁN KOSTRA, regionalista Liptov – lyrická skladba AVE EVA (1943) – názov je slovná hračka, možno ho čítať spredu i zozadu, znie rovnako. Je to ľúbostné vyznanie básnika žene, ale i vyznanie, ktoré je oslavou ženstva ako životodarného princípu.

Ódická (oslavná) skladba na ženu a krásu, panenstvo a materstvo. Skladá sa z 39 8 veršových strof, relatívne samostatných básní, v ktorých si všíma ženu (symbol Eva) vo všetkých podobách:

Ako milenku, žiaducu ženu, matku, rodičku, nositeľku a ochrankyňu života : smrti nepriateľ, priateľku, inšpirátorku. Každá je iná, a predsa sú všetky rovnaké ako lupienky na jednom okvetí.

2 kľúčové témy: žena a krása Rozdeľuje svet na ženský: kde je krása, cit, ľudskosť, odpustenie, v mužskom svete: hurhaj, víchor, hriech

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#lyricka skladba #marína #ivan krasko sonet #miroslav valek -mysi sonet #lubostna basen #Lubostna lyrika

Maturitné otázky z literatúry

Diskusia: Ľúbostná lyrika, téma lásky k žene v slovenskej literatúre – Kollár, Sládkovič, Krasko, Válek

Pridať nový komentár


Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.067 s.
Zavrieť reklamu