Charakteristika postmoderny

Charakteristika postmoderny

-umelecký smer

-začiatky 60te roky 20 storočia

-rozpad hodnôt

-reakcia na modernú dobu – predovšetkým negatívna

-znaky – masovosť (orientuje sa na masy), jednoduchý prijímateľ

-cieľ – zaujať, zabávať

-irónia, satira, absurdita, čierny humor

-rozdiel medzi vyššou a nižšou literatúrou

-viacvrstvovosť – dvojitý kód sa používa na dešifrovanie (pre nízku a vyššiu úroveň)

-vnášajú sa aj iné prvky – filozofia, etika, atď.

-vyznačuje sa pluralitou

-citátovosť – využitie prvkov zo starších diel, napodobňovanie diel – palimpset

-persifláž – výrazový prostriedok, opäť využíva prvky zo starších diel ale k tomu ich aj zosmiešňuje, ironizuje, satira na obsah, tému alebo motív

-zložitá kompozícia – viacero uhlov rozprávania, striedanie časov

-autori – Milan Kundera, Ladislav Mňačko, Dominik Tatarka, Dušan Dušek, Dušan Mitana

Dominik Tatarka – Démon súhlasu

Dominik Tatarka bol spisovateľ disidentskej literatúry na Slovensku (nahlas proti režimu), filozofická literatúra, diela vychádzali len v zahraničí v samizdadoch (na Slovensku mal zákaz)

Literárny druh: epika
Literárny žáner: novela
-podtitul bol neskôr nahradený - „...z konca jednej epochy“
-vyšiel najskôr v časopise Kultúrny život (1956), knižne až v r.1963
-je to satirický pamflet, v kt. Tatarka odkrýva deformácie, chyby a omyly kultu osobnosti, odhaľuje podstatu totality. Svoju satiru zameral najmä na činnosť zväzu spisovateľov a kritikov, ktorí sa stali sluhami režimu. Korene kultu osobnosti videl vo vytvorení „démona súhlasu“, čiže v tom, že na verejnosti sa nikto neodvážil povedať pravdu, všetci so všetkým súhlasili (očakávalo sa to)
-sú tu prvky autobiografickej novely, eseje, je to hyperbolická fikcia 
Kompozícia: retrospektívna
Postavy: Bartolomej Boleráz: učiteľ, spisovateľ, člen strany, funkcionár odboru kultúry (Boleráz=bol raz- uznávaný spisovateľ, svedomie ľudu..), rozprávač 
Valizlosť Mataj: vysokopostavený činiteľ, má na starosti kultúru, v mocenskej hierarchii nad Bolerázom 

Dej:
-je groteskný, s prvkami čierneho humoru, satiry a irónie
Spisovateľ Bartolomej Boleráz a vedúci ideológ Valizlosť Mataj sa zúčastnia v Prahe na zjazde spisovateľov. Do BA sa vracajú helikoptérou, ktorá však havaruje a obaja zomierajú.
Kultúrni činitelia im vzdali česť, vymenili mozgy (človek stratil vlastný mozog, odnaučil sa myslieť), zavinuli ich do národných farieb a nad ich pozostatkami rečnil „hlavný maršal“ = predseda zväzu spisovateľov.Jeho lži sformulované do fráz prinútili Boleráza vstať z mŕtvych a porozprávať pravdu o sebe a o svojej dobe, hovorí: „My sme takí boli: vraveli sme čosi inšie, ako si mysleli.“
Boleráz spomína na svoj život, ako bol kedysi vrúcny človek tešiaci sa zo života, ale spoločnosť-režim z neho urobil figúrku, ktorá je ovládaná inými a jej úlohou je poslúchať vrchnosť, aj keď vo vnútri nesúhlasí, navonok musí súhlasiť. Tento svoj názor vykladá aj Matajovi, ktorý s ním vo všetkom súhlasí, avšak len v súkromí, nie na verejnosti. So svojími myšlienkami sa zdôveril aj iným spisovateľom, ktorí s ním tiež súhlasili, a preto sa rozhodol verejne vysloviť svoj názor na zjazde spisovateľov. Tiež hovoril o tom ako komunizmus ovplyvňuje ľudí. Všetci, na čele s Matajom, verejne odsúdili Bolerázove názory a vyhlásili ho za zradcu. No na druhý deň vystúpil maršal a hovoril presne to čo vravel Boleráz- o chybách kultu osobnosti a všetci ľudia ho oslavovali ako smelého človeka, ktorý sa ako jediný opovážil povedať pravdu. Boleráza tiež pochválil, že spoločnosť potrebuje veľa takých ľudí ako je on a Mataja označil za zlo, pretože zneužil svoju moc a otrávil celú spoločnosť kultom osobnosti. Mataja a Boleráza tento zvrat udalostí zblížil a stali sa priateľmi.Spolu odchádzajú do BA s pocitom, že sa postavili proti spoločnosti...

Idea: memento = Boleráz nemohol mlčať, vstal z mŕtvych, aby povedal pravdu --> oslava pravdy, kritika stalinizmu, kritika spoločenských pomerov 50tych rokoch, pokrytectva verejných činiteľov, neobmedzenej moci, prispôsobovaniu sa situácii bez ohľadu na vlastný názor

Milan Kundera – Žert

Ladislav Mňačko – Súdruh Munchhausen

Fantastická literatúra

1. Základné členenie:

-sci-fi

-fantasy

-horor

2. Sci-fi

-veda a technika ako dejotvorný prvok

-dej je situovaný do budúcnosti

-témy: objavy, vynálezy, cestovanie do vesmíru, umelá inteligencia, zneužite viedy

-postavy: vedec, vynálezca, astronaut, roboti, mimozemšťania

-prostredie: Zem, iné dimenzie, vesmír

-cieľ – poukázať na možnosti vedy a techniky, varovať pred zneužitím, morálne hodnoty (človek má ostať človekom, zachovať si ľudskosť)

-odlišnosť od fantasy je že v sci-fi sa dá všetko racionálne (rozumne) zdôvodniť

-autori: Jules Verne, Karel Čapek (RUR, Krakatit, Válka s mloky)

-Artur C. Clark, Isaac Asimov, Kurt Vonnegut

3. Fantasy

-znaky:

-východisko: mýty, legendy, iracionálne, mágia

-racionálne nepredstaviteľné

-prototypy postáv:

-hlavná postava: hrdina, ktorý má spraviť veľký čin (boj proti zlu)

-sprievodca: kamarát hlavnej postavy, sprevádza ho, pomáha mu

-majster: zasvätenec, mocné schopnosti

-protivník: zlá strana, hl. postava ho musí poraziť

-fantastické stvorenia: víly, elfovia, hobity

-motív cesty (do histórie, paralélneho sveta..)

-členenie:

-epická-historická fantasy (rozsiahly príbeh, východisko stredoveké príbehy)

-hrdinská fantasy – Pán Prsteňov (vedieť o tom povedať) – vytvorený vlastný svet

-s vedeckými prvkami – hraničná so sci-fi

-meč a mágia – nižšia fantasy, Barban Conan, hrdina si ide za svojim hlava nehlava

4. Horor

-cieľ: vyvolať silné emócie (strach, napätie, hrôza)

-členenie: realistický (reálne udalosti), nadrealistický

-autori: Alfred Hitchcock

Detektívna literatúra 

1. Znaky

-dejovosť (zápletka) – zločin a hľadanie vinníka

-záhada, tajomstvo

-viacero rôznych riešení tajomstva (napr. viacero podozrivých)

-zložitá kompozícia: vetví sa vďaka viacerým riešeniam

-retrospektívny kompozičný postup, spätné pátranie

-hlavná postava: detektív – deduktívne schopnosti, skvelé pozorovanie

-cieľ: udržať čitateľa v napätí

-zlo je potrestané

2. Vývin žánru

-zakladateľ Edgar Allan Poe

-vznik 1.polovica 19 storočia

-Edgar Allan Poe – Zlatý chrobák

-Arthur C. Doyle – Scherlock Holmes (2.polovica 19 storočia)

-Agatha Christie – Hercule Poirot

-zo súčasnosti – Dominik Dán

3. Drsná škola

-30et roky 20 storočia – USA – vznik

-znaky:

-príbeh sa preniesol do veľkomiest

-organizovaný zločin, mafia, drogy, alkohol, prostitúcia

-detektív je zmenený – fyzicky zdatný, drsný chlap, neupravený

-autori sa snažili o vyzdvihnutie úrovne detektívky (zrovnať ju s veľkou literatúrou) – čo sa im aj podarilo

-Raymond Chandler – hl. predstaviteľ, jeho detektív je Phil Marlow