Stredoveká literatúra (5. - 15. storočie)

Stredoveká literatúra (5. - 15. storočie)

• delí sa na orientálnu a európsku.

Európska stredoveká literatúra

Znaky umenia a literatúry

• literatúra odrážala feudálny spôsob života a náboženský svetonázor
• náboženstvo ovplyvňovalo morálku, myslenie a názory na literatúru
• Ora et labora (Modli sa a pracuj)
• stredoveká kultúra mala univerzálnu platnosť, ovplyvnila všetky krajiny Európy
• Teória o nemenlivosti poriadku sveta. Oddávna existujú trvalé pravdy, ktoré sú navždy dané, nedajú sa zmeniť a treba sa im podriadiť. Odrazilo sa to v stredovekej estetike, kde existovali nemenné pravidlá krásy, ustálené umelecké postupy a prostriedky
• príbehy a udalosti sa chápali ako objektívne dané, nezávislé od človeka, preto v stredovekej literatúre nemáme psychologické motivovanie deja, ani príčiny konania postáv
• umenie zobrazovalo pozemský svet ako pominuteľný a tento svet bol len odrazom nadpozemského sveta – transcendentálne vnímanie Viera v nadpozemský život, pričom v antike – viera v pozemský život
• využívanie obraznosti – alegórie, symbolika čísel (3,7,9), zvierat (holúbok, baránok)
• idealizované typizovanie pri opise postáv – vytváranie ideálneho typu, ktorý má tradičné a ustálené vlastnosti. Nezdôrazňujú sa tým individuálne ale všeobecné vlastnosti, napr. ideálny typ svätca, šľachtica
• v storočí vznikla kresťanská mystika – viera človeka v osobný kontakt s Bohom spôsobom meditácie, azkézy, extázy. Obohatila sa tým obraznosť a citová sféra diel.
• Biblia (kniha kníh) – autori ju napodobňovali v obsahu i vo forme (imitácia). Časti Biblie sa opakovali v dielach, nezmenené alebo parafrázované a častým používaním sa stali typickými (zaužívanými). Literatúra mala najmä poznávaciu a náučnú funkciu, obsah bol menej dôložitý ako forma
• Literárny štýl bol rétorický (ozdobný, emociálny). Využívali sa amplifikačné (rozširovacie) a kumulačné (hromadiace) štylistické prostriedky (synonymá, hyperboly, metafory)
• v tomto období sa začala písať história našej literatúry
• delí sa na:
  • náboženskú
  • svetskú
    • feudálna
    • mestská

Slovenská stredoveká literatúra (800-1500)

1. Veľkomoravské obdobie (800-1000)
2. Nové konštituovanie slovenskej stredovekej literatúry (1000-1500)

VEĽKOMORAVSKÉ OBDOBIE (800-1000)

V tomto období vzniká literatúra písaná hlaholikou v staroslovienčine.

863 – príchod Konštantína a Metoda na pozvanie kniežaťa Rastislava. Poslal ich byzantský patriarcha Michal III. aby šírili kresťanstvo a vzdelanosť na VM.

Význam misie Konštantína a Metoda na Veľkej Morave:

Zostavili prvé slovenské písmo hlaholika na základe malých písmen gréckej abecedy. Priniesli na VM prvý spisovný jazyk staroslovienčinu. Pochádzali z okoli Solúna v Macedónii.

867 – K a M sa vybrali do Ríma, aby obhajovali slovanskú bohoslužbu. Pápež Hadrián II. povolil staroslovienčinu ako 4. bohoslužobný jazyk (popri gréckom, hebrejskom a latinskom). Zriadil arcibiskupstvo na

VM a prvým arcibiskupom sa stal Metod.

Konštantín v Ríme vstúpil do gréckeho kláštora a prijal meno Kyrilos (Cyril). Tam aj umrel.

Metoda po návrate na VM zajali bavorskí kňazi, väznili ho a prepustili až po 2 rokoch na príkaz pápeža. Metod sa vrátil na VM a v roku 880 sa opäť vybral do Ríma aby obhájil slovanskú liturgiu a pápež Ján VIII. potvrdil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk. Po smrti Metoda jeho nástupcom na VM sa mal stať Gorazd, no Svätopluk bol naklonený latinskej liturgii, preto presadil za arcibiskupa franského mnícha Wichinga. V roku 885 pápež Štefan V. zakázal slovanskú liturgiu. Metodovi kňazi museli odísť z VM aby sa vyhli prenasledovaniu zo strany franských kňazov, kde začiatkom 10. storočia zostavili písmo cyriliku na základe veľkých písmen gréckej abecedy.

Staroslovienčina v 9. storočí nebola len bohoslužobným ale aj kultúrnym a literárnym jazykom. Vznikli tu literárne diela a literatúra:

1. prekladová – Misál, Breviár, Žaltár, Spevník, Evanjeliá, Starý zákon, Súdny zákonník pre svetských ľudí
2. pôvodná – Kyjevské listy, Konštantín – Proglas, Moravsko panónske legendy – Život Konštantína, Život sv. Metoda

Konštantín – Proglas

• predspev, predslov k sv. Evanjeliu
• je to prvá slovenská veršovaná báseň na našom území
• napísaná v storočí, najstarší odpis je z 13. storočia
• kompozícia: 110 12-slabičných veršov bez rýmu a bez členenia na strofy
• myšlienky:
  • oslava slovanského prekladu Písma
  • Konštantín sa prihovára Slovanom, pre ktorých Božie slovo preložil do národného Obhajuje právo každého národa prijímať Božie slovo v rodnom jazyku

• vzťah Božieho slova a vzdelanosti – pomocou Božieho slova človek prijíma aj vedomosti, slová; knihy zbavujú človeka nevedomosti, umožňujú mu rozvíjať osobnosť, človek má právo byť vzdelaný a má právo byť dôstojnou bytosťou

Moravsko-panónske legendy

• nie sú to typické legendy, lebo legendických prvkov je v nich málo
• zameriavajú sa na glorifikáciu veľkosti a výnimočnosti K a M metódou idealizovaného

Podávajú ich ako ideálne typy svätcov

ŽIVOT SV. KONŠTANTÍNA – KLIMENT

Opisuje jeho detstvo, štúdium, nadanie, múdrosť a súcit s trpiacimi. Sústreďuje sa na predmoravskú činnosť a na obhajobu slovanského bohoslužobného jazyka pred pápežom v Benátkach.

Legenda je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom a obsahuje množstvo umeleckých prostriedkov

ŽIVOT SV. METODA – GORAZD

Je kratší, epickejší, vecnejší, menej legendový, niet v ňom prvkov zázračnosti. Rozpráva o činnosti Metoda na VM a obsahuje aj historické dokumenty o schválení slovanskej liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Štýl je jednoduchší, ale obsahuje rôzne básnické figúry a trópy.