Témy a smery v literatúre po roku 1945 (Sartre, Salinger, Eco, Solženicyn, Marquez)

Témy a smery v literatúre po roku 1945 (Sartre, Salinger, Eco, Solženicyn, Marquez)

- Európa bola po vojne rozdelená na východný a západný blok, čo spôsobilo rozdielny vývoj v literatúre

- v socialistických krajinách – socialistický realizmus – experimentovanie bolo odsúdené

- v západnej Európe vznikali nové smery a prúdy: 1. Existencializmus – Sartre, Camus

1. Antiromán - Grillet
2. Neorealizmus - Moravia
3. Postmoderna – Eco, Süskind
4. „Rozhnevaní mladí muži“ – Osbourne, Wein
5. Magický realizmus - Marquéz
6. Existencializmus

→ koncom 30.r. 20. st. v Nemecku

- existencia = bytie

- dôraz na osobnú slobodu jednotlivca

- po 2. Svetovej vojne sa rozšíril do Francúzska

Znaky : - vnútorný život človeka

- osobná sloboda jednotlivca

- pocity a vzťah jednotlivca k svetu

- život človeka závisí len od jeho voľby

- spoločnosť je pre človeka nepriateľská, vnucuje mu morálku

- hrdina sa ocitá v krajnej situácii a musí prebrať zodpovednosť za svoje činy

- neuznávajú existenciu Boha

- v živote hlavného hrdinu zohráva veľkú úlohu náhoda

1. P. Sartre

- predstaviteľ francúzskeho existencializmu

- v jeho dielach ide o existenciu, osamelosť človeka, otázku aký človek vlastne je

• Múr - zbierka poviedok

Hlavné postavy: Pablo Ibieta – rozprávač – je so smrťou zmierený

Chlapec (Juan Mirbal) - odsúdili ho len preto,že jeho brat bol anarchista

- nechce zomrieť

Múr – symbol oddelenosti ľudí

Dej:

Dej sa odohráva počas španielskej obšianskej vojny, kedy sa v jednej cele ocitnú 2 dospelý muži a chlapec. Rozprávačom je Pablo Ibieta. Každý vníma zmysel života inak, chlapec sa bojí smrti. Skoro ráno prišla čata odviesť väzňov k múru. Chlapec sa jediný bráni. Ibieta dostane na výber, môže prezradiť, kde sa schováva partizánsky veliteľ, alebo umrieť. Ibietovi je to jedno, je zmierený so smrťou a iba zo srandy povedal, že veliteľ sa schováva v hrobárskej búde na cintoríne. Pablo ho nechtiac zradil.

„ Padol som na zem, a tak som sa smial, až mi slzy tiekli.“

Albert Camus

- pracoval ako redaktor v Paríži, stretol sa so Sartrom

- Nobelova cena za literatúru

Hl. myšlienka jeho diel: filozofická otázka zmyslu života

• Mor

Hlavná postava: Bernard Riux

Rambert

Mor symbol - zla, vojny, pýchy, klamstva, násilia, nenávisti

Dej:

V meste sa šíri epidémia moru. Hlavná postava lekár Bernard Riux, ktorý opisuje správanie sa ľudí v meste. Sú tam ľudia, ktorí mu pomáhajú bojovať s morom napr. novinár Rambert, ktorý si uvedomuje nebezpečenstvo hrozby. Má možnosť odletieť za milenkou do Paríža, no on si vybral boj s chorobou.

„V ľuďoch je stále viac hodného obdivu ako toho čo je hodné zatratenia.“

• Cudzinec

Hlavná postava: Mersault – jednoduchý alžírsky úradník

Dej:

1. časť – spomína na svoje zážitky – ľúbostný vzťah s Máriou, zoznámenie sa so susedom Raymondom

- prijíma jeho pozvanie na chatu k moru

- stretnú Raymondových arabských nepriateľov – Mersault jedného v sebaobrane zastrelí

1. časť – na súde a vo väzení, opis výsluchov

- Mersaultovi je všetko jedno, dostáva trest smrti a želá si nech sa príde pozrieť čo najviac ľudí a aby zomrel s výkrikmi nenávisti

1. Antiromán

→ 50.r. 20. st. vo Francúzsku

- odmieta klasickú prózu – diela sú iracionálne a bez fantázie

Znaky : - chýbajú príčinné a chronologické súvislosti

- nedochádza k rozuzleniu deja, ale k jeho zahmleniu

- postava je bezcitnou osobou bez mena (väčšinou iniciálky)

