Slovenská poézia po roku 1945 – vývin , autori, analýza básní (Kostra, Rúfus, Válek, Hevier)

Slovenská poézia po roku 1945 – vývin , autori, analýza básní (Kostra, Rúfus, Válek, Hevier)

Vývin:

1945 – 1948 – vznikajú avantgardné a moderné smery

(expresionizmus, dadaizmus, kubizmus, poetizmus)

- predstavitelia katolíckej moderny – prenasledovaní → 3 skupiny:

1. Odmlčali sa
2. Emigrovali
3. Prispôsobili sa dobe

1948 – 1956 - socialistický realizmus – jediný správny umelecký smer

- poézia – ideologické a politické poslanie – občianska a budovateľská lyrika

-Predstavitelia: P. Bunčák V. Mihálik

1. Horov Š. Žáry
2. Kostra V. Reisel
3. Plávka

1956 – 1969 - obdobie uvoľnenia

1. Mladá tvorba – M. Rúfus, M. Válek – nová generácia básnikov – publikujú v časopise
2. Trnavská skupina – Ľ. Feldek, Ján Stacho- konkretisti
3. Osamelí mladí bežci - I. Štrpka, P. Repka

- predošlú tvorbu vyhlásili za bezcennú, žiadali poéziu oslobodenú od akejkoľvek ideológie

- od 70. r. mali zákaz publikovať

1. Vstup nových autorov – Š. Moravčík, Lýdia Vadkerti

1. roky – obdobie normalizácie – čistky spisovateľov – samizdaty (diela vydávané tajne)

- návrat k socialistickému realizmu

- nové talenty – Daniel Hevier

- Pop poézia – Boris Filan, Kamil Peteraj

1. Poézia návratov do rodného kraja

- nadviazala na nadrealizmus

- témy: 1.SNP

1. Protifašistický odboj
2. Túžba po mieri
3. Radosť z oslobodenia
4. Budovateľské úspechy
5. Návraty do rodného kraja

Ján Kostra

- narodil sa v Turci – Turčianska štiavnička

- ovplyvnený – českou poéziou – Wolker, Seifert, Nezval

- slovenskou poéziou – Novomeský, Smrek

- prvky vitalizmu a senzualizmu

• Hniezda

Témy: domov, detstvo, žena

„vyletieť z hniezda“

• Slniečko septembra – návrat do detstva, spomienky na prvú učiteľku
• Mlyn tichých večerov – každý sa rád vracia domov

• Moja rodná
  • Moja rodná

- keď bol ďaleko zabudol na rodnú zem

„Ej zablúdili sme zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše.““

„Zhadzujem na prah mošnu žobrácku,
palicu lámem, družku blúdení
a padám tvárou v lono trávnaté,
moja rodná.“

• Javorový list téma návratov
  • Na návšteve po dlhých rokoch

- spomína na mladosť a uvedomuje si, že od vtedy už prešlo veľa času, dedina sa mení, priatelia sú už šedivý

- spomína ako chodil s Markou na maliny

- ako všade boli lesy, a teraz sú ta domy

• Môj rodný dom

Môj rodný dom bol starým šindľom krytý, 
stál v tôni belostného kaštieľa - 
na streche mach a z machu briezky rástli,
zasiate vetrom z parku grófskeho.
Plot zo železa delil dom a kaštieľ.

• Ave Eva – oslavuje ženy

Andrej Plávka

- básnik Liptova

- nadviazal na Štúrovcov

• Z noci i rána
  • Pieseň o rodnom kraji

• 3 prúty Liptova
  • Návrat

„Vraciam sa zo sveta,

ako sklár zbičovaný,

svetlá mu vyhasli.

Makám svoj rodný prah.“

• Po rokoch
  • Po rokoch

„A keď už vyhasne zrak môj, zvednú sily,

bár by ma pokryla len moja rodná zem.

Ja v piesni ohlase, čo stále vo mne žili,

spev lásky k Liptovu i v smrti dopoviem,

jak toľký predo mnou, čo žili svojmu ľudu,

mňa ak chcú spomínať v tých piesňach nech ma budú.“

• Domovina moja
• Zámlky nad jazerom

Pavol Horov

- básnik Zemplínskeho Valalu

• Zradné vody spodné – Novomeského vplyv

• Návraty Téma návratov

• Mame - spája matku s vojnou

„Bo ľudská reč

je sťa reč matiek,

jasná a čistá

ako voda z prameňa“

• Zemplínske variácie – ospieval rieku Ondavu

„Nie nezradí! Tá zem, tá brázda čierna.

