Tragédia – charakteristika, kompozícia (Sofokles, Shakespeare, Corneill)

Tragédia – charakteristika, kompozícia (Sofokles, Shakespeare, Corneill)

Tragédia

- z gréckeho slova tragóidiá = capí spev

- dramatický žáner, ktorý vznikol v antickom Grécku

Znaky: - boj jednotlivca s nepriateľskými silami

- hlavný hrdina: - človek s dobrým charakterom, dodržiava mravné princípy

 - väčšinou umiera, aj napriek tomu, že je kladnou postavou

Kompozícia:

• úvod(expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času
• zápletka(kolízia) – rozpor dvoch súperov, vznik konfliktu
• vyvrcholenie(kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja
• obrat(peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom
• rozuzlenie(katastrofa) – tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii

Antická tragédia

- dodržiavala sa trojjednota deja, miesta a času

- Mala malý počet postáv – najviac tri (kráľ, veštec, posol)

-V gréckej dráme hrali len muži, hrali aj ženské postavy - ženy sa nesmeli ani zúčastniť divadelných predstavení

- Herci - vystupovali v maskách, mali aj akustickú funkciu

- nosili topánky na vysokých podpätkoch

- Divadlá sa hrali v amfiteátroch, v kruhových divadlách pod šírym nebom s vynikajúcou akustikou

Sofokles

- najvýznamnejší staroveký dramatik

- napísal 123 hier – zachovalo sa iba 7

• Antigona

Hl. postavy:Antigona - dcéra tébskeho kráľa Oidipa

Haimón - najmladší syn Kreóna a Antigonin snúbenec

Kreón - nový kráľ Téb, Antigonin strýko a Haimónov otec

Isména - Antigonina sestra

Polyneikos -Antigonin brat

Eteokles - Antigonin brat

Eurydika; - Haimónova matka a manželka Kreóna

Dej:

Tragédia začína po Oidipovej smrti. Jeho dvaja synovia – Eteokles a Polyneiko sa navzájom zabijú. Polynejko bojuje proti vlasti. Eteokla slávnostne pochovajú, avšak nový kráľ Kreont vydal zákaz pochovať Polyneika.

Antigona sa vzbúri proti týmto príkazom, pretože si nemyslí, že ľudské zákony by mohli prevýšiť odveké božské zákony, ktoré nariaďujú pochovať mŕtvych príbuzných. Rozhodne sa teda pochovať ho. Nemá strach, lebo verí, že to, čo koná, je správne a v súlade s morálnymi zásadami. Neodhovorí ju ani jej mladšia, bojazlivá sestra Isména. 
Strážcovia ju však pri zakázanom čine prichytia a privedú ju ku krutovládcovi Kreontov. Ten ju obviní z porušenia zákonov a uvalí na ňu hrozný trest: Antigona bude zaživa pochovaná v skalnej hrobke.

Zatvrdené Kreontovo srdce neobmäkčia ani prosby Ismény, ani prehovárania jeho syna a Antigoninho snúbenca Haimóna. Keď zamurujú Antigonu v skalnej hrobe, veštec hovorí Kreontovi, že sa bohovia hnevajú, že má oslobodiť Antigonu a potom pochovať Polynejka inak ho stihne nešťastie. Kreont najskôr pochová Polyneika ale Antigona sa zatiaľ obesí v hrobke. Nájde ju tam snúbenec Haimón a od žiaľu sa prebodne mečom. Táto tragická správa sa doniesla do uší aj Haimónovej matke a Kreontovej manželke Eurydike. Otrasená hroznými novinami, vzala si i ona život. Vlastným zapríčinením prišiel takto Kreón o svojich najbližších. Uvedomí si to a začína sa preklínať a ľutovať svoje chyby, je už však neskoro.

„Ja som prišla na svet milovať, a nie nenávidieť.“

William Shakespeare

- jeho zásluhou sa divadlo dostalo na kráľovský dvor

Komédie: Sen noci svätojánskej

 Skrotenie zlej ženy

• Rómeo a Júlia

Dej:

