Absurdná dráma diela

ABSURDNÁ DRÁMA

Znaky: chýba dej a rozuzlenie, nie je rozdelená na dejstvá.

• Postava: nie je charakterizovaná – nepoznáme vlastnosti, odniekiaľ prichádza – nepoznáme minulosť, nikam
• Jazyk postáv je chaotický, plný fráz, nezmyslov, repliky času na seba nenadväzujú, nezodpovedané otázky. Jazyk, ktorý by mal byť prostriedkom porozumenia sa stáva prostriedkom, príčinou nedorozumení.
• Dialóg vyznieva tragikomicky, groteskne, nedáva zmysel, postavy opakujú banálne vety, opakujú sa situácie – divák to pociťuje ako chodenie v
• Monológy bývajú dlhé, naznačujú neschopnosť komunikovať s iným človekom, znak odcudzenia medzi ľuďmi.
• Scéna býva často bez kulís, jednoduchá, využívajú sa prostriedky filmovej
• Využíva sa metafora, symbol, protiklad detailu a
• Vecnosť, strohosť, čierny humor, skepsa, groteskné konanie,
• Vychádza z existencializmu, vzniká v 50. rokoch dvadsiateho storočia vo Francúzsku.
• „Veľa slov, ktoré nepovedia nič.“

Predstavitelia: Eugen Jonesco, Václav Havel, Samuel Beckett

SAMUEL BECKETT

• Francúzsky prozaik írskeho pôvodu, písal prevažne vo francúzštine, svoje diela prekladal do angličtiny.
• Nositeľ Nobelovej
• Zúčastnil sa francúzskeho
• Písal absurdnú drámu, romány,
• Diela: Čakanie na Godota, Koniec hry, Posledná páska, Ó, krásne

ČAKANIE NA GODOTA

• Vonkajšia kompozícia: dve dejstvá, to isté
• Postavy: Vladimír (Didi), Lucky, Pozzo, Estragón (Gogo) – nižšia spoločenská vrstva, podľa krátkych monológov;
• Dej sa odohráva v neurčitom čase a priestore, scéna je potiahnutá čiernym plátnom, v strede je strom bez jediného lístka, pred stromom je naznačená cesta sivou
• V druhom dejstve na scénu prichádza Pozzo, slepý, je závislý od Luckyho, prebieha rozhovor, či príde Godot, v závere chlapec povie, že Godot dnes nepríde, ale určite príde zajtra. Nikto z postáv nevie, prečo na Godota čaká, nevedia ako vyzerá, vedia len, že im má zmeniť život.
• Záverečná scéna: Vladimír a Estragón nezvládajú situáciu, chcú obesiť na opasku, zavesia ho na strom, avšak sa pretrhne, vravia, že idú preč, avšak ostávajú stáť nehybne na

O V: „Tak ideme?“

O E: „Poďme!“ (Ani sa nepohnú)

• Pochopenie hry je na divákovi.
• Godot – „God“ – Boh, Godot – šťastie, „Godillot“ - slangový výraz z francúzštiny pre topánky.
• Medzi postavami prichádza k častým nedorozumeniam, postavy používajú krátke jednoduché vety, repliky sa často opakujú, reakcie postáv sú neprimerané až nezmyselné. V replikách môžeme nájsť vtip, Opakujúce sa motívy padania nohavíc, obúvania a zobúvania topánok, klaunské pády, šušlavé dialógy.
• Čakať na Godota –

MILAN LASICA, JÚLIUS SATINSKÝ

Spolu vytvorili dvojicu intelektuálnych komikov, zaslúžili sa o vznik moderného slovenského kabaretu ( = žáner malých javiskových foriem, má humoristicko – satirický charakter strieda sa v ňom hovorený text a hudobné čísla), Lasica a Satinský rozvijajú postupy absurdného divadla, hlavný vzor absurdity nachádzajú v každodennom živote. Hoci ich texty sú náročné, sú v podstate ľudové. Postupy, ktoré využívajú: paródia, irónia, kontrast (jeden je intelektuál, druhý naivný), budovanie dialógu na asociatívnom princípe, využívanie gagu, nečakanej pointy.

