Jozef Gregor Tajovský

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: Chlapec macxo
Typ práce: Referát
Dátum: 09.01.2009
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 014 slov
Počet zobrazení: 15 052
Tlačení: 672
Uložení: 586
Narodil sa v Tajove v 1874, zomrel v 1940, matka bola dcérou hutníckeho robotníka Š. Grešku, Jozef ako najstarší žil so starým otcom, bolo ich 10, jeho otec bol richtárom, starému otcovi venuje najkrajšie zo svojich poviedok (Žliebky, Prvé hodinky, Do konca). Študoval v BB, vzdoroval maďarizácii, odišiel študovať za učiteľa do Kláštora pod Znievom, pôsobil v BB, Podlaviciach, Lopeji, Hornej Lehote.

Ako chcel učiť, nesmel, ako musel, nechcel, preto odišiel do Prahy na čs. Obchodnú akadémiu, po skončení pracoval v bankách v Trnave, Martine... Jeho manželka Hana Gregorová je tiež známa spisovateľka. V Prešove ho zastihla 1. Sv. vojna, odišiel na ruský front, tam spolu s J. Jesenským prebehnú k Rusom, J. J. píše ilegálne verše v zajatí, spolu vydávali časopis. Po vojne pracoval v Martine, v Bratislave, tam zomrel, pochovali ho v Tajove.

Tvorba:

-
zbierky: 
  -Omrvinky

  -Z dediny
  -Rozprávky:  -Pastierča
  -Do konca
-Čo ho zabilo
  -Besednice:  -Maco Mlieč
-Apoliena
  -Spod kosy: -Horký chlieb
-Na chlieb
-Mamka Pôstková
  -Tŕpky
  -Zbohom
-hry: -Ženský zákon
  -Statky – zmätky
-Nový život
-po prevrate: -Blúznivci
  -Smrť Ďurka Langsfelda
 
Apoliena
Autor rozoberá sociálnu problematiku, ide o smutný osud detí, ktoré majú otca pijana a od bitky ohluchli. Apoliena prišla slúžiť k pani majstrovej, ale bola hluchá ani poleno. Ostatní sluhovia sa jej vysmievali. Keď prišla matka a vyrozprávala Apolienin osud, prebudil sa v nich hlboký ľudský súcit.

Horký chlieb
Sociálna problematika, osud vdovy Turjanky, ktorá v noci nechá doma svoje tri malé deti, aby im zarobila na chlieb, ide strážiť Krajčírovcom deti, lebo páni idú na zábavu. Cez noc často odbieha ku svojim deťom, páni prídu až ráno, vyplatia jej 40 toliarov, vdova prechladla.

Na chlieb
Sociálna problematika o zbedačenom robotníkovi z konopnej fabriky, ktorý ochorie a ide si do banky požičať 30 korún na chlieb pre rodinu. V Ľudovej banke i v konkurenčnej banke ho odmietnu, vráti sa späť do ľudovej banky, nemal podpísaných ručiteľov. Keď sa vrátil, už mal podpísaných ručiteľov (dom hodnota 100, dlh na ňom 200). Robotník vyrozpráva svoj osud, pri tom sa mu vykotúľa slza z oka, ktorá dojme riaditeľa banky, prečiarkne na žiadanke nie a podpíše ju, za ním ju podpíšu aj ostatní úradníci. Mysleli si, že vykonali ľudomilý skutok, predstavovali si, že chlieb rozdajú, robotník chlieb zje a ostane mu dlh.

Maco Mlieč
Autor rozoberá sociálnu problematiku, vyjadruje súcit so zanedbaným, zaostalým, nevedomým sluhom Macom Mliečom, prišiel do služby k bohatému richtárovi ako 18 ročný. Celý život robil za jedlo, šaty a strechu nad hlavou a tabak, spočiatku ho aj platili, keď mu maka umrela, Maco slúžil ďalej, pustol, stal sa inventárom gazdu. Maco nevedel koľko má rokov. Bol hrdý na sluhovskú vernosť, i na to, že mu gazda neplatí, lebo si bol istý, že ho má kto pochovať. Jeho životná filozofia bola statočne robiť, jedno či pre seba alebo druhého, potom statočne zomrieť. Maco pracoval pri koňoch, staral sa o ne ako o vlastné, keď boli spotené, radšej ich zakryl a sám mrzol. Raz sa koč prevrátil a Maco si zlomil nohu. Gazda ho dal do nemocnice, lebo nechcel prísť o dobrú lacnú pracovnú silu. Preložil ho ku volom, lebo kríval. Neskôr už ani volom nevládal jarmo založiť, preložil ho ku kravám, spával v kravíne. Vždy ospravedlňoval pána, keď ho preradil na podradnejšiu robotu. Na konci života, keď Maco cítil smrť, sa dovliekol za gazdom, aby sa s ním porátal, či mu ešte nemá dosluhovať. Gazda sa robí spravodlivý, z čistého kalendára vyčítal 13 zlatiek na pohreb, chcel mu ich dať, Maco ich odmietol, chcel, aby ho riadne pochovali. Ráno ho v kravíne našli mŕtveho, gazda mu vystrojil pohreb s kňazom i odobierkou, takže ho obec pochválila, sluhovia v dedine si šepkali, že ho mal za čo pochovať, je to náznak sociálnej nespravodlivosti.
 
