Druhá svetová vojna v slovenskej literatúre (Jašík, Bednár, Mňačko)
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 373
Uložení: 147
Druhá svetová vojna v slovenskej literatúre (Jašík, Bednár, Mňačko)
Ladislav Mňačko
- bol zaťom Ivana Kraska
- redaktor časopisu Kultúrny život
- emigroval do Rakúska – chcel napísať dielo o útrapách, ktoré tam prežíval
- Smrť sa volá Engelchen
- Dielo zachytáva posledné dni Druhej svetovej vojny z pohľadu partizánov pôsobiacich v Protektoráte a v Slovenskom štáte
Hlavné postavy:Voloďa – rozprávač - partizán
Eliška – ošetruje Voloďu v nemocnici, Voloďa jej rozpráva príbeh
Marta – židovská špiónka, zisťuje plány Nemcov
Nikolaj – veliteľ partizánov
Dej:
Dej sa odohráva v nemocnici, v ktorej leží ranený vojak Voloďa – guľka ho trafila do chrbtice, ošetruje ho mladá Eliška a on jej rozpráva príbeh, ktorý sa udial počas vojny na Ploštine. Ploština je malá dedinka Počas vojny uchýlila partizánsku skupinu. Na čele oddielu bol veliteľ Nikolaj.
Na Ploštine sa Voloďa zoznámil so židovkou Martou – zaľúbili sa. Marta viedla dvojaký život. Na jednej strane bola zaľúbenou ženou, na druhej špiónkou (Matahari). Spávala s nemeckým dôstojníkom a získavala cenné informácie pre partizánov. Mnohí si o nej mysleli, že je ženou bez morálky, túžiacou po dobrodružstve, v pravom slova zmysle však bola hrdinkou. Po vojne prišla Marta za Voloďom do nemocnice, aby sa rozlúčila, odchádza do Kanady, lebo tam ju nikto nepozná. Až nakoniec sa Voloďa dozvedá od jej brata, že vzala morfemin a zomrela.
Po čase sa oddiel vráti na Ploštinu, nájdu ju vypálenú. Nemci donútili ženy, aby sa dívali ako ich muži hynú v plameňoch. Celú akciu viedol Engelchen. Engelchen sa s presilou pustí za partizánskym oddielom. Partizáni pred ním utekajú, zdá sa, že sú vo veľkom ohrození. No v poslednej chvíli sa im podarilo šťastne vyviaznuť. Voloďa sa po dlhých útrapách v nemocnici nakoniec vyliečil a túži po pomste. Lúči sa so svojou láskou Eliškou a odchádza hľadať Engelchena.
- Ako chutí moc
- román o kulte osobnosti
Dej:
Dej sa odohráva v dome smútku, kde je vystavená truhla popredného politika. Ukazuje sa, že všetci prišli na pohreb len z povinnosti a všetkým je jedno či zomrel. Jediný jeho syn sa príde s úctou k truhle pokloniť, aj napriek tomu, že počas života s ním otec neudržiaval kontakt, lebo jeho syn bol iba obyčajný robotník. Synovi na pohreb ani nedajú dovolenku, príde iba na chvíľu – nechcú ho tam ani pustiť. Autor poukazuje na to, ako moc kazí ľudí.
Rudolf Jašík
- zúčastnil sa 2. Svetovej vojny – boj na fronte
- učil sa u Baťu – neskôr pracoval v partizánskom
Idea: nič sa nevyrovná cene ľudského života. Fašizmus priniesol mnoho zverstva a zničil životy miliónom ľudí
- Námestie sv. Alžbety
Hlavné postavy:Igor Hamar - osemnásťročný chudobný chlapec
- po smrti otca musel odísť z gymnázia, aby uživil seba i smrteľne chorú matku
Eva - židovské dievča, Igorova láska
Samko - Evin otec, Žid
Maxi - múdry starý Žid, spolu so spoločníkom Samkom rozvážajú
uhlie, má kone, ktoré ťahajú Samkov voz
holič Flórik - stane sa gardistom, vstúpi do HSĽS
Žltý Dodo - Igorov kamarát z detstva
- stal sa udavačom Židov, ktorí nenosili žltú Dávidovu hviezdu, bezcharakterný povaľač
Dej:
Dej sa odohráva v Nitre. Igor sa zaľúbi do Evy, každý večer sa stretávajú vo veži kostola sv. Alžbety, v čase keď začína prenasledovanie židov. V meste žije veľa falošných ľudí, napríklad holič Flórik, ktorý ponúkne pomoc bohatej židovskej rodine – chce ich dostať za hranice, no pred nimi ich zastrelí a privlastní si ich majetok. Igorov kamarát z detstva Žltý Dodo, udáva židov čo nenosia Dávidovu hviezdu. Eva je tiež židovka a Igor sa bojí, že Evu deportujú. Vymyslia plán, že dajú Evu pokrstiť, no kňaz si za to pýta 10 000 korún. Igor si najskôr pýta peniaze od Erny, ktorá mu nadbieha, ale zo žiarlivosti mu nepožičia. Potom si peniaze pýtajú od Evinho otca Samka, ktorý však šetrí peniaze na kúpu koňov a tvrdí, že Eva sa ako židovka narodila a ako židovka aj zomrie. Peniaze im nakoniec požičia Maxi, ktorý Samkovi predal kone. Eva je už však na zozname deportácii a kňaz ju odmieta pokrstiť. Poslednou možnosťou je útek. Igor musí doopatrovať svoju chorú matku. Evu chytia. Pri deportácii jeden z dôstojníkov dá malému chlapcovi čokoládu, keď sa otočí k mame zastrelí ho. Eva chce priniesť chlapcovo telo k matke a zastrelia aj ju. Igor sa na všetko pozerá spoza plota. Vykoná pomstu - zabije Flórika – individuálna vzbura.
Obraz vtedajšej spoločnosti:
- Obete
Samko - snaží sa žiť ako pred tým, nevidí pravdu, oči sa mu otvoria až keď umrie Eva
- so ženou sa dohodnú, že otrávia večeru – celá rodina zomrie
Maxi – vníma skutočnosť, je rebel – prišil si hviezdu na chrbát
Helderovci – bohatá rodina, ktorú Flórik zabije
- Ľudia, ktorí slúžia režimu
Žltý Dodo - mal udávať židov, čo nenosia žltú hviezdu – udával všetkých
- nosil žltú čiapku (žltá hviezda)
Flórik - holič – jeho hlavnými zákazníkmi boli židia, do vtedy proti nim nič nemal
- zabije Helderovcov aby zbohatol
Citáty:
„Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Netleje, len horí večne, horí ako život.“
„Šťastie nelejú z ocele ani z kameňa nekrešú. Je krehké, akoby ho robili fúkači skla.“
„Bolo to hnedé, čierne, hnilo to, šírilo pach nevetranej krypty a na čele malo vypálený znak hákového kríža. ( o fašizme)“
- Mŕtvy nespievajú
- obraz vojny v zázemí a na fronte
- autor ukazuje pravú tvár vojny: krv, smrť, utrpenie, bolesť
Striedajú sa 2 dejové pásma:
- život obyvateľov v mestečku Pravno – žijú tu 2 národnosti: Slováci a Nemci
- Príbeh slovenských vojakov na front
Alfonz Bednár
- pôsobil ako stredoškolský učiteľ, pracoval vo vydavateľstve Tatran a aj ako dramaturg
- prvý prozaik, ktorý zbavil našu prózu schematizmu a priniesol moderné prvky
- jeho diela často obsahujú viaceré časové línie
- Sklený vrch
„Sklený vrch“ – je akoby rozprávkový – nedá sa po ňom ísť
Idea: nedobytný človek musí zdolávať aj nezdolateľné prekážky
3 časové línie: 1. SNP Milan Kališ
- rok 47 Zoltán Balla
- súčasnosť (50-te roky) Jozef Sollan
- každá línia je spojená s jedným mužom
- autor si všíma vnútorný svet postáv
- román s tajomstvom
Dej:
Jozef Solan číta denník svojej ženy- Emy, ktorá je v nemocnici.
Emin otec bol nacista, udal svoju ženu a dcéru, že schovávajú ľudí. Eme sa podarilo ujsť a v horách spoznáva Milana Kališa. Rozišli sa, lebo Milan sa pridáva k partizánom. Ema s ním čakala dieťa, ale dala si ho vziať a kvôli tomu už nemohla mať deti. Už ho viac nevidela.Po vojne bola obvinená z toho, že jej otec bol nacista. Na súde si ju zastal Zoltán Balla, žili spolu, ale nebola to úprimná láska. Vydieral ju tým, že ju zachránil. Nič nevie o jej minulosti. Majú ísť spolu na chatu do Tichej doliny, Balla zmešká vlak a Ema ide sama. Dozvedá sa, že Kališ zomrel. Spoznáva Jozefa Solana, ktorému tiež nič nepovie o svojej minulosti.
Súčasnosť:
Solan a Ema spolu pracujú na stavbe hydroelektrárne. Sú medzi nimi rozpory. Ema mu chce povedať pravdu o svojej minulosti. Ema stúpila na elektrické vedenie a skončila v nemocnici. Keď Solan dočítal denník, už sa nestihol s Emou porozprávať, lebo zomrela.
- Hodiny a minúty – zbierka noviel
- Kolíska
- kompozične a obsahovo podobné ako sklený vrch
- 3 časové línie:
- Prítomnosť
Zita počúva v rádiu proces s obvineným Jozefom Majerským – zradil partizánov – ušiel od nich kvôli problémom s očami. Bol nevinný. Zita to počúva lebo jej manžel Mišo ide vypovedať.
- február ´45
Majerský vojde do Zitinho domu, keď kolíše dieťa – ukryla ho. Nemci prídu na prehliadku do domu. Majerský už bol preč. Zita ho nezradí – aj keď sú tam jeho mokré stopy.
- Vzdialená minulosť
Dozvedáme sa, že Zita sa s Majerským poznala uždávno. Bol ženatý, chcel ju len pre sex. Mala s ním dieťa.
V závere:
Majerský je odsúdený, vďaka výpovedi Zitinho muža. Zita začne nenávidieť manžela a už mu nikdy nebude dôverovať.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
2. svetová vojna v slovenskej literatúre (Jašík, Bednár, Mňačko) | Referát | 2 128 slov | |
26a. Obraz 2. svetovej vojny v dielach slovenských prozaikov (V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík, L. Mňačko) | Ostatné | 1 539 slov | |
Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu – Mináč, Bednár, Jašík | Maturita | 350 slov | |
Alfonz Bednár diela | Maturita | 1 331 slov | |
Alfonz Bednár (1914 – 1989) | Referát | 280 slov | |
Alfonz Bednár | Ostatné | 517 slov | |
Alfonz Bednár | Referát | 833 slov | |
Rudolf Jašík | Ostatné | 684 slov | |
Ladislav Mňačko | Ostatné | 708 slov | |
Ladislav Mňačko | Referát | 809 slov | |
Ladislav Mňačko (1919-1994) | Referát | 397 slov | |
Porovnanie Rudolf Jašík a Ján Otčenášek | Ostatné | 433 slov | |
1. a 2. svet. vojna v slov. lit - Timrava, Urban, Jašík | Ostatné | 3 238 slov | |
Slovenská PRÓZA po r. 1945 - Jaroš, Jašík, Bednár | Ostatné | 4 751 slov | |
Rok 1968 - L. Ťažký, L. Mňacko, D. Tatara | Maturita | 375 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#jašik.bednar,minač,hečko