Epos, staroveké eposy (hrdina, kompozícia), epické žánre starovekej literatúry (bájka, podobenstvo, mýtus)

Epos, staroveké eposy (hrdina, kompozícia ), epické žánre starovekej literatúry (bájka, podobenstvo, mýtus)

Staroveká literatúra 3000 pnl. – 500 nl.

1. Orientálna - Sumerská

- Čínska

- Indická

- Hebrejská

1. Antická - Grécka

- Rímska

Epos

- epický, veršovaný žáner veľkého rozsahu

- rozpráva o významných udalostiach, ktoré mali význam pre celý národ

- hlavná dejová línia sa sústreďuje okolo hlavného hrdinu

- deja často zasahujú bohovia a majú zásluhu na náhlych zvratoch deja

- podrobné opisy prostredia, bitiek, súbojov, predmetov, postáv

Hrdina

- má mimoriadne vlastnosti a koná mimoriadne činy

- nezobrazuje sa jeho vnútorný svet

Kompozícia:

1) invokácia- vzývanie múzy

2) propozícia- stručné naznačenie deja

3) 24 spevov (podľa písmen gréckej abecedy)

Druhy eposu:

1) Hrdinský- starogrécke eposy ako napr. Ilias, Odysea

2) Idylický epos - viaže sa na udalosti z dedinského života, je blízky prírode

- J.W. Goethe- Herman, Dorothea, K.Kuzmány- Běla

3) Komický- vznikol parodovaním vážneho hrdinského eposu- vznikol v antickej gréckej starovekej literatúre

4) Historický- vychádzal z skutočných historických udalostí,

- J. Hollý- Svatopluk

5) Zvierací- paralela rytierskeho eposu, jeho hrdinami sú zvieratá

6)duchovný- čerpal námety z biblie

- J.Milton- Stratený raj J. Hollý- Cyrilometodiáda

7) Moderný(reflexívny)- týmto výrazom sa označujú veľké epické skladby od čias romantizmu, kedy sa uplatňovalo najmä básnikovo osobné cítenie. V tomto období sa epos nazýval aj lyricko-epická básnická poviedka

- Puškin- Eugen Onegin, J. Botto- Smrť Jánošíkova, A. Sládkovič- Detvan...

Epos o Gilgamešovi (asi z roku 1700 p. n. l.)

- najstaršiu literárna pamiatka

- sumerský, starobabylonský epos

- písaný klinovým písmom na 374 hlinených tabuľkách

Dej:

Gilgameš bol kráľ v meste Uruk. Bol veľký despota a tyran, ktorý kruto vládol mestu. Zotročoval nielen mužov a ženy, ale aj deti na stavbe obrovských hradieb okolo mesta. Chcel sa nimi presláviť, a tak si zabezpečiť večnú slávu. Gilgameš bol z 2/3 boh a z 1/3 človek- bol smrteľný. Bohovia mu do cesty postavili Enklidua- bol to človek , ktorý sa mal silou vyrovnať Gilgamešovi. Žil so zvieratami- poľudštila ho predajná dievka- 6 dní a 7 nocí s ňou v kuse obcoval- stratil niečo zo sily, ale získal rozum a súdnosť. Potom súperil s Gilgamešom, ktorý videl, že sú rovnocenní- začali sa priateliť- zažili veľa rôznych dobrodružstiev. Do gilgameša sa zaľúbila bohyňa hudby Ištar; on jej lásku neopätoval, a preto zoslala na zem nebeského býka, ale Gilgameš s Enkliduom ho premohli. Potom zoslala na Enklida smrť, Gilgameš bol z toho nešťastný a želal si, aby bol nesmrteľný. Dozvedel sa, že na dne mora rastie rastlina večného života- vydal sa ju hľadať a po strastiplnom putovaní ju našiel, ale unavený zaspal na skale. Priplazil sa k nemu had a rastlinu prehltol.

2 ponaučenia:

„Každý, kto sa narodil, musí aj zomrieť, ale... môže zostať nesmrteľný vo svojom diele.“

Homér

Ilias  800 – 750 pred Kr

- z gréckeho slova Ilona - Trója - epos o Trójskej vojne

- 24 spevov, 16 000 veršov

Dej:

- príčinou vojny - únos krásnej Heleny, manželky Spartského kráľa Menelea - uniesol ju Paris, syn Trójského kráľa Kriama - Spartský kráľ Menelaus s Agamenonom zorganizoval odvetnú výpravu proti Tróji

- tento epos opisuje 51 dní posledného roka vojny

- epos končí súbojom Achylesa a Hektora, vyhral Achyles

- nakoniec Paris zabil Achylesa

Odysea – strastiplná cesta

Dej:

Odyseus bol ithacký kráľ (ostrov Ithaca), ktorý 10 rokov bojoval na strane Grékov. Po vojne sa chce dostať na rodný ostrov. Dostal sa však na strov kyklopov. Obor Polyfémos zajal Odysea s družinou. Obor jedol jeho družinu, tak Odyseus obra opil. Keď Polyfémos zaspal, Odyseus mu vypichol oko. Spolu s ostatnými ušli zavesení na baranoch. Čakala ho dlhá cesta a po 10. Rokoch sa dostal domov. Čakala ho verná žena Penelopé, ktorá odmietala nápadníkov. Okrem manželky ho čakal aj syn Télemach.

Bájka

- epický žáner, v ktorom zvieratá, rastliny alebo neživé predmety konajú alebo hovoria ako ľudia

- vždy z nej vyplýva nejaké ponaučenie

- V bájke sa využívajú alegorické prvky, satira a irónia, cez ktoré autor humornou formou kritizuje správanie ľudí.

Ezop 6st. pnl.

- Ezopove bájky

• Lev a myš
• O nenásytnej líške
• Jeleň pri jazierku

Podobenstvo

- Príbeh, rozvinuté prirovnanie a má mravnú pointu

Biblia:

• Podobenstvo o márnotratnom synovi

• Podobenstvo o rozsievačovi
• Podobenstvo o stratenej ovci
• Podobenstvo o vernom a zlom sluhovi
• Podobenstvo o milosrdnom samaritánovi

Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita, keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich, vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.’ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížny tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Mýtus – Báj

 - Vznikali, keď si ľudia nevedeli vysvetliť vznik sveta, ľudského života, striedania ročných odbobí. Odráža primitívny názor človeka na svet.

• Egyptské báje o stvorení sveta