Obraz dediny v tvorbe Kukučína, Tajovského a Timravy

Slovenský jazyk » Literatúra

Autor: verca123
Typ práce: Ostatné
Dátum: 23.10.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 688 slov
Počet zobrazení: 2 015
Tlačení: 133
Uložení: 141

Obraz dediny v tvorbe Kukučína, Tajovského a Timravy

Martin Kukučín

- Matej Bencúr, pochádzal z Oravy, jeho mamu prezývali Kukuča → Kukučín

- prózy, v ktorých oslavuje život jednoduchého ľudu

- učiteľ – jeho povolanie sa mu nepáčilo lebo musel učiť po maďarsky

- odišiel do Dalmácie, neskôr do Ameriky, vrátil sa na Slovensko, odišiel do Juhoslávie

  • Rysavá jalovica

Hlavné postavy:

Adam Krt – jeho žena Eva

Adam Trnka – jeho žena Eva

Dej:

Adam Krt, krpčiar z Adamoviec, sa vybral na jarmok do Mrhanova, aby za peniaze, ktoré utŕži z predaja krpcov, kúpil – na radu svojej ženy – kravu. Po neúspešnom jednaní so Šmálkom sa vracal smutný domov, v tanistre mal iba nejaké drobnosti, čo mu žena kázala kúpiť. Po ceste stretol suseda Trnku, s ktorým bol síce v hneve, ale Trnka mal na predaj rysavú jalovicu. Rýchlo sa dohodli a išli to zapiť. Jalovicu priviazali pred krčmu. Trnkova žena išla okolo a keď videla, s kým jej muž pije, nahnevaná odišla aj s jalovicou, lebo o novom vlastníkovi nevedela. Krt s Trnkom sa pri hľadaní zlodeja znova pohádali a každý išiel svojou cestou. Richtár ich rozsúdil a povedal, že obeťou krádeže je Krt. Adam sa vracal domov opitý. Keď prešiel cez lavičku, zdalo sa mu, že k nemu beží mátoha, no bol to len pes. Keď prišiel Adam domov, Eva sa pýtala, kde má jalovicu. Adam nastrašený povedal, že sa mu stratila. Eva sa pozrela do tanistry a všetko v nej bolo pomliaždené. Ráno poslala Adama hľadať jalovicu. Adam sa zaprisahal, že pôjde pracovať na pílu. Ráno sa jalovica našla u Trnkovcov, ale Adam odišiel preč. Trnka ho všade hľadal, ale nenašiel ho. Eva ho už aj oplakala. No pred Štedrým dňom sa Adam vrátil a okrem peňazí doniesol aj sľub, že už nikdy nebude piť alkohol. Tento sľub aj dodržal.

  • Neprebudený

- Hl. postava – Ondráš Machuľa – pasie husi ; pôsobí ako machuľa ( zle vyzerá, duševne zaostalý )

Dej:

Po smrti svojich rodičov žije Ondráš Machuľa u totky, ktorá sa o neho stará s materinskou láskou. Je dedinským husiarom. Žije vo svojom vlastnom svete, ktorý si vysníval. Sám seba považuje za husiara, ktorý vládne svojej husacej republike. Vrstovníci sa mu vždy vyhýbali, ale s deťmi vychádza veľmi dobre. Často sa s nimi hráva alebo im rozpráva rozprávočky. 
Jeho pokojný život naruší Zuzka Bežanovie. Ondráš uverí jej ľahkovážnemu sľubu, že sa zaňho vydá. Od tej chvíle sa venuje len príprave na sobáš. Aby si mohol dať ušiť nové háby, vyrába habarky a opálky, ktoré potom predáva tetkám v dedine. Ani len netuší, že Zuzka sa s ním iba zahráva. Tá sa zatiaľ chystá na svadbu s Jankom Dúbravovie. V deň svadby sa už Ondráš vyoblieka do nových šiat, ale totka ho zamkne v pitvore. Podarí sa mu utiecť a beží k Bežanovie domu. Keď sa dozvie, že Zuzka a Jano sú už svoji, je sklamaný, ale stále verí, že sa so Zuzkou ožení. 

Uprostred veselia náhle vypukne požiar. Ondráša pokladajú za podpaľača a tak ho priviažu o plot. Vyslobodí ho Zuzka a prizná sa mu, že ho po celý čas klamala. Ondráš však stále verí svojmu snu a nechápe, čo mu Zuzka hovorí. 
Ľudia sa snažia zachrániť pred požiarom, čo sa dá. Keď stará Bežanka zistí, že jej husi ostali v horiacej maštali, volá o pomoc. Ondráš neváha, vrhne sa do maštale a vyháňa husi. Vtom sa povala prepadne a Ondráš aj s husami pochová v plameňoch. „Môj syn – syn môj radostný! Prišiel si mi, prišiel na hodný sobáš! Už nebudeš nikomu zavadzať!“ zaplakala totka nad Ondrášovým obhoreným telom.

