Európsky romantizmus: Schiller, Geothe, Hugo

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 08.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 699 slov
Počet zobrazení: 8 760
Tlačení: 615
Uložení: 562
Európsky romantizmus
Spoločensko-politická situácia: v tomto období bola v Anglicku priemyselná revolúcia a vo Francúzkzu buržoázna revolúcia. Dôsledkom týchto revolúcií bol rozpad feudalizmu a rozvoj výrobných síl kapitalizmu. Vzniká nová spoločenská trieda, buržoázia, ktorá sa snaží o porozumenie medzi ľuďmi. Človek je plný rozporov, je závislý od strojov, čím stráca prácu, nemá záujem o porozumenie. Cíti sa osamotený a odcudzuje sa svetu. Výsledkom sú individualizmus a subjektivizmus. Protirečenia kapitalizmu vedú k rozumovo neriešiteľným situáciám, človek je bezmocný a stavia proti rozumu cit, čiže iracionálne prvky. Príčiny sa riešia citovo a to vyvoláva odpor proti klasicistickej harmónii.
Prechod od rozumu k citu až k tragizmu sa nazýva preromantizmus. Nový vzťah k životu, svetu a spoločnosti sa dotvára na romantizmus.
 
Nové filozofie: Idealizmus, predstaviteľom je Hegel
  Utopický socializmus - hlásal, že biedu možno odstrániť láska, predstavitelia: Saint Simon, Owen
 
Znaky romantizmu: 1. Rozpor: -sen a skutočnosť (Werther)
  - osobnosť a svet (pocit-samota)
  2. Estetický ideál: -tvorivá originalita
-harmónia kontrastov (Quasimodo)
    3. Hrdina: a) výnimočná postava vo výnimočných situáciách (žobrák, tulák, ľudia z nižších vrstiev spolu s výššími vrstvami)
  b) autoštylizácia autora (sám veľakrát vystupuje ako hrdina)
  c) bojovník za národné oslobodenie = individuálna vzbura podfarbená emocionálnosťou
    4. Téma: neobmedzená, neprivilegovaná
    5. Žáner: žánre sú neobmedzené, aj slávne činy národa aj súčasnosť, forma je neobmedzená.
 
Predstavitelia:

Francúzka literatúra: Jean Jacques Rosseau - napísal román Emil
Victor Hugo
Nemecká literatúra:  Henrich Heine, Geothe, Schiller
Anglická literatúra:  Geroge Gordon Byron
Ruská literatúra:  A. S. Puškin, M. J. Lermontov
Poľaká literatúra:  Adam Miczkiewicz - epos Pán Tadeáš
 
Victor Hugo
Narodil sa v roku 1802 a zomrel v roku 1885.
Tvorba: divadelná hra: Hernani (ernani)
cyklus epických básní: Legenda vekov
   romány: Bedári
    Robotníci mora
    Deväťdesiattri
    Človek, ktorý sa smeje
    Chrám matky možej v Paríži
 
Človek, ktorý sa smeje
Je to prvý diel zamýšlanej trilógie, druhý diel nenapísal a tretí sa volá Deväťdesiattri. Zobrazoval aristokratické Anglicko po revolúcii, ktorá zvrhla kráľa Jakuba II.. anglicko bolo autorovi vzorom slobody v Európe, anglická kráľ nikdy nebol despotický vládca. Dej románu je v 17. storočí. Do historického rámca obdobia panovania kráľovny Anny v Anglicku uvádza autor vymyslené postavy. Ursus je latinský filozof, básnik, múdry človek. žije mimo ľudí s múdrym vlkom Homom. ˇili v búde na kolesách, zarávali ako komedianti, chodili z mesta do mesta. V Anglicku v 17. storočí bolo čudné združenie tulákov comprachicos, ktorí kupčili s deťmi a potom ich zohavovali. lebo ľud a králi potrebovali šašov. Jakub II. túto skupinu trpel, Anna ich prenasledovala.
Dej: Koncom 17. storočia pristála skupina ľudí na pobreží. Bolo medzi nimi dieťa. vrátili sa však na more bez dieťaťa. dieťa nechali na pobreží samé, prežívalo strašné utrpenie (strach, zoma, noc, sneh, ...). Stopa v snehu ho zaviedla ku dvom bytostiam. Jednou z nich bola matka a druhou bolo 9 mesačné dievčatko. Matka bola mŕtva. Zobral ho do náručia a zase sa vydal hľadať ľudí. po dlhom namáhavom hľadaní našiel mesto, avšak všetci spali. Svietilo sa iba v búde na kolesách. Dievčatko bolo slepé. Chlapec dostal meno Gwymplaine, dievčatko Dea. chlapec mal večne sa škľabiacu tvár, bol zohavený. Gwymplaine bol synom lorda, v detstve ho zasnúbili s kráľovninou sestrou, princeznou Josiane. Keďže zmizol, princezná sa mala vydať za lorda Davida, nemanželského syna Gwymplainovho otca. Kráľovná Anna žiarlila na svoju sestru, pretože bola pekná a mala pekného snúbenca. Keď strážca mora vylovil fľašu s priznaním stroskotancov, v ktorom bola pravda o Gwymplainovi, kráľovná Anna sa rozhodla, že jej sestra sa musí vydať za Gwymplaina. Dea mala rada Gwymplaina, bola mu vďačná, že jej zachránil život, hoci bola slepá, videla srdcom. Komedianti mali veľký úspech, ale keď prišli do Londýna, začala sa ich tragédia. Kráľovná objavila Gwymplaina a dala ho doviesť do paláca, kde ho obliekli ako lorda. Stal sa aj členom snemovne, keď sa malo hlasovať o zvýšení výdavkov pre kráľovnú, ako jediný bol proti. Na tomto zhromaždení povedal aj svoju obžalobu aristokracie, teda svoj život. Pokúsil sa vyhľadať Ursa, ale toho z mesta vyhnali, preto chcel skočiť do Temže, ale našiel ho vlk Homo a priviedol ho na loď, kde bol Ursus a Dea. Dea bola slabá a chorľavá, žialila nad stratou Gwymplaina, zomrela zoslabnutá Gwymplainovi v náručí. Gwymplain nechcel viac žiť a tak sa utopil.
Hlavná myšlienka: Gwymplaine - harménia kontrastov. Autor na ňom ukazuje mravnú krásu, hoci hje to zohavená ľudská obluda s večne sa škľabiacov tvárou. jeho vystúpenie v snemovni, kde sa dožaduje súcitu a milosrdenstva pre chudobných, je protestom proti sebectvu mocných. 
 
