Dramatická literatúra – tragická dráma

Dramatická literatúra – tragická dráma

1. Antické divadlo – vývin, znaky

Spojenie slova, hudby a tanca. Zbor spevákov tancoval, spieval a komentoval dej a charaktery postáv. Postavy sú výrazné osobnosti, presvedčené o svojej pravde, za ktorú sú ochotné položiť svoj život. Žijú pre svoje ideály, často sú osamotené, citlivé, duchovne bohaté, často bojujú aj sami so sebou. Umierajú, lebo sa nechcú vzdať svojich ideálov.
Znaky antickej drámy:
1. spojenie hudby a tanca (recitovali sa iba dialógy)
2. priamočiary dej, odohráva sa na jednom mieste od rána do večera (jednota miesta, času a deja)
3. herec hrá viac postáv (muži hrali aj ženské úlohy)
4. herci vystupovali v maskách a kostýmoch
5. autor skladal hudbu, text, režíroval, robil choreografiu aj hral
6. hralo sa v amfiteátroch – kruhové divadlá pod holým nebom
drámy mohli sledovať len muži, ženy mohli byť diváčkami v prestávkach, keď sa hrali komédie

2. Tragédia

názov tragédia pochádza z gréckeho slova tragóidiá (tragoidia)– capí spev.

Je to hra s vážnym obsahom.

Tragédia patrí medzi najstaršie dramatické žánre.

Jej hlavným znakom je boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskými silami (s osudom, s bohmi, neskôr so spoločenskými predsudkami, nespravodlivosťou, spoločenským a politickým útlakom,...)

Hlavný hrdina, resp. niekoľko ďalších v boji umiera. V úmrtí hrdinu nezabráni ani fakt, že predovšetkým hlavný hrdina je nositeľom výnimočných vlastností, ktoré ho predurčujú k tomu, že je nadpriemerným človekom. Hrdina bol ochotný zomrieť.

Hlavnou postavou v gréckej tragédii bol človek s dobrým charakterom, bojujúci za vyššie princípy, božie zákony a mravné hodnoty. Kompromisy nie sú prípustné.

Tragédia vznikla v starovekom Grécku a má veľmi bohaté dejiny.

Tragédia má pôvod v náboženských slávnostiach.

Jej text bol veršovaný.

3. Pravidlo dramatickej jednoty

Pravidlo jednoty - ohraničenosti

Pravidlo času – deň, resp. deň a nasledujúca noc

Pravidlo jednoty miesta – nemenila sa scéna

Pravidlo jednoty – stability – stálosti charakteru postáv – nemusí platiť úplne

4. Klasická kompozícia tragickej drámy

Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí (dejstiev):
• úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času
• zápletka (kolízia) – stret dvoch súperov, vznik konfliktu
• vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja
• obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom
• rozuzlenie (katastrofa) - tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;
Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.

5. Osudovosť ako určujúci princíp dramatickej línie antickej tragédie

Nik neujde svojmu osudu. (ani my na maturitách za chvíľu :D :D )

6. Povinní autori

Sofokles – Antigona

Literárny druh:dráma
Literárny žáner:tragédia
Idea: Idea: nezmyselný zákaz krutého panovníka a láska dvoch ľudí
Literárne obdobie: Klasické (Antické) obdobie - Grécka literatúra
Námet:Život v Tébach a dejiny mesta Téby
Téma:Príbeh Antigony a jej snaha uctiť si telo jej zosnulého brata-búri sa proti svetským zákonom 
Kompozícia:5 dejstiev + Prológ a Epilóg
Miesto deja:dej sa odohráva v mýtickej dobe v Tébach pred palácom
Autor: Sofokles ( 496 – 405 p. n. l. ), grécky dramatik, autor tragédií, ktoré mali vplyv na vývin európskej dramatickej tvorby, známe diela Antigona, Elektra, Kráľ Oidipus 
Osoby:Antigona (dcéra zosnulého tébskeho kráľa Oidipa) 
Ismena (mladšia sestra Antigony)
Kreon ( nový tébsky kráľ)
Eurydika (kráľova žena)
Haimon (ich syn)
Teiresias (veštec)
Náčelník zboru
Zbor tébskych starcov
Strážca
2 poslovia