  • Keď báčik z Chochoľova umrie
  • Dom v stráni

Božena Slančíková – Timrava *Polychno +Lučenec

- meno podľa studničky v Polychne

- nikdy sa nevydala, pretože bola príliš vzdelaná

  • Za koho ísť

- pozerá sa na vzťahy dedinských slečniek s iróniou

- Hl. Hrdinka: Luiza – chce sa vydať, všetci len koketujú a nikto ju nežiada o ruku, odíde ku strýkovi na dedinu aby si našla manžela

  • Ťapákovci

Cieľ: zmeniť život ľudu

Hl. postavy: Iľa – usilovná, panovačná + Paľo- najstarší z ťapákov

 Anča – Paľova sestra, bola zaľúbená do Jana Fúzakovie

Dej:

Príbeh začína opisom príchodu jari a rodiny Ťapákovcov. Ťapákovci žijú šestnásti v jednom malom domčeku. Sú lenivý a ich dom je v dosť zlom stave. Anča, ktorá má už tridsať rokov, je stále slobodná, pretože v má lámku a nemôže chodiť. Iľa sa snaží túto rodinu zmeniť, naučiť ich poriadku a hygiene, chce aby postavili nový dom. Lenže Ťapákovcom je to jedno. Jedine Anča sa ozve, nesúhlasí s Iľou, háda sa s ňou. Iľu volajú kráľovná, naopak Anču nazývajú zmija. Anča je navonok zlostná, hádavá, drsná a závistlivá, ale vo vnútri je nežná, citlivá a je nešťastná zo svojej nenaplnenej lásky k Janovi Fúzakovie. Iľa to už nemôže vydržať a dá Paľovi na výber - buď postavia nový dom alebo sa od neho odsťahuje. Iľa sa odsťahuje sa od Ťapákovcov – ide pracovať ako slúžka, a stále čaká Paľa kým si po ňu príde. Paľo si neskôr uvedomí, že ich rodina bez Ili nefunguje a tak si príde po ňu. Postaví jej nový dom. Nakoniec sú všetci šťastní. Ťapákovci sú radi, že sa zbavili Iľy, ktorá im rozkazovala a Iľa a Paľom sú šťastní, že žijú vo svojom krásnom veľkom dome. Iba Anča je stále nešťastná z lásky k Janovi, ľutuje svoj zničený život a preklína deň, kedy sa narodila. 

Citáty:

„ Jar nastala, všetko sa budí k životu iba Ťapákovci postávajú na dvore.“

- U Ťapákov je zvykom všetky veľké práce začínať v piatok

„Ťapákom nekoluje v žilách krv, ale cmar.“

„U Ťapákov nie je zvykom odpovedať na každé slovo, iba na každé dvadsiate.“

„ Bodaj som nebola prišla na svet, bodaj nikdy nie...!" – Anča v závere diela

  • Bez hrdosti (Ukážka na maturite – treba vedieť obsah)

- obraz maďarizácie slovenskej dediny
 hlavná myšlienka – realistický obraz života dedinskej inteligencie 

Hlavné postavy: Milina - dobrá, slepo zaľúbená 

Milan – brat Miliny, dobrý, racionálne myslí

 Samo Jablovský – sukničkár, namysxlený

Dej:

Milina je zaľúbená do Sama Jablovského. V dome majú párty – Milina a jej kamarátky a Samo a jeho partia. Samo príde k Miline začne jej dvoriť - jemne ju pohladí ale odvtedy ju ignoruje aby si nemyslela, že ju má aj on rád. Keď príde Milina domov jej brat jej vyčíta, že je tak slepo zaľúbená do Sama - rovnako ako všetky ostatné dievčatá v dedine. O niekoľko dní sa v dedinke konal Majáles – všetci sa zabávali iba Milina tam bola bez partnera, čakala kým ju Samo vyzve do tanca, avšak on striedal všetky ostatné dievčatá na zábave. Milina bola smutná, uvedomila si, že ju Samo nechce a odprisahala si, že už sa na neho nikdy nebude pozerať zamilovane. Samo si uvedomil, že sa sa mu Milina páči, ale pri ostatných dievčatách na ňu zabúda. Keď išla Milina s bratom na návštevu k Jablovským, Samo jej začne dvoriť – kamarátka radí Miline, nech mu dá facku, no Milina to nedokáže.

