Vývin drámy v slovenskej literatúre
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 198
Uložení: 163
Vývin drámy v slovenskej literatúre
Klasicizmus:
Slovenský klasicizmus – znaky:
- úsilie vytvoriť básnický sloh na vysokej úrovni na báze národného jazyka s napojením na antickú grécko-latinskú líniu.
- vôľa konštituovať (ustanoviť) na základe prevzatých umeleckých noriem pôvodný typ básnického prejavu.
- slovo autora bolo vyložené na literárny piedestál a herectvo bolo považované iba za reprodukčné umenie.
- prednes bol štylizovaný, nadnesený, patetický.
- prevládajú monológy alebo dialógy s dlhými replikami zúčastnených postáv.
- dodržiavala Aristotelovu zásadu troch jednôt – jednota miesta, času, deja (hra sa mala odohrať na jednom mieste, v priebehu 24 hodín a mala mať len jeden jednoduchý
dej – nevznikali teda vedľajšie motívy).
- typy postáv (nie individuality, ale charaktery: skupáň, pokrytec).
- pôsobili aj ženy – herečky.
- herec na seba neupozorňoval ani prehnaným pohybom (ruku nedvíhal vyššie ako je rameno).
- s ohľadom na slušnosť na javisku netiekla ani pomyselná krv.
Ján Chalupka:
- Vďaka svojim divadelným hrám patrí medzi zakladateľov slovenskej divadelnej tradície. Svoje prvé diela písal po česky, od roku 1848 po slovensky; do slovenčiny preložil aj svoje po česky písané diela. Písal najmä divadelné hry, v ktorých zosmiešňoval lokálpatriotizmus, maďarský šovinizmus, pätolízačstvo, konzervativizmus a meštiacku zbabelosť, no venoval sa i historickým dielam, polemikám a prozaickým dielam. Jeho diela sa vyznačujú satirickým pohľadom na slovenskú spoločnosť.
Kocúrkovo:
- satirická komédia, fraška napísaná silne slovakizovanou češtinou
- Chalupka tu kritizuje obmedzenosti a zaostalosti malomestského prostredia, nedostatok národného povedomia v remeselníckych rodinách a dlhodobé odnárodňovanie zemanov
- prvýkrát v dejinách slovenskej literatúry sa v diele nachádza aj príťažlivý charakter učiteľa národovca, ktorý uprednostňuje cit pred rozumovými dôvodmi.
Dielo je rozdelené na 3 dejstvá.
Chalupka zobrazil tri spoločenské vrstvy malomesta:
Zemanov: pán z Chudobíc (typ odrodilca), ktorý pôsobí ako cirkevný i školský inšpektor, polovzdelanec s medzerami vo vzdelaní, žije chudobne so svojím synom. Je Slovák, ale slepo obdivuje Maďarov a ich reč, ktorú používa, no neovláda.
Remeselníkov: čižmársky majster Tesnošil Jánoš (typ odrodilca) a celá jeho rodina. Chalupka ich kritizuje, že duchovne nenapredujú a nerozvíjajú kvalitu svojej práce. Tesnošil je odrodilec, ktorý sa na vandrovke podučil maďarčine a uprednostňuje ju pred národným jazykom. Jeho žena je malomestská intrigánka.
Inteligenciu: učiteľ Sloboda (typ národovca) pochádza z Turca. Je vzdelaný, vďačný syn, optimistický a vtipný, zbehlý v cudzích jazykoch, ale odmieta odnárodňovanie.
Porevolučné a matičné roky:
po porážke revolúcie (1848/49) viedenská vláda nastolila absolutistický režim, ktorý reprezentoval minister vnútra Alexander Bach.
Bachov absolutizmus alebo neoabsolutizmus je vládny systém (politický režim) v habsburskej monarchii v rokoch 1849 – 1859.
Pri Bachovom absolutizme išlo o reakcie Rakúska a jeho viedeňských vládnych kruhov na odpor, ktorý vznikol počas revolúcie 1848 – 1849. Ich cieľom bolo obnoviť a upraviť jednotu rozkladajúcej sa mnohonárodnej monarchie a odstrániť demokratických predstaviteľov národných a iných hnutí. Bachov absolutizmus potvrdil zrušenie poddanstva a rovnosť ľudí pred zákonom. Boli zrušené ústavné formy vlády – zákony vydával panovník formou nariadení. Z hľadiska Slovákov mal Bachov absolutizmus výhodu, že v nižších úradoch bolo povolené používať národné jazyky, teda aj slovenčina.
-Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) sa prehĺbil národný a sociálny útlak. Nová politická situácia rozdelila slovenskú inteligenciu a buržoáziu (slovenský politický tábor) na dve skupiny:
1) Stará škola: (Jozef Miloslav Hurban, Janko Francisci-Rimavský, Marko Daxner, Vialiam Puliny-Tóth) hlásili sa k Memorandu z r. 1861, z ktorého osobitne vyzdvihovali myšlienku a požiadavku samosprávneho Slovenského okolia; orientovali sa na Viedeň a pokladali sa za vedúcu zložku slovenského národného hnutia; od r.1870 sa združovali okolo Národných novín, preto sa začali nazývať Slovenskou národnou stranou; časom ich aktivita ochabovala a záchranu očakávali od Ruska .
2) Nová škola: (Ján Palárik, Ján Mallý Dusarov, Jan Nepomuk-Bobula, Jozef Pozdech) tvorili opozičnú skupinu; hlásali politiku činov, obrany politických práv krajiny; požadovali prebudovať dualistický systém monarchie na federatívny; hľadali porozumenie na maďarskej strane – chceli nadviazať spoluprácu s maďarskými liberálmi; zriekli sa požiadavky okolia; rozvíjali ľudovýchovnú činnosť; vydávali Slovenské noviny v Pešti; v období maďarizačného útlaku sa rozpadli.
