Epická poézia (epos) – jamb, časomiera

Epická poézia (epos) – jamb, časomiera

1 Stopová organizácia verša

Stopa – rytmická jednotka, najmenšia jednotka časomerného a sylabicko-tonického veršového systému. V sylabicko-tonickom je to striedanie prízvučných a neprízvučných slabík.

Druhy stôp:                  (p - prízvučná slabika, n – neprízvučná slabika)

-daktyl /pnn/

-trochej /pn/

-jamb /np/

-spondej /pp/

HRANICA SLOVA NIE JE HRANICA STOPY !!

2. Vyvodenie jambickej stopy. Anakrúza 

Anakrúza – je predrážka, prvá slabika vo verši. Dodáva rytmu verša vzostupnú tendenciu. Je jedným z príznakov jambického verša a tak práve básne s jambickým rytmom majú často na začiatku verša jednoslabičné slová vo funkcii anakrúzy.

Anakrúza je teda predpokladom na vytvorenie slovenského jambu, preto ma trvalé miesto v tvorbe P.O. Hviezdoslava a jeho básnickej školy

3. Analýza jambických veršov s anakrúzou

1. O. Hviezdoslav – Mať, moja dobrá..

Som Slovák, áno. Keďs’ ty mojou mati,

Mi nemožno mi naskrz iným byť,

Len skrze teba cítim i rod môj zlatý,

Bo nechtiac ten, i teba zhanobiť.

4. Rým

Rým -zvuková zhoda slabík na konci verša

-združený – a a b b

-striedavý – a b a b

-obkročný – a b b a

-prerývaný – a b c b

-postupný – a b c a b c

5. Pojem časomiera

Systém časomerný alebo časomiera – na tvorbe rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky. Rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík. Dĺžka slabík je merateľná časom – preto aj názov časomerná. 
Jednotka na meranie dĺžky slabiky sa nazýva móra. Na vyslovenie dlhej slabiky potrebujeme čas dvoch mór, na vyslovenie krátkej jednu móru. 
Slabika sama o sebe však nie je metrickou jednotkou – tú tvorí až po spojení s inými slabikami – vtedy sa volá stopa. Stopa je tvorená dvoma alebo troma slabikami. V časomiere sa používajú stopy trochej  dk, jamb kd, daktyl dkk, spondej dd – jedine daktyl je trojslabičný. V časomernom verši sa často nahrádza spondejská stopa daktylskou, pretože súčet mór je rovnaký –  pri spondeji dve dlhé dávajú súčet štyroch mór, rovnako ako pri daktyle dve krátke dávajú dve móry a dlhá tiež dve, teda do kopy štyri móry. Najznámejšie druhy časomerného verša sú hexameter (6- stopový daktylský alebo daktylsko – spondejský verš), pentameter (päťstopový daktylský verš). Spojenie hexametra a pentametra vytvára elegické distichon. 

6. Analýza daktylsko-trochejských časomerných veršov

7. Pojem epika ako literárny druh 

Epika je najrozšírenejší literárny druh. Epika je silne zakotvená v literatúre. Prevláda v nej rozprávanie ako makrokompozičný postup a má veršovanú alebo prozaickú podobu. Zakladá sa na deji, na rozprávaní príbehu, udalostí : charakteristickým znakom je časová následnosť a postupnosť.

Znaky epiky: dejovosť, rozprávanie, rozprávač, postavy, priestor a čas

8. Epos

Pred románom bol najväčším žánrom epiky. Východiskom boli mýty. Prvé eposy sa opierali o bájoslovie starovekých národov a boli to tzv. hrdinské alebo bohatierske eposy. Najznámejšie Ilias a Odysea.

Postavy v epose sú nadprirodzené bytosti. Prelínajú sa prvky reality a fantastiky. Eposy vznikali vo viazanej forme s komplikovanou štruktúrou pozostávajúcej z viacerých častí. V epose sa uplatňuje prísna básnická štruktúra, presne normovaný rytmus.

Kompozícia:

1. propozícia (krátke naznačenie deja)
2. invokácia (vzývanie bohov)
3. enumerácia (predstavovanie bohov, bojovníkov)
4. opis boja

5.Deus ex machina (zásah Bohov do boja)

1. ovplyvnenie udalostí zázračnými prvkami
2. peronácia (záver + ponaučenie)

9. Povinní autori

J. Kollár – Predspev zo Slávy dcéra

Iba predspev je písaný časomerným systémom.