Charakteristika hlavných postáv:
Antigona je hrdinkou, lebo ako jediná sa odvážila vzoprieť Kreonovi, pretože považovala jeho rozhodnutie za porušenie ľudských zákonov; je morálnou víťazkou aj keď pri tom príde o život. 
Kreon je v duchu antickej filozofie potrestaný ( smrť manželky a syna ) lebo porušil božské a ľudské zákony ( zakázal pochovať Polyneika ) 
Ismena- mladšia sestra Antigony; opak Antigony: je váhavá a nesmelá; bola obetavá a chcela aby ju Kreón odsúdil so sestrou, ale oslobodil ju.
HAIMÓN- Kreontov syn, Antigonin ženích; nebojí sa povedať svoj názor; kôli láske k Antigone sa neváhal postaviť aj otcovi a nakoniec sa žiaľom pre smrť Antigony prebodol.
EURYDIKA-Kreontova manželka a Haimónova matka; milujúca matka; žiaľom kôli synovej smrti sa zavraždila.
- boj medzi kráľom a poddanými
- do deja nezasahujú bohovia 
Dej:
Prológ:Antigona s Ismenou vychádzajú z paláca a nesú obetné kanvice. Ich dvaja bratia zomreli. Dozvedajú sa, že Kreon dal pochovať len Eteakla, ale Polyneika dal pohodiť za mesto, aby ho zožrala divá zver. A vydal príkaz, že kto ho pochová, bude popravený. Ismena je nesmelá, zľakla sa, ale Antigona neváha, nebojí sa, ide vytvoriť hrob pre brata, ktorý leží pohodený za mestom. Do deja prichádza zbor tébskych starcov, ktorý rozoberá tematiku a udalosti. 

I. dejstvo 
Kreon verejne vyhlásil zákaz, a preto posiela stráže k mŕtvole. Strážca oznamuje kráľovi, že niekto ukradol mŕtvolu a ide ju pochovať. Kráľ nariadil, že sa telo musí nájsť, inak vinu ponesú strážcovia. Nasleduje 1. pieseň zboru
II. dejstvo
Strážca privádza Antigonu pred kráľa a Náčelníka. Rozpráva o tom, ako ju pristihol pri pochovávaní jej brata. Telo znova vybrali z hrobu. Antigona sa priznáva a odôvodňuje svoje činy. Privádzajú aj Ismenu, ktorá sa priznáva s Antigonou, i napriek tomu, že je úplne nevinná. Kreon jej uverí a dá ju zavrieť spolu so sestrou, ale Antigona namieta, tvrdí, že Ismena klame a je nevinná. Nasleduje 2. pieseň zboru 
III. dejstvo
Prichádza Haimon, presadzuje svoj názor a názor ľudu Téb, chce od kráľa, aby prepustil sestry. Kreon sa poháda zo synom. Haimon chce zomrieť spolu so sestrami. Kráľ necháva odviesť Antigonu do hrobky v pustatine a necháva ju tam bez jedla. Nasleduje 3. pieseň zboru.
IV. dejstvo
Strážcovia odvádzajú Antigonu. Náčelník sa jej vysmieva. Kreon popoháňa sprievod s Antigonou. Nasleduje 4. pieseň zboru. 
V. dejstvo
Prichádza veštec. Jeho veštba hovorí o tom, že Kreon ženie mesto do záhuby. Mal by prepustiť Antigonu, ak chce zabrániť skaze. Kreon ho nechce poslúchnuť. Po veštbe sa ide poradiť s Náčelníkom, ktorý mu taktiež radí poslúchnuť veštca Teiresiasa. Kreon teda berie mužov a ide k hrobke. Nasleduje 5. pieseň hrobu. 
Epilóg
Kreona na ceste zastavuje prvý posol, ktorý mu oznamuje, že Haimon si chce siahnuť na život. 
Prichádza Eurydika, kráľovná Téb. Posol opisuje, ako pochovali a spopolnili Polyneika. Kráľ prichádza k hrobke. Našli tam obesenú Antigonu a pri nej Haimona, ktorý keď vidí otca vytiahne proti nemu meč. Otec utečie, Haimon si meč vrazí do pŕs. Eurydika utiekla do paláca, hneď za ňou ide aj Kreon s mŕtvolou. Kreon tam stretá druhého posla, ktorý mu oznamuje, že aj Eurydika si siahla na život. Kráľ prichádza k jej telu. Zo všetkých udalostí sa obviňuje. Vzápätí sa necháva odviesť a zatknúť.