Mamka Pôstková
Autor podáva typický obraz chudobnej dedinskej ženičky, jej trápenie, hmotný nedostatok, nešťastie. Vyjadruje súcit s mamkou Pôstkovou častým použitím zdrobnelín. Drobná, stará, zoschnutá, 65 ročná žena, nevedela čítať a písať, chodila do banky splácať dlžobu. Potom chodila splácať iba úroky. Úradníkovi ju bolo ľúto, poradil jej, aby si úrok predplatila, myslel, že umrie do roka, dlžobu rozdelil na ostatných dlžníkov. Chcel sa jej zbaviť. Babka je statočná, nechce zomrieť s dlhom. Mamka Pôstková mama trápenie s mužom, málo usilovným, chorľavým ožranom. Keď umrel, išla na roboty ale bohatý gazda ju obral o úspory, prišla domov bez peňazí, zlomila si ruku, jej syn a nevesta boli ožrani a vyžierali ju, musela sa s nimi rozísť, najala si komôrku, piekla chlieb, chudobným ho dávala zadarmo, dostala sa do dlžôb. Mamka Pôstková nechcela umrieť s dlhom na svedomí, predala perinu a dlh splatila.
 
Statky - Zmätky
Je to kritický pohľad na otázku majetku a koristníctvo bohatých sedliakov. Bohatí Palčíkovci (koristníci) si chcú zachovať majetok a získať lacné pracovné sily. Táto snaha ich vedie ku špekulácii a končí skoro tragicky. Nahovoria deti príbuzných, Ďurka Ľavka a Zuzku Kamenskú, aby sa zobrali a prišli k nim na gazdovstvo pracovať. Po ich smrti mali Ďurko a Zuzka zdediť ich majetok. Ďurko a jeho rodičia ochotne súhlasia, túžia po majetku, taká je aj Zuzkina matka. Opakom sú Zuzkin otec, brat a švagor. Netúžia po živote bez práce, nelakomia sa na majetok, sú chudobní ale hrdí a statoční, Zuzku odhovárajú. Obeťou sa stáva Zuzka, ktorá sa od tlakom z matkinej strany vydá za Ďurka bez lásky. Ďurko ľúbi rozvedenú Betku, Zuzka to vie, po svadbe sa objavujú rozpory, Ďurko je ľahtikár, behá do krčmy za Betkou, žiada od Palčíka, aby mu prepísal majetok. Dostane sa s ním do konfliktu. Zuzka je skromná, pracovitá, tichá až utiahnutá, preto Palčíkovci zvaľujú vinu na ňu. Nakoniec sa Zuzka rozhodne od Ďurka odísť a on si privedie chamtivú, márnotratnú parádnicu Betku. Betka je veselá, vyvára, vypeká, spočiatku je dobre, neskôr, keď Palčíkovci zistia, že z komory ubúda, dochádza medzi mladými a starými k hádke. Mladí chcú peniaze alebo pôdu, preto Palčík vyháňa Ďurka streľbou z revolveru. K rozporom došlo i medzi Ďurkom a Betkou, Betka odišla ešte skôr, ako Palčík vyhnal Ďurka, a to vtedy, keď si Zuzka so švagrom prišla po veci, Betka nechcela dať, Ďurko sa zastal Zuzky, nech si veci berie, Betka sa nahnevala a odišla. Keď sa Zuzke narodil syn, prišiel na ňou Ďurko, chcel sa k nej vrátiť, Zuzka mu dovolila navštevovať syna, nechce s ním žiť.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 3.9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.012