· Paródia

• Žáner – napodobňuje text so satirickým zámerom, cieľom je zosmiešniť
• Postup – využíva sa v rôznych dielach, protirečivý vzťah medzi obsahom a formou

• Gag je to neočakávaný, často improvizovaný, komický prvok, môže byť pohybový (vo filmových groteskách) alebo slovný (slovná hračka, kalambúr).Rozvinutý gag – text, v ktorom jeden nonsens nadväzuje na druhý nonsens, prípadne tretí a ďalšie, stupňuje tým divácku
• Satira je forma humoru, ostrý výsmech, opakom satiry je láskavý
• Irónia – výsmech ukrytý za predstieranou vážnosťou, výrok, ktorý zámerne vyjadruje opak mysleného.
• Situačný humor – komickosť vzniká zo situácie.
• Slovný humor – založený na slovách.
• Jazykový humor – opiera sa o pravdepodobné pokračovanie, očakávanie, prehovor podľa návykov, časté opakovanie, ktoré však nepríde a nasledujúca informácia nám príde nelogická a smiešna.
• Jazyková hra - autori využívajú nesprávne chápanie cudzích

SOIREÉ

Pretvárka

• Department – územná jednotka, apartement - izby v hoteli, militarista; pacifista – proti zbraniam; boujoule – mladé víno; humanista, nihilista – viera v nič; materialista, imperialista.
• „predať sa za misu šošovice“ – príliš ľahko/lacno sa niečoho vzdať (porekadlo).

· absurdné asociácie

• „To vôbec nie je Selma L.!“ „A môžem ja za to, že neprišla?“
• „Matka mu už potom nikdy nevarila.“ „Neverila.“ „Ani “
• „Matka bola veľmi despotická osoba. Ale inak čistotná.“
• „Byť holičom, tváriť sa ako kaderník.“ – tváriť sa, že si viac ako naozaj

· politické narážky

• „Medzi nami je plno nihilistov, ktorí sú v hĺbke duše humanistami, plno militaristov, ktorí su v hĺbke duše pacifistami, a aj zopár imperialistov, ktorí sú v skutočnosti... nechajme to “
• „najjednoduchší spôsob pretvárky, tváriť sa hlúpo... s tým si vystačíte v každej situácii, v každej spoločnosti“

Piková dáma

• Lasica predstavuje intelektuálnejšieho z dvojice, vzdelanejšieho, používa zložitejšie vetné konštrukcie.
• Satinský je jednoduchší, repliky nedávajú zmysel, používa cudzie slova, ktorým Je policajný inšpektor, používa tvrdé západoslovenské nárečie.

· Narážky na spoločenskú situáciu:

• „Dedukujte, lebo na vás namírím stolní lampu! Marta, čo urobíme s tým prípadom Jánošík a spol.? Já navrhujem trest smrti. Dajte mi tam krížiky, ja už budem vedet, čo to znamená.“
• „Hovoril mu, dones šunku, dones vajcá, nebude dvojka z “

· Jazykový humor

• „Služobne?“ „Čoby, súkromne. To je mój koníček. Huby!“
• „Všetci sa klaňali? To boli nejakí moslimi. Na ker stranu sa klaňali?“ „ Na východ. Ale na núdzový.“

· Slovný humor

• „Šnekspír.“

· Kalambúr

• „Všetci mali husle..., jeden tam mal aj čelo.“ „A ostatní čo mali? Kúsek plechu?“
• „Ja ho tiež poznám len z počutia. Býva nad nami. Strašne tam “

Životopisy

• Irónia

• „Ráno vstanem, idem na záchod, tam som takých 10 minút, potom do kúpeľne...“ „Vy ste mali dobrodružné detstvo!“
• „A ako vyzerá ten bod Ž?“ „Malý, čierny, bezdetný.“ „Taký už nezoženiete.“
• „Na púšti Gobi nám zahynula naša obľúbená ťava Grundig. Celú púšť sme museli prejsť pešo. A viete čo nás bolelo najviac? Nohy!“
• Vyskočila z lietadla. Mala však smolu, ešte sme nezalietli. Predstavte si tú situáciu – ja v lietadle, a mamička pešo až do Bruselu. Roky som bol v Bruseli sám ako “

· Slovné hračky

• „A síce bod Ž. Ten ešte nemám.“ „Pont Ž ninčen.“
• „Alebo Hongkong.“ „Á, Černosi.“ „Číňania.“ „Už aj tam?“