William Shakespeare – Hamlet

-viac v téme 7. Dramatická literatúra – všeobecné otázky

Obsah:
Nový Kráľ Claudius, ani nie dva mesiace po bratovej smrti oznamuje, že si vzal za manželku vdovu Gertúdu. Hamletovi sa nepáči, že matka tak skoro zabudla na otcovu lásku. Horácio, Hamletov spolužiak a najlepší priateľ, povie o prítomnosti Ducha na hradbách a Hamlet sa rozhodne presvedčiť sa o jeho prítomnosti. Ofélia sa zverí otcovi o láske Hamleta. Otec ju nabáda k opatrnosti. Na hradbách Duch prezradí Hamletovi okolnosti vraždy jeho otca a žiada potrestanie vraha – Claudiusa. Duch nechce aby proti matke niečo podnikal, má sama podľahnúť svojim výčitkám. Hamlet predstiera šialenstvo a s potulnými hercami uzavrie dohodu, že zahrajú obecenstvu Gonzagovo zavraždenie so zmeneným dejom, ktorý objasní motív vraždy a vraha jeho otca. Po skončení hry otrasený kráľ odchádza a Hamletovi jeho reakcia potvrdí slová Ducha. Vytasí meč a chce prebodnúť kráľa ale rozmyslí si to a odchádza z miestnosti. Navštívi matku a rozhodne sa trápiť ju slovami. Matka pred jeho návštevou ukryje za závesom ako svedka Polonia. Keď sa záves pohne, Hamlet doň zabodne svoju zbraň a Polonius zomiera. Hamlet vykričí matke pravdu o otcovej smrti. Kráľovná oznámi manželovi, že Hamlet zabil radcu. Ofélia, keď sa dozvie o otcovej smrti, zošalie. Z Francúzska sa potajomky vráti jej brat Laertes a privedie na hrad aj pobúrený ľud. Claudius ho presvedčí, že vrahom je Hamlet a navrhne mu v osobnom súboji jedovatým hrotom kordu pomstiť vraždu. Oféliu našli utopenú v rieke. Hamlet oznamuje svoj príchod z Anglicka. Na cintoríne Hamlet s Horáciom pozorujú ako hrobári kopú hrob. Vykopali lebku šaša Yoricka. Hamlet uvažuje o zmysle života. Pohrebný sprievod nesie otvorenú truhlu s Oféliou. Laertes od žiaľu skočí za ňou do hrobu, Hamlet ho nasleduje. Laertes ho obviní z trojnásobnej vraždy. Hamlet vysvetlí okolnosti vraždy svojho otca, kráľove intrigy a vyzná sa zo svojej úprimnej láske k Ofélii. Pred súbojom sa Laertovi ospravedlní. Spočiatku je v súboji úspešný a matka mu pripíja na zdravie z pohára určeného pre Hamleta. Kráľ vhodí do pohára otrávenú perlu. Gertrúda zomiera. Po výmene kordov sa zrania obaja protivníci. Laertes prezradí Hamletovi, že onedlho obaja zomrú. Prinútia kráľa vypiť zvyšok otráveného vína. Kráľ zomiera. Laertes pred smrťou požiada Hamleta o odpustenie. Hamlet prosí Horácia, aby všetkým vyrozprával pravdivý príbeh kráľovskej rodiny a zomiera. Keď na hrad prichádza víťazný Fortinbras nájde všetkých mŕtvych. Vydáva rozkaz, aby telo Hamleta vyniesli za dunenia sálv.

Ivan Bukovčan - Kým kohút nezaspieva

Literárny druh:dráma
Literárny žáner:divadelná hra
Literárne obdobie:Slovenská dráma po roku 1945
Kompozícia: hra sa delí na dve dejstvá: 1. dejstvo má osem výstupov a 2. dejstvo päť výstupov 
Téma: problematika stroskotávania ideálov. 
Idea: "Proti násiliu má človek iba jednu šancu . . . ostať človekom . . . nestať sa handrou. Zachovať si dôstojnosť . . . A svoju ľudskú tvár." 
Miesto a čas deja:v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944. 
- celá divadelná hra je založená na existencializme, skúma ľudské bytie, túžbu po ľudskom bytí a správanie sa človeka v hraničnej životnej situácií
Hl. postavy:

Ondrej- študent 
Terežčák- bývalý horár
Babjaková- babica 
Šusták- zverolekár
Uhrík- holič 
Tulák
Tomko- učiteľ
Pani Lekárniková
Marika Mondoková- prostitútka
Fischl- obchodník 

Dej: V tejto hre sa autor vracia do obdobia po potlačení Slovenského národného povstania. Celá hra sa odohráva v pivnici, v malom mestečku istej novembrovej noci roku 1944. Pred domom obchodníka s drevom, Fischla, niekto zabije nemeckého vojaka, ktorý je osobnou strážou Fischlovho hosťa- nemeckého dôstojníka, majora von Lucasa. Ten ako pomstu za jeho smrť použije starý zvyk: jeden k desiatim a dá zaistiť prvých desiatich ľudí, ktorí budú na ulici po siedmej hodine. Zozbieraní rukojemníci spočiatku nevedia, prečo ich zaistili a utešujú sa tým, že je to len kvôli tej siedmej hodine, aj keď Terezčáka zaistili tesne pred siedmou. Keď privedú ako desiatu prostitútku Mariku, povie im o vražde. Vtedy začnú tušiť, o čo ide. Autor takto postavil hrdinov do ohrozenia, pozorujúc, ako sa zachovajú. Medzitým do pivnice príde Fischl, ktorý ich oboznámi so situáciou. Ak sa do rána nájde vinník, budú prepustení, ak nie, všetkých obesia. Sľubuje, že im pomôže a bude prosiť majora o miernejšie riešenie tohto prípadu. Po druhej Fischlovej návšteve sa dozvedia, že vojak, ktorý bol zabitý, bol načisto opitý, čím sa úplne zmenila ich situácia. Keďže opitý vojak je nedisciplinovaný vojak, major začal pochybovať, či je správne, aby zotrval na svojom pôvodnom rozhodnutí, keďže vojak týmto ohrozil bezpečnosť svojho veliteľa. Preto sa rozhodol potrestať iba jedného z nich. Rozhodnutie necháva na nich samých. Neskôr im Fischl donesie kľúč od pivnice pre toho jedného, ktorý má po vypršaní lehoty vyjsť von a utekať. Bude zastrelený na úteku. Žiadne vypočúvanie, verejná poprava. Krajne napätá situácia, ktorá vznikla umožňuje porovnávanie ľudí a ich morálnych kvalít. Postavy musia voliť medzi smrťou a životom, vykúpeným jednou obeťou spomedzi nich. Takýto krízový stav dokonale preverí charaktery. Pod hrozbou smrti ich pud sebazáchovy núti konať inštinktívne. Autor z nich postupne strháva masky a odhaľuje morálne trosky. Nie všetci, čo v normálnom živote stoja sociálne či inak nad ostatnými, sa v tejto situácii ukážu v dobrom svetle. Zverolekár Šustek a Pani lekárniková sa cynicky stavajú k osudu ostatných, len aby vyviazli so zdravou kožou. Zato Tulák, učiteľ Tomko, študent Ondrej, ba ja prostitútka Marika nájdu v sebe dosť síl, aby si zachovali ľudskú česť. Nikomu sa nechce umierať, ale slabšie charaktery podľahnú hystérii a strácajú svoju ľudskú tvár. Najvyšinutejší je holič Uhrík, ktorý napokon v afekte zavraždí Tuláka. Nervy ničiace pohľady a slová ostatných, hrôza a výčitky z tohto činu ho v závere vedú k sebaobetovaniu. Aj keď ho Tomko volá späť, Uhrík s kľúčom odchádza.

Informatívne:

Ivan Stodola – Bačova žena

Literárny žáner: dráma – tragédia soc. – psychologického charakteru (ťažký vnútorný zápas), pripomína antickú tragédiu – ekokrpka
Téma:Tragédia zo života dedinského ľudu, zložitý mravný konflikt
Miesto a čas deja: dedina v období biedy, krízy – začiatok 20. St. (Demänovská dolina)
Postavy:
Bačova žena – Eva Muranicová –žena 2 mužov
Bača Ondrej – 1. Evin muž (poriadny statný chlap)
Bača Mišo – 2. Evin muž, útly
Matka – Ondrejova mama, Evina svokra

Dej:
1. Eva žije s Mišom a dvoma deťmi – s Ondrejkom (Ondrejov syn) a s Miškom (Mišov syn). Ondrej odišiel do Ameriky za prácou – prišlo jej oznámenie, že je mŕtvy, preto sa Eva vydala druhýkrát. 
Matka obviňuje Evu, že sa 2.x vydala a tvrdí, že jej syn stále žije. Matka jej syna Miška považoval za pankharta a Miša za zlého človeka.
Ondrej sa naozaj po 5 rokoch vracia späť ako boháč, ktorý po okolí skupuje pozemky.
2. Ondrejovi známi prichystali preňho oslavu. Konflikt – kto bude teraz žiť s Evou – Ondrej alebo Mišo. Ondrej chce dať Mišovi peniaze, aby odišiel do Ameriky, no Mišo sa nechce Evy vzdať. Ondrej hovorí o nešťastí v bani – ako vybuchla a on stratil pamäť. Pri havárii vlaku sa mu však vrátila, a preto sa mohol vrátiť domov. 
3. Eva sa nevie rozhodnúť, pri ktorom mužovi má ostať, lebo oboch ľúbi rovnako. Nakoniec si každý zobral svojho syna. Na dvore bojujú so sekerami, ohrozujú sa... Ondrej je nešťastný, že sa Eva nevie rozhodnúť (silný monológ) – „Bože, Bože..“ – búri sa voči Bohu – prosí ho po dlhom čase – o život. Ondrej bol veriaci, ale v práci sa zabudol modliť, prosí o zmilovanie. Eva nakoniec spácha samovraždu – „Milujte mi moje deťúrence, teraz ma už obidvaja máte.“, lebo nevidí iné východisko a keď jej vzali synov, ostala sama (Evu dohnali k samovražde spoločenské problémy, trpia aj obaja mužovia – Ondrej v Amerike šetril len pre Evu, stále na ňu myslel, po návrate sa v nej sklamal). 
Idea: kritika spoločnosti, úradov, ktoré boli nezodpovedné

J. Barč Ivan – Matka

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: sociálno-psychologická dráma s prvkami antickej drámy
Téma: zločin-trest-katarzia (vnútorná)+príbeh o matke a jej dvoch synoch, ktorí sa nenávidia
Miesto deja: chudobná banícka chalupa na slovenskej dedine
Kompozícia: hra má 3 dejstvá
Hlavné postavy:
- Anna Pavlíčková- vdova, dokáže predvídať budúcnosť, všetci sa jej smejú, má dvoch synov, ktorých miluje
- Jano- pracuje v bani, k bratovi sa vždy správal nepriateľsky, zdalo sa mu, že matka má rada iba Paľa
- Paľo- je už štvrtý rok v Amerike, matka ho od malička viedla k tomu, aby bratovi radšej ustúpil
- Katka- Paľovo dievča, neskôr Janovo 
- Suseda- cez ňu je vyjadrený postoj dediny k matke

Dej:
Matka má zase vidinu- vidí Paľa ako sa chudobný a biedny vracia z Ameriky domov a prináša bratovi do daru nôž. Keď porozprávala Janovi svoju vidinu, ten ju nazlostený žiada, aby to radšej nikomu nehovorila, lebo už i tak sa mu smejú, že má bláznivú matku. Anna sa od susedky dozvedá, že Jano dvorí Katke, ktorá chodila s Paľom pred tým, ako odišiel do Ameriky. 
Matkina vidina sa splní- Paľo prichádza domov. Privítajú ho Janove posmešky a urážky, že nič nezarobil a vrátil sa chudobný. Paľo vybaľuje darčeky- modlitebnú knižku pre matku a pre brata nôž. Matka si spomenie na tragickú vidinu ktorú mala. Vytrhne Paľovi nôž z ruky a ukryje ho. Smutne mu hovorí, že sa nemal vracať domov.

Prejde takmer rok a vzťah medzi bratmi je stále horší a horší. Jano žiarli na Paľa, cíti, že ona má stále rada Paľa. Matka má ďalšie videnie- vidí, ako sa Jano s nožom vrhá na Paľa a zabíja ho. Chce Paľa ochrániť, a preto sa tvári, že sa na Paľa hnevá a vyháňa ho z domu. Práve vtedy prichádza Katka. ktorá sa rozišla s Janom, a navrhuje Paľovi, aby sa k nim presťahoval. Paľo odchádza.

Jano sa chystá na zábavu, je nepriateľský k matke. Nájde nôž, ktorý matka ukryla, a vezme ho so sebou. Paľo a Katka prichádzajú navštíviť matku. Paľo pochopil, že matka ho vyhnala z lásky k nemu. Oznamujú jej, že sa budú brať a že po svadbe odídu do sveta, kde ich Paľo nenájde. Matka im však hovorí, že nemusia odísť, že našla iný spôsob riešenia. Katku pošle domov pod zámienkou, že sa chce ešte porozprávať so synom. Matka vie, že Jano príde domov, keď sa dozvie, že Paľo je doma. A Jano skutočne prichádza, je plný hnevu a trpkosti. Začína hádka medzi bratmi. V návale hnevu Jano vytiahne nôž a chce sa vrhnúť na Paľa. Presne tento obraz videla matka vo vidine. Zhasne lampu, skočí na Paľa a Jano sa nechtiac stane vrahom vlastnej matky. Anna týmto činom zabránila smrti jedného syna a tomu, aby sa druhý stal úmyselným vrahom. Svojou smrťou ich nakoniec zmieri.

Idea:láska matky k synom, pre ktorých sa dokázala obetovať