Samo Chalupka

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 09.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 505 slov
Počet zobrazení: 18 202
Tlačení: 719
Uložení: 724

Samo Chalupka 

Narodil sa v 1812, zomrel v 1883. V 1835 použil strednú slovenčinu, bolo to o 10 rokov skôr, ako bola uzákonená. Narodil sa v Hornej Lehote, študoval v Kežmarku, Rožňave a Bratislave. V 1828 založil spoločne s Karolom Štúrom Spoločnosť česko-slovanskú. V 1830 sa zúčastnil poľského povstania proti ruskému útlaku, bol ranený. Vo Viedni študoval teológiu. Pôsobil ako farár v Jelšavskej Teplici, potom až do smrti v Hornej Lehote.

Tvorba: do roku 1848: básne: Kozák
Junák
  Likavský väzeň
  Potom sa odmlčal, pokračoval až v 60-tych rokoch.
  Najrevolučnejšie básne: Mor ho!
  Boj pri Jelšave
  Branko
  Turčín poničan
  Tematika básní: historické motívy, ľúbostné básne, ľudové tradície
  Charakteristický znak: národná hrdosť, oslava bojovníka za slobodu, sociálna a národná spravodlivosť.

Kráľohoľská

Obraz hôrnych detí zbojníckej družiny okolo vatry. Autor podáva kontrast voľnosti junákov a obraz poroby v útlaku národa, jeho neslobodu. Báseň končí bojovnou výzvou.

Branko

Zobrazuje individuálnu vzburu Branka, ktorý sa búri proti nespravodlivosti. Nespravodlivosť ho vyhnala do hôr, ale chytili ho a zastrelili. Slováci žili kedysi slobodne, ale napadli ich nepriatelia a pošliapali ich práva. Lúči sa so životom slovami: „V pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj ľúbil som. To jediná moja vina, a okrem nej žiadna iná.“

Turčín poničan

Je to príbeh Turka - janičiara, ktorý zajal v Ponikách svoju matku a odvliekol ju do Turecka, matka v ňom spoznala svojho syna, syn ju chcel zahrnúť bohatstvom, ona sa túži vrátiť do vlasti.
„Ta do vlasti mojej lona, na ti krásne brehy Hrona. Tam kvitol kvet mojej mladi, inde žiť sa mi nesladí.“
„Slovenka to tam od Hrona, veľmi pekne spieva ona. Bo spev na božom svete, nad slovenský nenájdete.“

Mor ho!

Autor dej lokalizuje na Dunajské roviny. Slovanská družina vyslala junákov s posolstvom k rímskemu cisárovi, ktorý zastal so svojím sprievodom na slovanských hraniciach s výbojnými úmyslami. Ponúkajú mu priateľstvo, ale on odmieta a vyhlási, že si do otroctva podrobí celý národ. Skupina sa na neho vrhne s výkrikom „Mor ho!“. Všetci padnú, ale cisár sa za potupné víťazstvo proti menšine hanbí.

Myšlienky: autor opisuje krásy slovenskej zeme, opisuje to slovami, z ktorých cítiť lásku k vlasti. Vyjadruje vlastnosti slovanského národa, sú hrdí, odvážni, nepoddajní, pohostinní, úctiví, každého vítajú chlebom a soľou, cudzie nechcú, ale svoje si nedajú, sú pracovití, mierumilovný národ, svoje si bránia, nechcú nikoho zotročiť, vážia si práva a slobodu jednotlivcov, nechcú sa stať otrokmi. Svoju vlasť si obránili vždy, sú tam už dlho, ich zem sa stane hrobom vrahovi. Pýtajú sa na cisárove úmysly. Ak prišiel bojovať, narazí na ozbrojený odpor, lebo tiež vedia narábať mečom. Ak prichádza s vetvou pokoja, privítajú ho slovanským spôsobom, chlebom a soľou. Cisár sa cíti pánom sveta, hovorí: „Niet na svete národa, ktorý by nezahynul alebo nepadol do otroctva, ak sa postavil proti Rímu.“ . Hovorí aj: „Ja som pán Rímu, Rím je pán svetu.“. Hovorí, že aj Slovania podľahnú, stanú sa otrokmi. Slovania sa vrhnú proti cisárovi, nehľadia na presilu (je to prvok romantizmu - iracionalizmus). Básnik hovorí, že padnúť za národ nebolí. Cisár sa hanbí za víťazstvo nad malým počtom vojakov.

 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.8)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019