Chrám Matky božej v Paríži
Dej sa odohráva v 15. storočí v Paríži. Koná sa oslava Bláznov, Parížsky ľud sa rozhodol zabaviť voľbou kráľa bláznov. Mal to byť najškaredší človek. Stal sa ním Quasimodo z chrámu Matky božej. Bol nalezenec a ujal sa ho arcidiakon Frollo. Vychoval ho za zvonára. Quasimodo mal zvony veľmi rád, ale ako 10 ročný od nich ohluchol. Okrem toho bol krivý, hrbatý a na 1 oko slepý. Keď ho niesli na nosidlách ako kráľa bláznov, spoznal krásnu cigánku Esmeraldu, ktorá si na živobytie zarábala spevom, tancom a fígľami s kozičkou Drali. Jej matka sa zo zúfalstva zavrela do vežičky, žila ako pustovníčka z milodarov, lebo jej dcéru uniesli cigáni. Matka mala jednu črievičku, Esmeralda druhú. Esmeralda sa páčila Frollovi, ale aj Pierovi Dramatikovi. Frolo ju dal Quasimodovi uniesť, ale zachránil ju kapitán Phoebus, do ktorého sa zaľúbila. Piera na dvore divov, v najchudobnejšej parížskej štvrti, chitili žobráci, chceli ho obesiť, ale mohla ho zachrániť žena z dvora divov, ktorá by sa za neho vydala, ale nie na celý život. Zľutovala sa nad ním Esmeralda. Keď sa Esmeralda stretla s kapitánom, žiarlivý Frollo ho bodol, ušiel, kapitána našli vojaci a pri ňom omdletú Esmeraldu. Obvinili ju z vraždy kapitána a z čarodejníctva. Kapitán neskôr na Esmeraldu zabudol a oženil sa s bohatou ženou. Esmeraldu odsúdili na smrť obesením. Pri mučení sa priznala, že je čarodejnica. V deň, keď ju mali obesiť, ju uniesol Quasimodo, dostala sa do rúk Frollovi, Frollo ju dal do veže k pustovníčke, v ktorej spoznala svoju matku. Esmeraldu obesili, jej matka umrela, Quasimodo zhodil Frolla z veže, lebo ho obvinil so smrti Esmeraldy a potom zmizol. O dva roky našli v pivnici, kde hádzali mŕtvoly, ženskú kostru v bielych šatách s vrecúškom na krku, ako ju objíma mužská kostra s krivou chrbticou a jednou nohou kratšou. Keď ich chceli rozdeliť, rozpadli sa na prach. Quasimodo je človek ošklivý, ale je schopný konať dobré skutky.
 
Nemecká literatúra
V Nemecku sa tvorí literárne hnutie protifeudálnej opozície Sturm und Drang (búrka a nápor). Útočili na feudálny režim, zmysel ich tvorby bol v slobodnom vyjadrovaní citov.
 