Lež ako dobrá mať, lež ako žena verná

Vždy bude pri mne stáť.“

• Vysoké letné nebe Návrat

- smrť matky

- oslava rodného kraja na Ondave

- cyklická kompozícia: 1.úvod – b. Domov

1. Vysoké letné nebe
2. Stretnutie

1. Ideály pravdy krásy a dobra

• Vojtech Mihálik
• Milan Rúfus
• Miroslav Válek

Vojtech Mihálik

• Anjeli

- 1. Zbierka

- 20 ročný Jób – rebelantský postoj k svetu – výchova na katolíckom gymnáziu

• Plebejská košeľa

- odklon od katolicizmu

• Tŕpky
  • Bezdetní

• Appassionata - návod na cestu k šťastiu

- nepoznanie lásky = nepoznanie človeka

• Erotikon – výber poézie

• Velebný pán z maduníc – Ján Hollý

• Hviezdoslav deťom

• Sonety pre tvoju samotu
  • Aj slina lieči

„Keď sa ti šťastie zo života stráca, 
zatni zuby a pridus v hrdle vzdych.
Bezpočet bláznov môže potom smiať sa
i z tvojho žiaľu. Nepočúvaj ich.

Nech v duši mocnie pravda víťaziaca
a všetko krásne, čo ti rástlo z kníh,
krv tvojích žíl nech okysličí práca, 
raj stavajúca z nocí bezsenných.

Buď hrdý, múdry buď. Ak do srdca
ti pľuvli tí, čo si ich ľúbil vrelo, 
nezhášaj v sebe oheň, nermúť sa.

Aj slina lieči zaľúbené telo.
Nech nad tú slinu hrdosť planúca
ti zdvihne srdce, aby nesplesnelo.“

Milan Rúfus

- vysokoškolský učiteľ Sj a Dej

„Báseň je spojenectvo, aliancia pravdy a krásy, mohutné bohatstvo, ktoré nás robí lepšími.“

• Až dozrieme

- niečo nové v poézii

- verše venované otcovi, mame, domovu

- motívy 2. Svetovej vojny

- aktuálne politické problémy sveta

- vnútorné prežívanie utrpenia

- predstavil sa s humánnym a sociálnym cítením – kresťanské prvky

• Zvony

2 motívy: Svetlo – ideál

Tma – smútok, zlé medziľudské vzťahy

• Zvony
• Zvony detstva

• Modlitbičky

3 sestry: báseň, pieseň, modlitbička

„Pieseň, Modlitbička a Rozprávka.
Tak sa volali tri sestry – sudičky nášho detstva.
A stále ma neopúšťa pocit, že sme mali šťastie, keďže to bolo tak.“

• Nové modlitbičky

• A odpusť nám naše viny

„Hoci sme ešte iní,
odpusť nám naše viny.

Aj my sme dietky zeme.
A v zemi čertík drieme.

Odpusť nám jeho viny.
Daj, nech sme dlho iní.

Nauč nás, Tvoje včielky,
nekonať ako veľkí.

Pre všetko, čo je čisté,
uč nás to, Jezu Kriste.“

• Sobotné večery
• Kniha rozprávok

Miroslav Válek

- redaktor v časopise Mladá tvorba a Romboid

• Dotyky
  • Jablko

Jablko – symbol lásky ; zelené jablko – symbol nezrelosti citu

„Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.

Oprela sa chrbtom o dvere
a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som raz vedel, že mám toho dosť;
vstal som,
zdvihol som jablko,
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!

Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.
Čo na tom záleží, že v inom poradí!

Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.

Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.“

• Príťažlivosť

1. časť Oslnenie – reakcia na 2. Svetovú vojnu

• Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať

„Každý deň si uväzujem kravatu.“ – Každý deň myslím na to isté

1. časť Robinson

• Robinson

- opisuje pocity osamelého človeka, ktorý hľadá priateľa

• Nepokoj

• Milovanie v husej koži

1. Pop Poézia

- zhudobnenie básnického textu

Predstavitelia:Kamil Peteraj, Boris Filan, Daniel Hevier

Kamil Peteraj – Horehronie

– Úsmev

– Balada o poľných vtákoch

Daniel Hevier *1955

- Narodil sa v Bratislave, detstvo prežil v PD, kde aj študoval na gymnáziu

- študoval SJ a estetiku na UK

- majiteľ vydavateľstva Hevi

- tvorí pre deti i dospelých

- v jeho tvorbe hovorí hlavne o človeku v modernej dobe, o jeho uponáhľanom živote, a duševných krízach

- odklonil sa od dediny a priklonil sa k mestu

- jazyk je civilný – slang, odborné výrazy, vulgarizmy, anglické výrazy

Básnické zbierky

• Motýlí kolotoč - radosť zo života

• Vták pije z koľaje - uvažuje o našich dejinách

• Elektrónkový klaun

Texty piesní:

Superstar – Kým vieš snívať

Pavol Habera – Severanka

Team – Nemám čo stratiť

Team – Držím ti miesto

Jana Kirschner – Líška

• S otcom v záhrade
  • Báseň pre Prievidzu

- spomienky na mesto, jeho dejiny, tradície, súčasnosť, príroda známe osobnosti

Báseň pre Prievidzu

„Mám ťa obkukanú zhora, zboku, mám ťa načrtnutú
a rozkošatenú v pamäti, Prievidza…
Ľahučké dažde obkresľujú zinok vežičiek,
archaickú tvrdosť Starého mesta…
Vstupujem dnu do tvojho medu, ba som na rozpakoch,
či ti nemám vykať! Zďaleka sa sem všetko rúti,
každá dedina prinesie svoju trošku do mlyna.
Ó, tvoje fontány s našuchoreným hodvábom,
nedávno vyhorený prvý dom, tržnica,
ten malý babylon, záhrada pred slávnosťou.
Fauna lihotských záhrad, stará pošta obrastená
stredovekými rastlinstvami…
A Drevený rínok, na ktorom je drevená už len trieska,
ak ju stratí hrmotné nákladné auto;
žasnem, Prievidza! Milujem ťa ako nevestu.
Prichádzal som k tebe uprostred noci a zavčas rána,
zo severu, zo skalnatého juhu, rútil som sa
na dedkovom bicykli dolu Banskou do tvojho
smädného náručia. Prievidza, si óda. Si krásna,
vyvetraná dolniackym prievanom.
A čo tvoja banícka tvár s prilbami vrchov okolo?
Ako si ma po troche získava tvoje tvrdé nárečie,
s tými všetkými pri kostôl, s väžami,
s úctivým onikaním, so starosvetskými ozdôbkami,
Prividza starých krajčírskych cechov, Prievidza
s bitúnkom dodnes na rozpadnutie, s obrazmi
a náčrtmi, Prievidza starých báčikov a totčičiek,
Prievidza náchylná ku klebetám,
milujem ťa pre tvoju impozantnú nedokonalosť.
Aj keď si občas navzájom ublížime, pani moja,
s pokleskami pôdy,
s hmlou a dažďom na prídel, aj s občasným
nováckym smradom… Milujem tvoje včely
a ich plamenné sebazničenie, dolnovestenické
ovocenstvá, mišianky, panské cicáky,
hrušky prlenice, banícke haldy, celiny za mestom.
Prievidza moja, aká si útulná, so svojráznym
interiérom – položená do kotliny ako jabĺčko.
S tučnými súdkami hrušiek na Skotni,
s ťažkými predjarnými a vlhkými jesennými nocami.
Necpalské domky opelené vetrom. A kone z Úkrnísk.
A Výstrkov odťahujúci sa ako nevlastný brat.
Ó, Prievidza s Vavrincom Benediktom, so zázračným
Madvom z Rudna, s dráždivými vápencami Vtáčnika,
s glazúrou vrchov zo západu, Prievidza,
presná a nevysloviteľná! Domácka, s kadejakými
svojráznymi vôňami a pachmi, moja!
Prievidza, umytá dažďami a osušená vetrom,
čistá a veľká ako záhrada, Prievidza, sestra moja,
odlej láskavo zo svojich štiav
a nechaj ešte trochu pre mňa…“