- dialógy – žiaden vnútorný monológ

Allan Robbe Grillet

• Žiarlivosť (žalúzie)

Žalúzia cez ktorú v bungalove niekde v trópoch akýsi anonymný rozprávač vníma každý detail

- ruky dvoch ľudí či sa nedotknú – chce zistiť či mu je žena neverná

1. Neorealizmus

→ v Taliansku koncom 2.sv vojny

- preslávil sa hlavne vo filme režiséri: - Visconti

- Rosselini – Rím otvorené mesto

- De Sica – zlodeji bicyklov

- Fellini – cesta

- teóriu neorealistického filmu vypracoval Caesar Zavattini

„Film je svojou podstatou spojený s masami, zatiaľ čo spisovatelia váhajú pre koho písať.“

Znaky : - rozvíja postupy, prostriedky a žánre kritického realizmu

- kritizuje fašizmus a taliansku meštiacku spoločnosť

- netradičné výrazové prostriedky – vulgarizmy, slang

- Hrdinovia – jednoduchí ľudia z vidieka i veľkomesta

- Predstaviteľ: Alberto Moravia – Vrchárka

1. Magický realizmus

→ v karibskej oblasti - zakladateľmi sú Carpentier a Astorias

- založený na magickom, mytologickom vyjadrení skutočnosti

Gabriel Garcia Marquéz

- kolumbijský prozaik, novinár, filmový kritik, scenárista

• 100 rokov samoty

Téma: príbeh o zrode, rozkvete a zániku mestečka Macondo a o osudoch generácii rodiny Buendiovcov

Hl. motívy: láska, túžba, chudoba, bohatstvo, mladosť, staroba, vojna, revolúcia

- román je postavený na faktoch dejín Kolumbie

Štruktúra románu: 1. Historické fakty o Kolumbii

1. príbeh Buendiovcov je podobenstvo k biblickému príbehu o vzniku a zániku ľudstva
2. vystkytuje sa tu veľké množstvo postáv
3. miešajú sa prirodzené deje s fantastickými a zázračnými príbehmi
4. dielo pôsobí ako metafora o ľudskom živote a osamelosti

Dej:

Rod Buendiovcov žil roky vo vnútrozemí, až sa José Arcadio Buendia rozhodol po súboji so susedom kraj opustiť a po dlhej ceste založil blízko mora mestečko Macondo, ktoré sa stalo dejiskom nespočetných tragických i komických osudov generácii Buendiovcov. Chcú postaviť domy zo zrkadiel. Mestečko zažije obdobie rozkvetu, i krvavých vojen, robotníckych vzbúr, živelných katastrof aj úplného úpadku. Rodina je prenasledovaná samotou a až Aureliano, posledný z rodu dokáže milovať, ale zakázaná incestná láska nezachráni rod ani mesto, ktoré je zničené búrkou. Téma samoty hrá kľúčovú úlohu. Niektorí z rodiny sa zatvárajú do samoty dobrovoľne, iných izoluje staroba a šialenstvo, ďalší žijú osamelo medzi ľuďmi, lebo nechcú prejaviť svoje city.

1. Postmoderna

→ v Amerike posledná tretina 20. st.

- spojený so vznikom počítačov a prechodom od industriálnej spoločnosti na informačnú

Predstavitelia: Umberto Eco – Meno ruže

Patrick Süskind – Parfum

Kurt Vonnegut - Galapágy

Znaky: - odmietanie konzumnej spoločnosti

- pluralita názorov a ich zrovnoprávnenie

- hrdinom je antihrdina – klamár, násilník, vrah

- Autori nedodržiavajú žánrovú čistotu a parodujú samotný žáner; dielo označené ako román nemá znaky románu

- Irónia, sebairónia, výsmech napr. vojna

-princíp montáže - text akoby bol zmontovaný z rôznych textov

Umberto Eco

• Meno ruže

- možno ho čítať ako: 1. Historickú detektívku – vyšetrovanie úmrtí

1. Filozofický román – nezhody medzi starým a novým svetom
2. Román o románe – citácie z iných diel

- dej sa odohráva v 14. Storočí v nemenovanom opátstve na severe Talianska

Hlavné postavy: Adso – starý mníchna smrteľnej posteli – rozprávač

William z baskervillu

Jörge

Dej:

Rozprávač je starý mních Adso, leží na smrteľnej posteli a chce zanechať dôkaz o dobe, v ktorej žil. Retrospektívne sa vracia do minulosti, keď sa ako 18 ročný novic stal svedkom udalostí v benediktínskom kláštore, kde sa zúčastnil vyšetrovania záhadných úmrtí mladých mníchov. William z Baskervillu zistil, že v tajnej knižnici kláštora mnísi našli Aristotelovu poetiku, ktorá hovorila o oslobodzujúcej úlohe smiechu v živote človeka. Pri obracaní listov si oblizovali prst a kniha bola napustená jedom – otrávil ju starý mních Jörge, ktorý nechcel pripustiť iný život mladých mníchov než mal on. Smiech pokladal za niečo hriešne. Keď zistili, že on bol vinníkom, knihu roztrhal a kúsky zjedol.

Patrick Süskind

• Parfum

Dej sa odohráva v 18.st. v Paríži – je to špinavé a preľudnené mesto

Hlavný hrdina: Jean Baprist Grenowill – má výnimočný talent jemne pociťovať vône

Dej:

Grenowill sa arodil medzi odpadkami z rýb. Jeho fyzický vzhľad je odpudzujúci a nemá žiadny osobný pach ani vôňu. Na druhej strane je géniom vôní a má ten najlepší nos na svete. Fascinuje ho vôňa ženského tela, a preto sa rozhodne využiť ju na výrobu špeciálneho parfumu, ktorej zapredá svoju dušu a stáva sa vrahom. 

Alexander Solženicyn

- ruský prozaik, začal písať začiatkom 2. Svetovej vojny

- bol zatknutý za protestantské názory v osobných listoch, dostal sa do vyhnanstva na 8 rokov

• Jeden deň Ivana Denisoviča

- publikoval ilegálne – Nobelova cena za literatúru

- žáner: novela

- hovorí o nútených prácach v pracovných táboroch , do tej doby tabuizovaných

- opisuje jeden úplne obyčajný deň, taký aké boli v pracovných táboroch všetky

Dej:

Príbeh človeka, nespravodlivo odsúdeného k núteným prácam v stalinskom tábore. Jeho deň je naplnený ťažkou prácou na stavbe v podmienkach sibírskej zimy, a snahou o prežitie, ktoré sa prejavuje v jeho vzťahu k spoluväzňom a k jedlu. Mení sa hierarchia hodnôt v jeho živote. Nekvalitné jedlo, krutá zima, len chvíľky odpočinku sú odmenou. Ponižovanie jednotlivca v tábore je zákonom. Snažil sa plniť všetko do bodky aby tam nemusel byť dlhšie. Najhlavnejšie bolo, že deň prežil v zdraví.

• Súostrovie Gulag

Rozsiahla trilógia o sovietskych koncentračných táboroch

- v diele sú reálny hrdinovia aj miesta

- svedectvo o otrockej práci väzňov, o prenasledovaní nevinných o zločinnosti téz, o triednom boji, kulte osobnosti, o spoločenskom systéme postavenom na klamstve

- autor písal dielo ako kroniku – žáner román

- písal s pocitom potreby odovzdať ďalej to, čo sa dialo v socialistickej spoločnosti

1. D. Salinger

• Kto chytá v žite

- život Američanov po 2. Svetovej vojne

Hlavná myšlienka: zobrazenie spoločnosti, ktorá je zameraná len na výrobu a ničí prírodu

Hlavné postavy: Holden Caulfield – 16 rokov zo všetkého je znechutený, zo školy, učiteľov

- má bohatých rodičov, zo školy ho vždy vyhodia

Dej:

Holden vystriedal už 4 školy. Smúti za bratom Alliem, ktorý zomrel, a preto sa pripúta k sestre Phoebe. Zobrala ho na kolotoče a do zoo. Chce ju ochrániť pred zlom – pred „pádom zo žitného poľa do priepasti.“ (do skutočného života plného nástrah. Rodičia ho na leto dajú do ústavu, no on vie, že po skončení liečby sa bude musieť znova vrátiť do školy. On by najradšej celý život chytal deti v žite a ochraňoval ich.

Žito = Amerika