Johan Wolfgang Geothe
  -narodil sa v 1749, zomrel v 1832. Narodil sa vo Frankfurte nad Mohanom v bohatej meštianskej rodine, na želanie otca študoval právo, zaujímala ho filozofia, pôsobil v Lipsku, Strasburgu, súdnu prax mal vo Frankfurte, potom pracoval v štátnej funkcii vo Weimare. Prežíval lásku k Charlote Steinovej, liečil sa na pľúcnu chorobu v Karlovych Varoch, potom bol v Taliansku.
-tvorba: drámy: Ifigénia na Tauride
  Torquato Tasso
  Egmont
  Faust (veršovaná dráma)
  vývinové romány: Učňovské roky Wilhelma Meistra
Vandrovnícke roky Wilhelma Meistra
  dielo: Utrpenie mladého Werthera
 
Faust
Faust si upísal dušu diablovi Mefistovi, ktorý plní každé jeho prianie. Keď sa chce vymaniť z osídiel pekla, musí konať dobro. Pochopí, že bude šťastný vtedy, keď spraví šťastnými iných ľudí.
 
Utrpenie mladého Werthera
Dielo je písané formou listov, Werther píše priateľovi Wilhelmovi. Werther odchádza z miesta, kde žil, teší sa zmene. V novom prostredí si nachádza priateľov z radov chudobného ľudu. Je však prijatý aj do vyšších kruhov. Cestou na ples sa zoznámi s očarujúcim dievčaťom, no dozvedá sa aj o tom, že už je zasnúbená. Tu začína jeho veľké utrpenie. S Lottou si rozumie, majú veľa spoločných záľub, je duchaplná, má podobné názory. Werther ju obdivuje, ako sa dokáže postarať o svojich súrodencov. Zdieľa s ňou jej osud. Cíti, že Lotte si s ním rozumie lepšie ako so svojím snúbencom Albertom, preto odchádza, prijme miesto vyslanca u grófa. Nachádza tu nepríjemného spolupracovníka, hovorí o ňom, že je to ten najpunkártičkáreší človek, aký len existuje, s ničím nie je spokojný. Ani tu ho neopúšťajú spomienky na Lottu. Dozvedá sa o svatbe Lotty s Albertom. Požiada dvor o prepustenie, prijme iné miesto. Knieža nemá pochopenie pre Wertherove city. Werther opúšťa knieža, vracia sa na miesto, kde sa zoznámil s Lottou, pretože nikde nenašiel pokoj a porozumenie. Jeho láska rastie zo dňa na deň. Čoraz častejšie sa prestáva obládať. Albert začína žiarliť, lebo Werther navštevuje Lotty veľmi často. Werther sa stretne s paholkom, ktorého trápi taký istý osud, ako jeho. NIečo ho k tomuto človeku priťahuje, lebo neovládol svoje city, ženu, ktorú nedostal, zavraždil. Wertherom táto skutočnosť strašne otriasla. Aj keď Lotty sľúbil, že k nim nepríde skôr ako na vianoce, prišiel sa vrúcne rozlúčiť, pod zámienkov náhleho odchodu. Od Alberta si vypožičia pištole. Doma si dá zbaliť všetky veci, napísal rozlúčkové listy, posmeľuje sa k činom, ktoré si vytýčil. Chce umreiť pre Lotty, pre jej dobro. Zastrelil sa. Lotty s Albertom žialia nad jeho smrťou, Lotty dostala nervovú horúčku. Werthera pochovali tam, kde si vybral, nepochovali ho duchovný, iba jednoduchý ľudia. Prosil, abyho pochovali v šatách, v ktorých sa stretol s Lotty prvá krát. Do truhly si žiadal vložiť stuhu, ktorú mu Lotty darovala na narodeniny.
 
Fridrich Schiller
-narodil sa v 1759, zomrel v 1805. Bol to nemecký dramatik, študoval právo, filozoviu, medicínu, napísal významnú drámu Zbojníci, ktorá je o dvoch znepriateľených bratoch Moorovcoch. Titulnou postavou je Karl, ktorého Franz osočovaním pred otcom pripraví o dôveru, snúbenicu i dedičstvo. Karl sa vzbúri proti otcovi a spoločnosti, stáva sa vodcom zbojníkov, v závere hynie.
-diela: Panna orleánska
  Mária Stuartovna
  Don Carlos
  Nevesta messínska
  William Tell - je to o boji ľudu proti fojtovi Gesslerovi, chce sa pomstiť za krivdy, ľudia pália hrady. Tell sa za urážku fojta (nepoklonil sa mu) dostáva do väzenia, pri preprave cez vodu ujde, fojta zabijú. Mal synovi zostreliť jablko z hlavy kôli pobaveniu panstva.
  Úklady a láska - hlavnými postavami tohto diela sú Ferdinand a Lujza, ktorí umierajú, pretože sa nechcú podriadiť pokryteckej morálke.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.4)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.025