Ján Palárik:
- svojimi veselohrami namieril satirické ostrie proti popanšteným Slovákom, odrodilcom a úžerníkom
ZMIERENIE alebo DOBRODRUŽSTVO PRI OBŽINKOCH
- cieľom autora bolo poukázať na potreby tolerancie a zmierenia medzi národmi (Slováci a Maďari) a medzi spoločenskými vrstvami (šľachta – zemianstvo a inteligencia).
- útvar: veselohra v 3 dejstvách; text oživuje rýmový verš.
- téma: Dej sa odohráva na grófkinom statku medzi šľachtou a prostým ľudom. Ústrednou témou je boj proti odrodilstvu, oslava vlastenectva a úcta k rodnému jazyku. Palárik v tejto hre využíva dvojitú zámenu postáv, z čoho vzniká veľa humorných situácii a komických zápletiek.
Postavy: Miluša Oriešková, Grófka Elisa Hrabovská, Barón Ľudovít Kostrovický
Zememerač Rohon, Capková,
Realizmus (lat. realis – vecný, skutočný)
- založený na kritickom poznávaní skutočnosti, ktoré vychádza z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti s jej rozmanitými vzťahmi k realite.
- neobracia sa do minulosti, zaujíma ho predovšetkým súčasnosť.
- vlna (1880 – 1900)
- nazývame aj opisný realizmus
- predstavitelia: Svetozár Hurban Vajanský, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín
- vlna (1900 – 1918)
- nazývame aj kritický realizmus
- predstavitelia: Božena Slančíková-Timrava, Jozef Gregor-Tajovský,
Realizmus v slovenskej literatúre má aj 3. vlnu! Zaraďujeme ju do medzivojnového obdobia.
Jozef Gregor-Tajovský:
- zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu – sluhov, učňov, siroty.
- kritizuje ľudí, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou, nič neodpúšťa, pranieruje alkoholizmus.
- útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu, neochote prijať vzdelanie.
- kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak.
- tvorí monografické poviedky, kde sa sústreďuje na jednu postavu, na jej utrpenie, biedu, vyjadruje súcit.
- nahrádza kukučínovskú mäkkosť podania osobnou prítomnosťou v rozprávaní, výrečnosťou detailu zovňajšku postavy (oblečenie, gesto a mimika) a reči.
- poviedky sa kompozične rozdeľujú na 3 časti – v úvode sa rozprávač stretáva s hlavnou postavou, zobrazuje „náhodnú“ situáciu, snaží sa odhaliť príčiny bezútešného postavenia hrdinu.
Statky zmätky:
- realistická dráma zo slovenskej dediny o sile majetku a manželských vzťahoch
- v dráme využíva dedinské prostredie, nadväzuje na tradíciu ľudovej veselohry, chalupkovskej komédie a badateľný je vplyv čechovovskej drámy
- konflikty medzi postavami sú realistickým obrazom slovenskej dediny
- hlavnými motívmi v hre sú vlastníctvo, jeho vplyv na rodinné vzťahy a životné hodnoty
- kompozične sa rozdeľujú na štyri dejstvá - Prvé sa odohráva na Vianoce u Ľavkovcov, druhé a tretie o pol roka v júli u Palčíkovcov a štvrté o rok na Vianoce u Kamenských.
- dej je rámcovaný vianočným obdobím, epický čas hry je jeden rok
- výstavbovým prvkom sú konfrontačné dialógy, autor použil minimum scénických a režijných poznámok, významovo je všetko obsiahnuté v slovnej rovine, používajú sa expresívne, nárečové slová, hovorový štýl
- časté sú frazeologizmy
- emocionálnu stránku textu podčiarkuje aj použitá syntax – jednočlenné vety s citovou angažovanosťou až vypätosťou, zmena modality viet, elipsy
Téma: Túžba Palčíkovcov po väčšom majetku ničí budúcnosť dvoch mladých ľudí (Zuzky a Ďurka).
Postavy: Tomáš a Kata Kamenskí, ich deti Evka,Zuzka a Ondriš; Mišo Kaňúrik, Ondrej a Mara Palčíkovci, Jano a Žofa Ľavkovci, ich syn Ďurko, Beta
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Vývoj drámy | Maturita | 1 946 slov | |
Vznik a vývoj slovenskej drámy | Referát | 1 631 slov | |
Vývin drámy – grécka dráma, grécke divadlo | Ostatné | 847 slov | |
Činohra, Členenie drámy | Ostatné | 139 slov | |
Vývin slovenskej drámy (Chalupka, Palárik, Hviezdoslav, Tajovský) | Referát | 791 slov | |
Prehľad vývinu slovenskej drámy | Ostatné | 458 slov | |
Slovenská dráma po roku 1945 (Králik, Karvaš, Bukovčan, Záhradník, Solovič) | Ostatné | 2 401 slov | |
Slovenská medzivojnová dráma (maturitná téma) | Referát | 1 400 slov | |
Svetová dráma po r. 1945 (maturitná téma) | Referát | 1 039 slov | |
Absurdná dráma | Maturita | 233 slov | |
Dráma v slovenskej literatúre prehľad | Maturita | 2 152 slov | |
SLOVENSKÁ DRÁMA 1945 – 90. roky 20. storočia | Ostatné | 3 912 slov | |
Slovenská dráma | Maturita | 1 966 slov | |
Dráma | Referát | 823 slov | |
Dráma ako literárny druh, znaky a žánre | Referát | 1 497 slov |