Predspev
- sú v ňom vyložené základné motívy celej skladby; je to elégia nad zemou Lužických Srbov, ktorí boli ponemčení v minulom storočí, autor sa obáva podobného osudu u ostatnýh Slovanov, preto ich vyzýva k zjednoteniu, aktivite, svornosti – idea slovanskej vzájomnosti, slovanské národy sa majú zjednotiť pod vedením Ruska, autor odsudzuje násilie a hovorí, že Slovanov čaká slávna budúcnosť ak sa zjednotia
- je písaný časomernou prozódiou (elegickým distichom) – na tvorbu rytmu sa zúčastňuje dĺžka slabiky; rytmus vzniká striedaním  dlhých a krátkych slabík; dĺžka slabiky je merateľná časom (časomiera); časomerný verš je stopovo organizovaný – trochej (- ں), jamb ( ں -), spondej (- - ), daktyl (-  ں ں ); najznámejšie druhy časomier sú hexameter a pentameter, ich spojením vzniká elegický distichon

J. Hollý – Svätopluk

Literárny druh diela: epické dielo 
Lit.žáner diela(útvar): epos, bohatiersky epos
Lit.obdobie: Klasicizmus, prvá fáza SNO(slov. národného obrodenia)
Téma: Boj slovenského národa za slobodu
Idea: Slobodný slovenský národ

Dôležité postavy: 
Svätopluk- slovenský kráľ
Rastislav- strýko Svätopluka
Karolman- Nemecký kráľ
Černobog – pohanský boh, vykresľuje diabla 
Britwald- najlepší nemecký rytier, neskôr nemecký veliteľ
Slavomír-panovník hradu Devín
Ľubomír-zved

Hl.hrdina: nie je udaný ako jedinec ale ako skupina ľudí, Slováci, na čele s vodcom Svätoplukom

Hodnotenie diela: Dielo má črty antiky. Autor začal tým, že uviedol svoj zámer a oboznámil nás s témou jeho diela to je tkz. prepozícia. V diele je prítomná vyššia moc vyvolávanie boha, múzy Umky, uctievanie kultu, Božie zásahy a pod. Zovšeobecnene invokácia. Zrazu sa dielo ocitne v strede myšlienky poddejstva (spevu) tkz. In medias res.Vďaka tomu má dielo veľmi rýchli priebeh a autor použil spomaľovače napr.6.spev kde S rozpráva, čim odbočuje od hl. deju.

Dej: 
Pozostáva s 12 spevov ,kt. Nemajú svoj názov. Začiatok spevov obsahuje stručný obsah ,kt. uvádza dej daného spevu. 

1. spev
S sa aj napriek tomu že vidal svojho strýka R nemcom dostáva do zajatia, kde prosí boha aby sa nejakým spôsobom dostal z väzenia. Boh sa na ním zmiluje a zjaví svojho posla K, nemeckému kráľovi. Ten ho prepustí po porade so snemom. Následne dostáva R krajinu a dcéru nemeckého kráľa za svoju manželku ,avšak s podmienkami spolupráce s Nemeckom. S ponuku prijíma.

2. spev
S zorganizuje K kvôli jeho zajatiu rituálne hry ,počas kt. S vykladá pôvod Slovanov. Stretáva sa s vynikajúcim rytierom B.

3. spev
Mystická postava Č (vykresľuje diabla) sa chce pomstiť S. Navádza ľud kt. ho poníži a vysmeje. Č vymyslí plán ako sa pomstiť.

4. spev
Č v R podobe zvestuje na hrade Devín Sl. pomocou sna ,že S sa spojil s nemcami aby sa dostal na trón. V sne vidí spustošenú krajinu nemcami. Sl. hneď po sne posiela zveda k nemeckým vojskám.

5. spev
Po zvedovej zvesti Sl. zvolá snem kt. sa pýta vojna alebo otroctvo. Každý odhlasuje vojnu a začnú burcovať národ aby bojoval.

6. spev
Hist. Báj o pôvode, príchode Slovanov.

7. spev
S vedie nemecké vojsko na Devín.

8. spev
Stretnú sa vojska Nemcov a slovákov kt. kruto bojujú. S s polovicou vojska obkľúči Slovákov zozadu. Slováci sa stiahnu do hradu.

9. spev
S prichádza za Sl. ,aby ho vyhlásil za kráľa. Slovenský národ odmieta. Radšej padnú v boji. V tom S vysvetľuje svoje postavenie v tomto boji a tak ho vyhlásia za kráľa a on sa vracia späť k Slovanom. 

10. spev
Ján Hollý opisuje boje na devínskom hrade. Nemecké vojsko pomaly ubúda a tak sa stiahnu späť spolu s nahnevaným B .

11. spev
Konštantín prosí Boha, aby zastavil Č ako sa aj stane. S pošle svojich zvedov za nemeckými vojskami. Dozvedá sa ,že sú pripravený na boj .

12. spev
Hneď z rána sa bojuje S vojsko má prevahu a tak B urobí riskantný krok.
S presvedčením ,že je najlepší rytier sveta vyzýva S na boj muža vs. muž.
Po namáhavom boji S porazí B a neskôr zakladá VEĽKĚ KRÁĽOVSTVO SLOVÁKOV.