Rómeo z rodu Montekovcov sa na plese zaľúbil do Júlie z rodu Capuletovcov. Vzplanie k nej veľkou čistou láskou, hoci vie, že ich rody sú na smrť znepriatelené. Brat Lorenzo tajne zosobáši Rómea a Júliu, ale hádka príslušníkov oboch rodov zauzlí ich osudy. Merkucio, Rómeov priateľ, a Tibald, synovec z rodu Capuleti, navzájom bojujú; Rómeo sa ich snaží zmieriť no nepodarí sa mu to. Tibald usmrtí Merkúcia a Rómeo, ktorý žiali nad smrťou svojho priateľa ho pomstí a v súboji ho prebodne. Knieža – vládca Verony, ktorý predtým zakázal súboje, posiela Rómea do vyhnanstva. Júliu chcú rodičia nasilu vydať za Parisa, mladého veronského šľachtica. Zúfalej Júlii dá brat Lorenzo zvláštnu esenciu, ktorá privodí na 24 hodín zdanlivú smrť. Predvída, že Júliu pochovajú do hrobky, kde sa po čase zobudí a odtiaľ si ju tajne odvedie Rómeo, po ktorého Lorenzo poslal. Rómeo nedostane Lorenzovu správu, no od svojho sluhu sa dozvie, že Júlia je mŕtva. Vráti sa do Verony a pri zdanlivo mŕtvej Júlii sa otrávi. No ešte predtým zabije nešťastného Parisa, ktorý bdie pri Júliinej hrobke. Prichádza Lorenzo. Júlia, vidiac mŕtveho Rómea, sa prebodne jeho dýkou. Nad telami mŕtvych detí sa znesvárené rody zmieria a nad obeťami ľudskej nenávisti postavia spoločne pomník, ktorý bude vždy pripomínať nešťastných milencov. Tento príbeh sa odohráva v období renesancie v 16. storočí.

• Hamlet

Hlavné postavy:

Hamlet - Dánsky princ, syn zosnulého kráľa a synovec terajšieho. Plný rozporov, chce pomstiť vraždu svojho otca no má určité zásady. Nenávidí a zároveň miluje svoju matku. Neprejavuje svoju lásku k Ofélii, aby nebol zraniteľný. Veľmi obetavý. Schopný odpúšťať. Vie byť citlivý a náklonný pre iné pohlavie. 

Claudius - Hamletov strýko - zákerný, zradný a podlý

Gertrúda - Hamletova matka, manželka bývaleho aj terajšieho kráľa

Ofélia - Laerteova sestra. Milovala Hamleta

Laertes - Poloniov syn. Oféliin

Polonius - hlavný kráľovský radca. Otec Laerta a Ofélie

Dej:

Dánsky kráľ Hamlet je zabitý svojím vlastným bratom Claudiom, ktorý túži po tróne a po korune. Všetci si myslia, že kráľa uštipol had, ale Claudius mu počas spánku nalial do uší jed. Claudius sa ožení s Gertrudou, vdovou po kráľovi a Hamletovou matkou. Na hradbách sa začne zjavovať duch nebohého kráľa. Duch Hamletovi vyjaví, kto ho v skutočnosti zavraždil a zaprisahá Hamleta, aby ho pomstil. Princ začne hladať dôkazy proti Claudiusovi. Jeho strýko naňho pripravuje pascu, pri ktorej mu pomáha jeho hlavný kráľovský radca Polonius, ktorý je proti ľúbostnému vzťahu svojej dcéry Ofélie a princa Hamleta. Princ predstiera šialenstvo a pritom obetuje svoju lásku. Získa dôkazy o strýkovej vine ale omylom zabije Polonia. Ofélia sa z toho pomätie, utopí sa. Gertruda to oznami Leartesovi. Hamlet zistí, že pochovávajú jeho milú, vrhne sa k hrobu a je veľmi smutný . Prizná sa, čo k nej cítil a ako veľmi ju miloval. Kráľ Claudius medzitým dohodne súboj medzi Hamletom a Leartesom, v ktorom má Hamlet zomrieť otraveným mečom. Prvé aj druhé kolo zápasu vyhral princ Hamlet, kráľ mu na slávu podával pohár s jedom no Hamlet ho neprijal, v treťom kole Leartes Hamleta poškriabe a Leartes sa prizná, že sa mu do krvi dostal smrteľný jed. Gertruda sa medzitým nechtiac napije z pohára s jedom. Claudiusovi sa nepodarí ju zachrániť. Hamlet má ešte trocha síl, ktoré využije na to, aby zabil Leartesa a Claudia. Hamlet ešte pred smrťou daruje kráľovskú korunu nórskemu kráľovi Fortinbasovi. 

Pierre Corneille

• Cid – odohráva sa v 11. st.

Hlavné postavy: Chyména, Don Goméz ; Rodrigo, Don Diego

Dej:

Rodrigo syn starého Dona Diega miluje Chyménu, dcéru Dona Goméza, sobáš je už takmer dohodnutý. Don Goméz dá Donovi Diegovi facku – česť káže túto urážku pomstiť. Pomstu vykoná Rodrigo a zabije Chyméninho otca – Dona Goméza. Chyméne česť káže aby pomstila svojho otca, a tak spor rieši kráľ – navrhne súboj Rodriga so Sanchom – Chyména sa musí vydať za víťaza. Rodrigo vyhrá, ale Chyménin smútok jej nedovolí vziať si ho. Kráľ pošle Rodriga bojovať proti Maurom v nádeji, že čas zahojí všetky rany. Rodrigo zvíťazí nad Maurami – dostane od kráľa titul „Cid“ = pán. Pokým sa Rodrigo vráti Chyménu prejde smútok a konečne sa za neho môže vydať.