· Absurdný humor

• „...a podá nám lístok s odkazom: Utekajte, lebo vás zabijeme.“ „Tak ste utekali?“ „Kdeže, zabili nás. Jednotvárne “
• „Poznáte púšť Gobi?“ „Z “
• „V Hongkongu nás černosi začali naháňať. A naháňali nás takou rýchlosťou, až nás predbehli, a my sme sa zachránili.“

Hamlet

• Pointa: „Divadlo je jediné miesto, kde to pretvarovanie má aký – taký zmysel.“, uzatvára tým celé Soirée, naráža na dobu, pretvarovanie každodenného života/divadelná pretvárka.
• Paródia: občas rozprávajú v rýmoch tak ako v Shakespearovom Hamletovi, spomínajú sa aj postavy (Guildestern, Rosengratz, pôvodne Hamletovi kamaráti, tu strážcovia; Gertrúda, Claudius, Polónius)
  • „Claudius mu nalial do ucha jed, pol litra, aha!“ (v Hamletovi je to kvapka jedu)
  • „Sviečka v ruke, ešte si vravím, škoda, že som tú sviečku nezapálil...“

• „Guildestern, Guildestern, choď do kláštora...“ „V najlepšom veku?“ (Hamlet posiela do kláštora Oféliu)
• „A ešte sa aj povráva, že sa na Oféliu vykašlal...“

• Humor s Annou Kareninou: nemohli ju stretnúť, keďže A.K. je z 19. storočia, kým Hamlet bol napísaný v 16., a odohrával sa ešte skôr.
• Paradox: protirečenie také silné, až to je nezmyselné.
  • „Polonius nosil v bruchu vašu dýky? No čo si to tí ľudia nedovolia!“
  • „Zakričal som na Hamleta, celkom ..“
  • „Hamlet stál s dýkou v ruke nad vlastným strýkom. Vravím si: Bože môj, ešte tam dačo vyparatí. Mohol by mu poodrezávať gombíky...“
  • „Strýko sa ti modlí a ty tu hore – dole s dýkou? Veď sa nevie sústrediť.“
  • „A v tom sklade sú jedny tajné dvere.“ „Tajné dvere? Poznám. Kto by ich nepoznal?“
  • „Taká skratka – hore po schodoch do veže a z veže dolu schodmi do “
  • „Ofélia sa ráno “ „Boli ste pri tom?“ „No dovoľte?“ „Pardon.“

„Samozrejme. Tri razy som ju musel potopiť a stále spievala.“

• ostatné parodované diela: Anna Kareninová (Tolstoj), Vassa Železnovova (Gorki), film Jánošík („Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte.“), hra Júliu Cézar (Shakespeare) („Už aj ty, môj syn Brutus?“), Rómeo a Júlia (Shakespeare) („Romeo!“ „Júlia!“

„Umrime spoločne!“ „Súhlasím.“ „Ale som ju dostal.“), Othello („Krv, Jago, krv!“), McBeth („Preč škvrny z mojich rúk!“ „Škvrny odstráni čistiaci prostriedok ČIkuli.“)

„Á, Hamlet. Toho poznám. Veď je to hlavná postava. Veľmi sčítaný človek.“

Hamlet stále čítal, prechádzal sa s knihou, paradox – nemohol ho poznať, dochádza stotožneniu herca a postavy („Veď Hamlet fajčí ako Turek!“).

· Politické narážky

• „Ale ja potrebujem svedka, že som bol sám.“
• „Málokto vie plávať v štáte Dánskom.“

NEČAKANIE NA GODOTA

Dvaja muži, jeden sedí, druhý chodí, potom opačne, potom obaja sedia, potom chodia. Hovoria, že nikoho nečakajú a to ich privedie k filozofovaniu o slove „čakanie“. Je to ironická narážka na socializmus 60. rokov. Na rozdiel od Beckettovho Godota tu možno identifikovať Godota – personifikácia totality. Pripomína orwellovského Veľkého brata. Postavy sú očíslované, jeden je intelektuál, duhý naivný. Dialóg je budovaný na asociatívnom princípe. Využíva aj kalambúr, zvukovú podobu slov s rôznym významom.