  • Hrdinovia

- reaguje na vojnové udalosti 1. Svetovej vojny

-ironický názov „hrdinovia“ = predstavitelia maďarskej inteligencie

- hrdinovia slova, nie činu sú zbabelý

Hl. postavy: Notár Baláň – zbabelec

Širický – odvážny a správny chlap

Zuza Pekovka - má hrbatého muža, kt. nemusí ísť na vojnu

- škodoradostná – vysmieva sa dievčine ktorá jej kedysi prebrala muža, že teraz jej zomrie na vojne

Katka Stoličkovie – bola oslobodená od muža lebo ju bil

Anča Demáková – muž jej zomrel už dávno - keď prišla vojna zmierila sa s tým

Dej: 

Bubeník oznámi, že sa začala vojna. Na ďalší deň sa koná odobierka chlapov. Niektorý sú oslobodení od vojny buď preto, že nemôžu ako Paľo Peko –je hrbatý. Alebo preto, že sú starší a nevyhovujú požiadavkám. Širický hoci nejde na vojnu je proti nej ale nehovorí to nahlas, len to v sebe drží. No keď vojna potrebuje ďalších chlapov vyhlásia asentírku a teraz berú aj pod mieru. Na asentírku sa majú dostaviť aj Baláň a Širický. Baláň je úplne iný človek, je zbabelý, bojí sa smrti. Sľubuje hory-doly, len aby nemusel narukovať. Nakoniec, keď ho nezoberú, ako keby sa znova narodil. Širický je odobraný. Tomu sú protivné vystatovačné reči pánov, je znechutený Baláňovým správaním. Po troch príde správa o zosnulom Širickom. Zomrel keď chcel pomôcť zranenému nepriateľskému vojakovi a pri tomto humánnom čine hynie guľkou do čela. Aj keď bol Štefan Širický nútený zabíjať, zachováva si svoju ľudskosť, vyjadril takto svoj odpor k vojne. Je to však len individuálny protest. 

Jozef Gregor Tajovský

- pochádzal z početnej rodiny – preto vyrastal u starých rodičov → námety – Starootcovské poviedky:

  • Do konca
  • Do kúpeľa
  • Prvé hodinky

- pôsobil ako bankový úradník – námet – Mamka pôstková

- poviedky z dedinského prostredia

- hrdinovia – obyčajní ľudia s chybami a prednosťami

  • Maco Mlieč

Hlavná postava: Maco Mlieč - špinavý, nahluchlý, nasprostastý a nestará sa o seba

- má rád svoju prácu – pracovitý

- ani čela nemal, oči ako myš, nos ako gombička, vlasy ako jež hrdzavé

Dej:

Maco mlieč pasie kravy. Pracuje u gazdu iba za stravu, ošatenie, dohán a švíbalky. Keď mu zomreli rodičia chcel sa oženiť ale nikto ho nechcel a prestal sa o seba starať. Najskôr sa staral o kone, raz sa mu splašili a zlomil si nohu. Potom robil pri voloch, ale ani to už nevládal. Gazda ho dal ku kravám. Časom stále viac slabol a uvedomil si, že mu už na svete nezostáva veľa času tak sa išiel s gazdom porátať – opýtať sa ho či mu nie je niečo dlžen. Gazda usúdil, že to on je ten, čo je Macovi niečo dlžný. Sľúbi mu, že mu vystrojí poriadny pohreb. Ľudia v dedine si vraveli: „Veď ho mal aj za čo pochovať.“

  • Mamka pôstková

Dej:

Mamka pôstková - 65 ročná žena, nevedela čítať a písať, chodila do banky splácať dlžobu. Potom chodila splácať iba úroky. Úradníkovi ju bolo ľúto, chcel jej pomôcť. Babka je statočná, nechce zomrieť s dlhom. Mamka Pôstková má trápenie s mužom, málo usilovným, chorľavým ožranom. Keď umrel, išla na roboty ale bohatý gazda ju obral o úspory, prišla domov bez peňazí, zlomila si ruku, jej syn a nevesta boli ožrani a míňali jej peniaze, vyhnala ich a zostala sama. Piekla a predávala chlieb, chudobným ho dávala zadarmo, dostala sa do dlžôb. Mamka Pôstková nechcela umrieť s dlhom na svedomí, predala perinu a dlh splatila.

  • Do konca

- opisuje pracovitosť starých rodičov, spomína na pekné zážitky a príbehy čo mu starý otec rozprával

- starý rodičia vždy všetko dotiahli do konca a urobili poctivo, dali by aj to posledné čo by mali

- obaja umreli tesne po sebe

„ Pre nás žili pre nás pracovali

 bez oddychu až do konca,

I nechže im je obom ľahká slovenská zem.“

  • Statky zmätky
  • Ženský zákon
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované tézy zo slovenského jazyka literatúry



Odporúčame

Slovenský jazyk » Literatúra

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu