Ivan Krasko (1876-1958)

IVAN KRASKO (1876-1958)

VERŠE (1912)

AUTOR:

Ivan Krasko bol predstaviteľom Slovenskej literárnej moderny a taktiež prekladateľom (rumunčina).Do slovenskej poézie vstupoval pod pseudonymom Janko Cigáň, tiež Ivan Krasko.

Narodil sa v gemerských Lukovištiach v roľníckej rodine a jeho vzdialeným príbuzným bol popredný slovenský romantický básnik a štúrovec Ján Botto. Študoval v Lukovištiach, na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na nemeckom gymnáziu v Sibiu (Rumunsko) a neskôr pokračoval v štúdiu na gymnáziu v rumunskom Brašove, kde aj v roku 1896 zmaturoval. Po maturite sa vrátil domov, kde pomáhal v podnikateľských aktivitách svojej rodine a kde v roku 1914 narukoval a vykonal si jednoročnú vojenskú službu. V roku 1900 sa prihlásil na štúdium chemického inžinierstva v Prahe, ktoré úspešne dokončil v roku 1905. Tu sa aktívne zapojil do činnosti študentského spolku Detvan, kde bol ako funkcionárom, tak i účastníkom v diskusiách, v ktorých sa preberala široká škála literárnych, kultúrnych, ale aj spoločensko-ekonomických problémov. Istý čas pracoval ako chemik v dedine Klobuky, neskôr v chemickej továrni v neďalekom Slanom. V roku 1914 narukoval na východný front, no ukončení vojny v roku 1918 začal pracovať v administratívnych službách v Československu a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval i vedeckej práci v oblasti chémie, pričom mu bol v roku 1923 udelený titul doktor technických vied. Žil najmä v Bratislave, no v roku 1943 sa na sklonku života presťahoval do Piešťan. V rokoch 1943 - 1958 žil a pracoval v Piešťanoch, kde sa nachádza aj jeho pamätný dom. Pochovaný je v Lukovištiach.

VERŠE

Druhá zbierka Verše obsahuje 27 básní

-zbierka prináša básnickú výpoveď zložitejšiu,

-opúšťa 4-veršovú strofu, využíva formu sonetu

-presadila sa intímna lyrika a ani v tejto zbierke neporušil ,,kompozičnú“ uzavretosť básnického celku

-I.K vo Veršoch rozšíril svoje lyrické motívy aj o tie, ktoré alegorizujú (démon, pustovník, otrok,...) a symbolizujú (zrada, sloboda, odriekanie,...) jeho výpoveď

-mystickosť a tajomnosť sa stali akousi vnútornou predohrou buričstva v básňach Veršov

Kraskove básne v tejto zbierke sú inšpirované dvoma skutočnosťami: láskou k svojej snúbenici (Hôrne kvety vädnú, Tak nedočkavo, Dnes) a bytostným primknutím sa k domovu (Doma, Otrok, Otcova roľa). Reaguje v nich aj na sociálne a národnostné otázky. Vyslovuje nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred 1. svetovou vojnou, príde raz čas slobody.

Literárne obdobie: slovenská literárna moderna

Básnické prostriedky: metafora, anafora, epizeuxa, epiteton, inverzia, symboly

Otrok

Žáner – lyrická báseň so sociálnym motívom.
Časové zaradenie diela a jeho prostredie – 1900 – 1918
Hlavná myšlienka diela – túžba po pomste, ktorá bude odplatou za všetky príkoria a poníženia.

Téma: otrok-symbol poddaných,vyjadrenie nesúhlasu s poddanstvom
Básnické prostriedky:

Metafora: Dovtedy sadiť budem stromy z ktorých rastú šibenice,..

Anafora: Som ten....

Som ten...

Epizeuxa: ...z nich sa nikdy, nikdy nezahojí...

Epiteton: nestrábené rany,..

Inverzia: chrbát skrivený,...

Personifikácia: ..sa tíško niesla našim úhorovým poľom,...

Život

Život - jedna z radostnejších básní, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom a jeho nástrahami.

Idea: Bojovať za to, čo má v živote zmysel.

Téma: Život,predieranie sa ním.

Žáner – lyrická báseň so sociálnym motívom.

Básnické prostriedky

Personifikácia: ..až hmla sa stratí z údola,..

Rečnícke zvolanie: Ó,život hore!

Epiteton: krásnu dcéru,...

Úlohy:

1,Vyhľadať príklady na uvedené básnické prostriedky...?

2,Vysloviť tému a ideu oboch básní..?

3,Uviesť o aký rým ide v básni Život..?

4,Je báseň Otrok písaná formou sonetu..? Ak áno,dôkaz...

Sonet: téza- nastolenie problému

Antitéza- negácia problému

 Syntéza-

Koniec s pointou